Synonymá slova "obt" v Synonymickom slovníku slovenčiny

vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

obťah 1. polygr. odtlačok sadzby urobený na kontrolu • slang. špalta

2. p. poťah 1

poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním • povlak • obťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel

2. p. povoz

obťapkávať p. tľapkať 1

tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkať • capkať • čapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po ruke • potľapkávať • expr.: poťapkávať • poklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchu • plieskať • poplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnách • expr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajú • expr.: ťapkať • čapkať • ťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktu • aplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

3. p. drobčiť

obťarchať p. obťažkať 2

obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať

3. p. poťažkať

oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodnenia • obťažkať • expr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženu • osemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobyly • fraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchať • zried. zúrodniť: zúrodniť bliznu

obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbať • orúbať • obsekať • osekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohy • obkliesniť • okliesniť • les. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeň • poobtínať • poobsekávať • poosekávať (postupne, na viacerých miestach)

osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekať • zosekať: osekať sadru z nohy • obťať • obrúbať • orúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromu • okliesniť • obkliesniť • les. odvetviť (stromy) • poosekávať • poobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal

p. aj orezať

obťažieť p. oťarchavieť

oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhým • zried. obťažieť (Mináč) • počať • fraz.: prísť do druhého stavu • prísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbe • fraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tom • hovor. expr.: zabudnúť sa • zapodieť sa • prespať sa • fraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa

obťažiť p. zaťažiť, obťažkať 1

zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehom • obťažkať • zastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmi • preťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami

obťažkaný p. ťarchavý

ťarchavý (iba v ženskom rode ťarchavá; ktorá nosí plod, ktorá bude rodiť; pren. i v mužskom rode) • tehotný • samodruhý • fraz.: v druhom stave • v inom stave • v požehnanom stave: je v druhom stave • lek. gravidný: ťarchavá, tehotná, samodruhá, gravidná žena • expr. obťažkaný • nár.: hrubý • ťaršený

poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpila • zried. obťažkať: obťažkať niečo v ruke • zried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách

obťažne p. ťažko 2

ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2

namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažký • neľahký • obťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasu • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníka • únavný • unavujúci • úmorný • zastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová) • úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zraneného • prácny • expr.: lopotný • krvopotný • mozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná práca • kniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o slobodu • expr. zried.: znojný • potný • zried. potutvárny

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

obťažný 1. p. namáhavý, ťažký 3 2. p. nepríjemný

ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vrecia • expr.: stokilový • stocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlap • ťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny náklad • mohutný • masívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skaly • priťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovy • zried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná brána • mohutný: mohutný starožitný nábytok • nevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavý • neľahký • obťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cesty • úporný • húževnatý: úporný, húževnatý boj • náročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienky • zložitý • komplikovaný • neriešiteľný • nezvládnuteľný • nesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príklad • pren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný text • úmorný • únavný • vyčerpávajúci • vysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanie • tvrdý • expr. chlapský: tvrdá, chlapská práca • otrocký • expr.: lopotný • krvopotný • konský • expr. zried. potný • zried. potutvárny • expr. zried. mozoľnatý • pren. expr.: galejnícky • galejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka práca • krutý • neľudský • pren. expr.: psí • psovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osud • kniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robota • kniž. trudný • zried. trudnatý • horký • trpký • pren.: tŕnistý • tŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púť • krušný (ťažký a smutný): prišli krušné časy • priťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovený • vydýchaný • nedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny¹ 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje

preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti

prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

obťažovať sa p. namáhať sa

obmývať 1. tiecť okolo niečoho dotýkajúc sa; obklopovať vodou • omývať: voda obmýva, omýva skaliská • obtekať: potok obteká záhradu

2. činnosťou vody narúšať, poškodzovať, odstraňovať al. vyhládzať • podmývať • podomieľať • podmieľať: voda obmýva, podmýva, pod(o)mieľa brehy rieky • vymývať • vymieľať • geol. erodovať (vodou, vetrom vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrk, horniny; erodovaný breh • odplavovať • odnášať: dažde odplavujú, odnášajú ornú pôdu

obtekať p. obmývať 1

obopnúť, obopäť potiahnuť povrch al. jeho časť niečím dookola • obkrútiť • okrútiť • obtočiť: opaskom nemohol obopnúť, o(b)krútiť, obtočiť svoje robustné telo • obvinúť • ovinúť • obviť • oviť: o(b)vinúť, o(b)viť krk dlhým šálom • obmotať • omotať: o(b)motať si nohu uterákom • obtiahnuť (tesne celý povrch): nohy obtiahnuté texaskami

p. aj obomknúť

obrúsiť opracovať brúsením • zbrúsiť • opilovať • spilovať (pilníkom): obrúsiť, opilovať, spilovať hrany; obrúsiť súčiastky stroja, opilovať si nechty • vypilovať (pilníkom): vypilovať drôt • orašpľovať (opracovať rašpľou): orašpľovať drevo, kožu • zabrúsiť (brúsením upraviť, obyč. v menšej miere): zabrúsiť ostrie noža • prebrúsiť • obtiahnuť (zjemniť ostrie brúsením): prebrúsiť, obtiahnuť britvu na remeni

obtiahnuť 1. p. potiahnuť 4, obopnúť 2. p. oklamať 3 3. p. obrúsiť 4. p. udrieť 1

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradli • olúpiť (násilím): prepadli ho a olúpili • ozbíjať • hovor. expr.: orabovať • zrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovali • hovor. expr. ogabať • hovor.: okmíniť • obrať • oholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česť • nár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetko • pripraviť • hovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetok • hovor. expr.: odrať • obdrať • ošklbať • oplieť • expr.: obtiahnuť • otiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleli • ošmeknúť • ošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudili • pookrádať • pooberať (postupne, viacerých)

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať

obtiahnutý p. tesný 1

tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavý • hovor.: obtiahnutý • vypasovaný • pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice • kniž. upätý • zried. upiaty (Jesenská) • úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký

2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný • nepriedušný • hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký

3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe • úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky • stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

4. p. blízky 2, úzky 2, 3

obtiaž správ. ťažkosť, ťarcha

obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

2. p. zaliečať sa

obtierať sa p. obšmietať sa 1

šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať

obtĺcť p. otĺcť 1, 2

otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riad • pootĺkať • poobtĺkať • poudierať • doudierať • dootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolená • obtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečoho • expr.: oplieskať • otrepať: oplieskané, otrepané hrnce

2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiť • obtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechy • oráňať • obráňať • odroniť • zroniť • zráňať • zbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštany • pootĺkať • poobtĺkať • poobíjať • poodbíjať • poráňať • pozrážať • pozhadzovať • postŕhať (postupne, viac vecí)

3. porov. zbiť 3

obtočiť p. obopnúť, omotať

obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)

omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotať • okrútiť • obkrútiť • otočiť • obtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákom • ovinúť • obvinúť • oviť • obviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykom • kniž. zviť (Matuška) • obviazať • oviazať • previazať (viazaním) • ofačovať • pofačovať (ranu) • opriasť • obsnovať • osnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťou • opliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtom • expr. opantať: opantal sa reťazami • zapriasť • zasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučiny • zabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálu • pookrúcať • poobkrúcať • poobtáčať • poopletať • pooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)

obtrhaný p. otrhaný 1, zodratý 1

otrhaný 1. (o človeku) ktorý je oblečený v roztrhaných, zodratých šatách • obtrhaný • pejor. ošklbaný: otrhaný, obtrhaný, ošklbaný žobrák • zastar. ošarpaný (Botto, Gabaj): ošarpané deti • expr. rozrandavený

2. p. zodratý 1

zodratý 1. častým používaním opotrebovaný • znosený: zodraté, znosené šaty • schodený • vychodený • vyšliapaný • zošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánky • vydratý • predratý: vydraté kreslá • rozodratý • dodratý • donosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmy • ošúchaný • zošúchaný • obšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberec • otrhaný • obtrhaný: nosí otrhané, obtrhané háby • ošarpaný • opotrebovaný • vetchý • zničený • hovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát

p. aj deravý, chatrný 1

2. p. zrobený

obtrhať p. otrhať

olámať lámaním odstrániť; takto zbaviť niečoho • oblámať (dookola olámať): olámať kukuricu; oblámať si pri robote nechty • poolamovať • pooblamovať • poodlamovať (postupne, na viacerých miestach): poolamovať vetvičky, konáre • expr.: okmásať • obkmásať • ošklbať • očesať • občesať (bezohľadne, násilne a pod.): okmásať, ošklbať kvety; očesané konáre • otrhať • obtrhať: otrhať, obtrhať výhonky

otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)

obtriasť p. otriasť 2

otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém

obtrieť p. utrieť

utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) al. trením odstrániť niečo z povrchu niečoho • poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prach • obtrieť • zried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinu • poet. strieť: strela si uplakané oči • vyutierať • zried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do sucha • zotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole) • vytrieť (znútra): vytrie si kútiky úst • postierať • pozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľu • poobtierať (postupne na povrchu) • pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku

dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličky • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť • obtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skálie • hmatnúť: hmatol si rukou vlasy • šport. tečovať: hráč tečoval loptou bránku • kniž. tknúť sa: koláča sa ani netkol • nár. týknuť sa

2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúť • zmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresu • naraziť: v prednáške narazil na viacero problémov • urobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

3. p. zasiahnuť 1, uraziť¹

obtrieť sa trením sa dotknúť niečoho • otrieť sa: obtrieť sa, otrieť sa o čerstvo natreté zábradlie • šuchnúť sa • obšuchnúť sa • ošuchnúť sa (krátkym dotykom): mačka sa oňho (ob)šuchla, ošuchla • pren. expr. prejaviť záujem (obyč. v zápore) • všimnúť si: ani sa o nás neobtreli, ani si nás nevšimli; o krčmu sa ani neobšuchol • zabŕdnuť (v malej miere): zabŕdol i do politiky • zavadiť: ani pohľadom o nás nezavadil

objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromu • obtúliť • obchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺp • fraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krku • vyobjímať • expr. vyoblápať • zobjímať • vystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúča • expr.: potuľkať • pomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímať • pooblápať (viac ráz al. postupne objať)

p. aj pritúliť

pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúť • expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • priláskať • poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu • objať • obtúliť • expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec

2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil • pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe

obtúliť, obtuľkať p. pritúliť 1