Synonymá slova "obs" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 243 výsledkov (3 strán)
-
anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiť • obsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátu • okupovať • zabrať: okupované, zabraté územie
blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieť • uzatvoriť • zavrieť • zatvoriť • zablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestu • zabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovali • prehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnom • obkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územie • obsadiť: telefónne linky boli obsadené • pren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu
kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územie • obsadiť • osadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničie • zaľudniť • zried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí
obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)
2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia
3. p. rezervovať
rezervovať vopred zaistiť • vyhradiť • odložiť: rezervoval, odložil mu vstupenky; vyhradiť si miesto v reštaurácii • obsadiť (rezervovať sedením): obsadili nám tri miesta vpredu
zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujať • obsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územie • okupovať (vojensky): vojaci okupovali mesto • anektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia
p. aj skonfiškovať
2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozície • obsadiť: obsadiť voľné miesta
3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobrať • ubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukáva • zúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice
4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať
zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdy • zaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhrady • vytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicu • podplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplavili • odb. inundovať: inundovaná oblasť
2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavci • zahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťou • zaplniť • obsadiť: deti zaplnili, obsadili dom • obliať • zaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť
zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniť • vyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť čas • obsadiť • zaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujaté • založiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihami • hovor. zapratať • prepchať • preplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobus • pozapĺňať • pozakladať (postupne zaplniť, založiť)
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš
2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom
3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne
obsahový p. vecný 2
vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné náklady • majetkový: vznikla majetková škoda
2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela
3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumenty • reálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že… • skutočný: má o umenie skutočný záujem • objektívny: objektívne podmienky neboli priaznivé • realistický: realistický pohľad na vec • triezvy • nepredpojatý • nestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemika • faktický: uviesť faktické dôvody • meritórny
obšatriť p. opatriť 1
opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriť • dať na poriadok • postarať sa • hovor.: obriadiť • oriadiť • vyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinu • ošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasy • hovor. expr. ogabať: ogabať domácnosť • nár.: obšatriť • okiepiť • ohriešiť • okľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťa • nachovať • nakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statok • dozrieť • dať pozor • zavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťa • posprávať (Dobšinský)
2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo • bohatý • plný • plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život • výdatný • sporý: výdatné, sporé myšlienky • kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše
2. p. obšírny 1, rozsiahly 2
obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie
2. p. rozľahlý
rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny
p. aj nekonečný, široký 2
2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém
p. aj podrobný
výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážď • hojný: ukazuje sa hojná úroda • sýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajky • bohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerasty • výživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedlo • značný: značná suma peňazí • obsažný (majúci bohatý obsah): obsažný list • kniž. hutný: hutná strava • odb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betón • expr. tučný: tučný zisk
p. aj výživný
nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosť • kniž.: amorálnosť • amoralizmus • imorálnosť • imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností • kniž. nemrav (Dobšinský) • neslušnosť • hanebnosť • nehanebnosť • neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania • hriešnosť • pejor.: bezbožnosť • bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí • skazenosť • spustnutosť • pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti • zvrátenosť • perverznosť • perverzita • pejor.: zvrhlosť • zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou • chlipnosť • kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu • pejor.: oplzlosť • obscénnosť • obscenita: obscénnosť filmového záberu • necudnosť • kniž. neresť • predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špina • špinavosť • prasacina • hrub.: sviňacina • svinstvo
obscenita p. obscénnosť, nemravnosť
obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenita • lascívnosť • lascivita • necudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitami • pejor. oplzlosť: rozprávať oplzlosti • chlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scén • vulgárnosť • ordinárnosť • hrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov
necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná žena • nemorálny • amorálny: nemorálne, amorálne činy • nehanebný • neprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského tela • nehanblivý • neslušný • frivolný • kniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievka • zvrhlý • zvrátený • chlipný • pejor. zhýralý • kniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľady • lascívny • pejor.: bezbožný • bohapustý • oplzlý • obscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči
nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálny • amorálny • neetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutok • necudný • kniž. nerestný • cudzoložný • predajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanie • ľahký (o žene) • neslušný • nehanebný • neprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný život • hriešny • pejor.: bezbožný • bohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčený • zastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté reči • pokazený • skazený • spustnutý • kniž. padlý • pren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opilec • zvrátený • perverzný • pejor.: zvrhlý • zhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladík • chlipný • kniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžby • pejor.: oplzlý • obscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme
p. aj skazený 3
neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie • nevychovaný • kniž. nespôsobný • netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie • nezdvorilý • neúctivý • negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď • hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby • nemravný • neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča • neprístojný • nemiestny • kniž. impertinentný • zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty • uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky • necudný • lascívny • pejor.: obscénny • oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy • dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky • hrubý • drsný • vulgárny • ordinárny • expr.: klzký • šmykľavý • mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová • hovor.: mrzký • škaredý • ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy! • surový • expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky • pren. pejor.: svinský • sviniarsky
obscénny p. necudný, nemravný
vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský
2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery
3. p. primitívny 2
obschnúť p. uschnúť, vyschnúť 1
uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sa • uvädnúť • zvädnúť • ovädnúť • zried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädli • vyschnúť • vysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušili • preschnúť • presušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrz • zaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschla • obschnúť • oschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schla • kniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahli • pouschýnať • pousychať • pozaschýnať • pozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala
vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sa • uschnúť • usušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschli • kniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláň • obschnúť • oschnúť • osušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schla • preschnúť • presušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátor • zahorieť • vyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorela • poschnúť • posušiť sa • povyschýnať • povysychať • povysúšať sa • pouschýnať • pousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plod • zried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská) • vyhynúť (o rastlinách)
2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť sa • odpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa
3. p. schudnúť
obschýnať p. schnúť 1
schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnať • vysychať • usychať • uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna • sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku • vysúšať sa • vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore • oschýnať • obschýnať • osychať • obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá • preschýnať • presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú • zaschýnať • zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna • kniž. prahnúť: zem prahne
2. p. chradnúť
obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore al. po zápore) • vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieť • obstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáť • ostať • byť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste
obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť • vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu • udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách • zastar. obstáť sa (Timrava) • obsedieť • zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas
2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach • vyhovieť • byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci • uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil • kniž. uspieť • mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu
3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa
vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť
2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria
3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána
obsekať p. obťať
obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbať • orúbať • obsekať • osekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohy • obkliesniť • okliesniť • les. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeň • poobtínať • poobsekávať • poosekávať (postupne, na viacerých miestach)
okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá
2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)
orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezať • zrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plot • osekať • obsekať (sekaním): osekať dosku nahladko • expr.: ošmýkať • ošvácať • ofikať • nár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastky • poorezávať • poobrezávať • poobriezať • pozrezávať • poosekávať • poobsekávať (postupne, na viacerých miestach)
osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekať • zosekať: osekať sadru z nohy • obťať • obrúbať • orúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromu • okliesniť • obkliesniť • les. odvetviť (stromy) • poosekávať • poobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal
p. aj orezať
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
obsiahlo p. obšírne, porov. aj rozsiahly, objemný
obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširoka • zoširoka • naširoko • široko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mesta • extenzívne: pristupovať k téme extenzívne • podrobne • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálu • rozsiahlo • obsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkoch • zdĺhavo • rozvláčne • rozťahane • kniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostal • zried. rozplynuto (Jesenská) • zastar. rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)
objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho • rozsiahly • obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román • hrubý • tučný: hrubá, tučná kniha • tlstý: tlsté telo • expr. bachratý • expr.: našuchorený • zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko
obsiahly p. obšírny 1, rozsiahly 2, objemný
podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát
dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom
2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť
3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky
4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3
obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)
obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu • obopäť • obopnúť • obomknúť • oblapiť • obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami
2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúť • pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku • zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie
3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3
zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať • prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminou • zavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod
2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať • obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmi • zaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťou • obšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťou • obklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlím • počastovať: rodičia ma vždy počastujú radami
3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánu • obsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie verše • kniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon
zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítať • zahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaru • vpočítať • vrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhu • obch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtu • obsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projekte • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiať • zasiať • vysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicou • posiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetmi • nasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady maku • vysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľou • les. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň
obsielka správ. predvolanie
podrobne všímajúc si detaily • dôkladne • detailne: podrobne, dôkladne, detailne informovať o výsledkoch výskumu • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka, široko vykladala o svojich zážitkoch • dopodrobna • kniž. minuciózne: dopodrobna, minuciózne opísal celú udalosť • nespis. zovrubne • fraz. do hĺbky
porov. aj podrobný
široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširoko • doširoka • zoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiť • rozložito: rozložito rozrastená koruna stromu • dokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere
porov. aj široký 1
2. do veľkých podrobností • naširoko • zoširoka • obšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problému • podrobne • dôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechu • rozvláčne • rozťahane • zdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch
3. p. široko-ďaleko
zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrela • pomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobí • ťažko: rana sa ťažko hojí • expr.: šiplavo • piplavo • babravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku
2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácie • obšírne • zoširoka • široko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstavách • rozvláčne • rozťahane • kniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto deja • kniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej ceste • zastar.: rozvlačite • rozvlačito (Timrava)
3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4
obšírnosť p. šírka 2
šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnosti • zastar. šír (Rázus)
2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírke • rozmer • intenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenzitu • rozsah: rozsah kompetencií, učiva • obšírnosť: obšírnosť výkladu
rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny
p. aj široký 2, priestranný
rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený
2. p. pomalý 1
zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý
obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovať • oblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhou • obšiť • zaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkou • zried. zaobrúbiť • obendlovať • zaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclona • obháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukáv • oprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou
2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiť • orámovať • ovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmi • obohnať • obklopiť • obkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleň • obopäť • obopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami
obšiť p. obrúbiť 1
tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš
vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženci • veterán: frontový veterán • voj. slang. zastar.: obšitník • obšitoš
obšitník, obšitoš 1. p. vyslúžilec 2. p. tulák
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou
2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry
obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou
2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)
3. p. biť 2
plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece • obšívať • zašívať • expr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky
zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu
p. aj stehovať
2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
obšívka p. obruba 1
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
obšivkár p. niktoš 1
obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš
2. p. obsluhovať 1
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
obšklbať p. otrhať
otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrach • expr.: okmásať • skmásať • ošklbať • odriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristi • ošarpať • pošarpať • expr. orafať • nár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvety • zrafať: zrafať, orafať čučoriedky • obtrhať • poobtŕhať • poobtrhávať • expr.: obkmásať • obšklbať • obdriapať (z viacerých strán, dookola)
obškĺňať sa p. okolkovať
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
obskočiť p. obklopiť 1
menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém
obskúrny p. pochybný, podozrivý 1
podozrivý 1. vzbudzujúci podozrenie: podozrivý človek, podozrivé spolky • pochybný: pochybné existencie; materiál pochybnej pravosti • pokútny • nečistý • kniž. nekalý (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): pokútny obchod; nečisté, nekalé zdroje príjmov • kniž. obskúrny (ktorý má zlú povesť): obskúrny podnik, obskúrna literatúra • nehodnoverný • nevierohodný • nedôveryhodný (ktorému nemožno veriť): nehodnoverné, nevierohodné údaje; nedôveryhodná osoba
2. p. čudný
pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • sporný • neistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačný • problematický • diskutabilný • kniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvo • podozrivý • nedôveryhodný • nevierohodný • nehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, fakt • pokútny • nečistý • kniž. nekalý • pejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobom • kniž. obskúrny • vykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miesto • bulvárny • brakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie
obskurovať p. obšmietať sa 1
obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdať • obsmrdkávať • ošmŕdať sa • obšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporáka • expr. obskurovať • sliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovať • obchádzať • postávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádza • expr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matky • motať sa • expr. motkať sa • popletať sa • ponevierať sa • potulovať sa • krúžiť • krútiť sa • vrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!
2. p. zaliečať sa
obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuť • obškvrknúť • oškvŕknuť • oškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hrady • ohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreli • opáliť • ošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múr • oškvariť • oškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánky • nár. expr.: ošmrhliť • ošmrliť
obškvŕknuť p. obhorieť
pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorela • prismudnúť: zápražka rýchlo prismudne • pripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripiekli • pritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritlelo • expr.: priškvariť sa • priškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrka • priškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕkli • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕkla • popripaľovať sa • poprihárať • popripekať sa (postupne, na viacerých miestach)
spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo
2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo
3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre
4. p. upáliť 5. p. premárniť
obsluha poskytnutie osobnej služby al. služby pri chode, oprave strojov, výrobkov a pod. • obslúženie: obsluha, obslúženie hostí; obsluha, obslúženie prístroja • zastar. výsluha (Vansová) • servis: zabezpečiť výrobku servis
opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu
obslúžiť porov. obsluhovať
obslúžiť sa p. poslúžiť si
poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba • obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstvenia • zobrať si • vziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosť • zastar. poslúžiť sa (Kukučín)
obslužné dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu • prepitné: dávať vysoké obslužné, prepitné • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dostať za ochotu nejakú diškréciu • zastar. oročka: mať z niečoho oročku • subšt.: tringelt • bakšiš
odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiu • mzda • plat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný plat • funkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorár • provízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná provízia • obslužné • prepitné • subšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciu • služné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš