Synonymá slova "odpor" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 40 výsledkov (1 strana)

  • antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťnevôľanevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľuodpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorémukniž. animozitaaverzia (silná antipatia): mať averziu k niekomuneľúbosťneochota: prejaviť neľúbosť, neochotu


    hnus 1. krajne nepríjemný pocit vyvolaný niečím odporným, protivným • ošklivosťzhnusenie: vyvolať v niekom hnus, zhnusenie; pociťovať hnus, ošklivosťodpor: premôcť odpornechuť (pocit záporného postoja): vzbudzovať nechuť k niečomu

    2. p. podlosť


    odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

    2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

    3. p. protest


    opozícia 1. čo je v protipostavení s niečím iným, čo je opakom iného • protiklad: matematická opozícia, matematický protiklad; hláskový protiklad

    2. opačné stanovisko, opačná mienka • odpornesúhlas: ocitnúť sa na strane opozície, odporu; pasívna opozícia, pasívny nesúhlasprotipostavenie

    3. odb. protiľahlé al. protikladné postavenie • protipostavenie: opozícia, protipostavenie planéty


    protest vyjadrenie odlišného názoru al. odmietnutie istého názoru • nesúhlas: odísť zo zasadnutia na znak protestu, nesúhlasunámietka (dôvod uvádzaný proti niečomu): vysloviť námietkuveto (vyjadrenie nesúhlasu, ktorým možno niečo prekaziť): právo vetavýhrada (obmedzujúca námietka): kritické výhrady k návrhu zákonaodpor: prejavy odporu

    p. aj výhrada


    odporca p. protivník 1


    protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporcaoponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľsúper: poraziť protivníka, nepriateľa, súperasok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom sokarival: ideový rivalzastar. súperník (Škultéty)zastar. odporníkkniž. opozicionárzried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkolkniž. antipód

    2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súperprotihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráčarival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivalipartner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner


    odporník 1. p. podliak 2. p. protivník 1


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    hnusný vyvolávajúci hnus, odpor • odporný: hnusná, odporná tvár; mať hnusné, odporné správanieexpr.: bridivýbridký (ktorý sa protiví, bridí): bridivý, bridký živočích, hmyznár.: bridbriď (neskl.) • protivnýošklivýškaredýodpudzujúci: protivný, odpudzujúci výjav; ošklivé, škaredé ranyohavnýohyzdný: ohavný, ohyzdný tvormrzkýnechutný: mrzké, nechutné reči, príbehypejor. hnusácky: je tu hnusácky neporiadokzahnusenýšpinavýsmradľavý (plný špiny, smradu): zahnusené, špinavé, smradľavé handry; zahnusený, špinavý, smradľavý byt

    p. aj nepríjemný


    nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarokzlýpejor.: hnusnýodporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné

    2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemnýnemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnostitrápnymrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aférunevkusnýnegustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šatynesympatickýantipatickýpejor.: odpornýhnusnýprotivnýpríšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápachmrzkýškaredýošklivýpejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný senneslušnýhrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemnýprotivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuťhnusnýohavnýohyzdnýzlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutnýnemilýexpr.: bridkýbridivýneskl.: bridbriď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudiaošklivýmrzkýškaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanieodpudzujúciodpudivýnevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatickýantipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvárneznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomeryslizký: slizká tvárpríkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuťexpr.: obludnýpríšernýhrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvozried. sprotivenýpejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opileckniž. odiózny: odiózne slovámrzutýhovor. expr.: sprostýhlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

    2. p. opačný 2


    opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

    2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivýnepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farbamrzkýšpatnýkniž. nevzhľadnýhovor. nevýstavnýhovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom domenesvedčnýnevkusnýneestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenienevábnynepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá ženaodpudivýodpudzujúcinešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabokhnusnýodpornýobludnýohavnýohyzdnýpotvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvorexpr. nemožnýpren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šatynár. pejor. rašmavý

    2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávaťodvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovaťpyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovaťprotirečiťoponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovaťklásť odporstavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autoritehovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriťvzpierať sahovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuťpriečiť saprotiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osuduexpr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťamirobiť navzdor: každému robí navzdorstavať sabúriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašomfraz. stavať sa na zadné nohy

    2. byť schopný vydržať nátlak • odolávaťčeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlakubrániť sa: telo sa bráni chorobenepodliehaťnepoddávať sa: nepodliehať panikedržať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou


    zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahotyháčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhaťotáľaťokolkovaťokúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovaťklásť odporvzpierať sapriečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť saspätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť saondiať satentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej


    kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolíziikrížiť saprekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú siodporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú


    rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenieponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenienaučenie: užitočné naučenieodporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľanávod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodutip (dobrá rada): dať niekomu tipinštrukcia: konať podľa inštrukciíinštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

    2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisukolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministrakonzílium (skupina poradcov): lekárske konzíliumvýbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výborugrémium: grémium riaditeľa

    3. p. schôdzka 1


    odporúčať p. ponúkať 1, radiť1


    ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

    2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať saodberať saodporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčalrozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinuzastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí


    odporúčať sa p. lúčiť sa


    navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrhurobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmenyproponovať: proponovaný plán sme neprijaliodporučiťporadiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydaniezastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie


    odporučiť p. navrhnúť


    poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie • dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrnínaradiť: naradili nás na správnu cestuodporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do vecipošepnúťpošepkaťpošeptaťpošuškaťnašepnúťnašepkaťnašuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    odporučiť sa p. odlúčiť sa


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV