Synonymá slova "obs" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 243 výsledkov (3 strán)

  • anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiťobsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátuokupovaťzabrať: okupované, zabraté územie


    blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieťuzatvoriťzavrieťzatvoriťzablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestuzabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovaliprehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnomobkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územieobsadiť: telefónne linky boli obsadenépren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu


    kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územieobsadiťosadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničiezaľudniťzried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí


    obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

    2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

    3. p. rezervovať


    rezervovať vopred zaistiť • vyhradiťodložiť: rezervoval, odložil mu vstupenky; vyhradiť si miesto v reštauráciiobsadiť (rezervovať sedením): obsadili nám tri miesta vpredu


    zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujaťobsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územieokupovať (vojensky): vojaci okupovali mestoanektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia

    p. aj skonfiškovať

    2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozícieobsadiť: obsadiť voľné miesta

    3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobraťubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukávazúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice

    4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniťvyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť časobsadiťzaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujatézaložiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihamihovor. zaprataťprepchaťpreplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobuspozapĺňaťpozakladať (postupne zaplniť, založiť)


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

    2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

    3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňaťzahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitiekniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutietajiťutajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvoskrývaťukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapeniemať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve častiskladať sakniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne


    obsahový p. vecný 2


    vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné nákladymajetkový: vznikla majetková škoda

    2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela

    3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumentyreálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že…skutočný: má o umenie skutočný záujemobjektívny: objektívne podmienky neboli priaznivérealistický: realistický pohľad na vectriezvynepredpojatýnestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemikafaktický: uviesť faktické dôvodymeritórny


    obšatriť p. opatriť 1


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielobohatýplnýplnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný životvýdatnýsporý: výdatné, sporé myšlienkykniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše

    2. p. obšírny 1, rozsiahly 2


    obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahlyobsažnýrozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referátširokýextenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výkladpodrobnýdôkladnývyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde)rozvláčnyzdĺhavýexpr. rozťahanýkniž. siahodlhýzried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie

    2. p. rozľahlý


    rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlýveľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáževeľkýrozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemkypriestrannýpriestorný: priestranné, priestorné továrenské halyširokýšíryexpr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

    p. aj nekonečný, široký 2

    2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírnyobsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľkýrozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmyobjemný: objemné zväzky románurozmerný: rozmerné škodyširoký: široká otázka, široký problém

    p. aj podrobný


    výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážďhojný: ukazuje sa hojná úrodasýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajkybohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerastyvýživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedloznačný: značná suma peňazíobsažný (majúci bohatý obsah): obsažný listkniž. hutný: hutná stravaodb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betónexpr. tučný: tučný zisk

    p. aj výživný


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    obscenita p. obscénnosť, nemravnosť


    obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenitalascívnosťlascivitanecudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitamipejor. oplzlosť: rozprávať oplzlostichlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scénvulgárnosťordinárnosťhrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    obscénny p. necudný, nemravný


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    obschnúť p. uschnúť, vyschnúť 1


    uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sauvädnúťzvädnúťovädnúťzried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädlivyschnúťvysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušilipreschnúťpresušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrzzaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschlaobschnúťoschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schlakniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahlipouschýnaťpousychaťpozaschýnaťpozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala


    vyschnúť 1. celkom stratiť vlhkosť, stať sa celkom suchým • vysušiť sa: pôda na slnku a vetre vyschla, vysušila sa; korene stromu vyschli, vysušili sauschnúťusušiť sa (stratiť vlhkosť): kvety vo váze rýchlo uschli; vlasy sa na slnku usušili, uschlikniž. vyprahnúť (veľmi, nadmieru vyschnúť): vyprahnutá pláňobschnúťoschnúťosušiť sa (trocha stratiť vlhkosť): skosená tráva už o(b)schlapreschnúťpresušiť sa (dôkladne al. čiastočne stratiť vlhkosť): dobre preschnuté, presušené drevo; dala bielizeň preschnúť na radiátorzahorieťvyhorieť (vyschnúť vplyvom páľavy): obilie zahorí; paša celkom vyhorelaposchnúťposušiť sapovyschýnaťpovysychaťpovysúšať sapouschýnaťpousychať (postupne vyschnúť, uschnúť) • mumifikovať sa (chorobne vyschnúť): mumifikovaný plodzried. strudovatieť (stať sa veľmi suchým a tvrdým): jazyk mu strudovatel (Podjavorinská)vyhynúť (o rastlinách)

    2. stratiť vodu, ostať bez vody • vypariť saodpariť sa: voda v potoku vyschla; rosa vyschla, vyparila sa, odparila sa

    3. p. schudnúť


    obschýnať p. schnúť 1


    schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnaťvysychaťusychaťuschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýnasušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnkuvysúšať savysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátoreoschýnaťobschýnaťosychaťobsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychápreschýnaťpresychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajúzaschýnaťzasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýnakniž. prahnúť: zem prahne

    2. p. chradnúť


    obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore al. po zápore) • vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieťobstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáťostaťbyť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste


    obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

    2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

    3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


    vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

    2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

    3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


    obsekať p. obťať


    obťať ťatím, rúbaním, sekaním dookola odstrániť niečo z niečoho al. niečo zbaviť niečoho • obrúbaťorúbaťobsekaťosekať: obťať, obrúbať konáre, haluze; obťali, orúbali strom; o(b)sekať sadru z nohyobkliesniťokliesniťles. odvetviť (stromy) • nár. ohrčkovať: ohrčkovať kmeňpoobtínaťpoobsekávaťpoosekávať (postupne, na viacerých miestach)


    okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hraduobsekaťosekať: obseká kus kameňaprikresaťpritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá

    2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovaťvychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovaťvycibriťvycizelovať: vycibriť spôsoby správaniazošľachtiťvybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)


    orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezaťzrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plotosekaťobsekať (sekaním): osekať dosku nahladkoexpr.: ošmýkaťošvácaťofikaťnár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastkypoorezávaťpoobrezávaťpoobriezaťpozrezávaťpoosekávaťpoobsekávať (postupne, na viacerých miestach)


    osekať sekaním (obyč. dookola) oddeliť al. odstrániť; sekaním zbaviť niečoho • obsekaťzosekať: osekať sadru z nohyobťaťobrúbaťorúbať (ťatím, rúbaním): obťal, obrúbal kmeň stromuokliesniťobkliesniťles. odvetviť (stromy) • poosekávaťpoobtínať (postupne, na viacerých miestach): murivo poobsekával, konáre poobtínal

    p. aj orezať


    obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)


    obsiahlo p. obšírne, porov. aj rozsiahly, objemný


    obšírne so širokým rozsahom, do podrobností (o vyjadrovaní) • doširokazoširokanaširokoširoko: obšírne, doširoka, zoširoka sa rozpisuje o svojich zážitkoch; naširoko, široko vykladá o histórii mestaextenzívne: pristupovať k téme extenzívnepodrobnedôkladnedetailne: podrobne, dôkladne, detailne opisuje spôsob prípravy materiálurozsiahloobsiahlo: rozsiahlo, obsiahlo hovoriť o dosiahnutých výsledkochzdĺhavorozvláčnerozťahanekniž. siahodlho: zdĺhavo, rozvláčne, siahodlho rozprával o tom, ako sa ta dostalzried. rozplynuto (Jesenská)zastar. rozvlačiterozvlačito (Timrava)


    dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precíznypedantný: dôkladný, precízny, pedantný človekpedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská prácadôslednýkniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístupčasto pejor.: puntičkárskypunktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradníksvedomitýstarostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúškypodrobnýdetailnýkniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádaniekniž. minuciózny: minuciózny opisobšírnyobsiahlyvyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentáciadobrývýbornýdokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazykasprávnypresný: správna, presná výslovnosťexpr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrolahovor. gruntovný: gruntovná zmenaexpr. čistý (o dôkladnej práci)


    objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké bruchorozsiahlyobsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly románhrubýtučný: hrubá, tučná knihatlstý: tlsté teloexpr. bachratýexpr.: našuchorenýzried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko


    obsiahly p. obšírny 1, rozsiahly 2, objemný


    podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýzabližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správydôkladnývyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opisobšírnyobsiahlyrozsiahlyširoký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematikydokonalýúplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečomrozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát


    dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

    2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

    3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

    4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


    obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiťobchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukamiobčiahnuťobsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté ramenoobopnúťobopäť: s láskou mu rukami obopla šijuobjať: celého ho objala do svojich rúkzovrieť: zovrel ženine dlane do svojichobkročiť (nohami): ľahko obkročil koňapoobomkýnaťpooblápaťpoobchytávaťpoobopínaťpozovierať (postupne, viac vecí)


    obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

    2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

    3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


    zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypaťprihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

    2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypaťobsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

    3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítaťzahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítaťvrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


    obsiať opatriť (pole, hriadky a pod.) semenom • osiaťzasiaťvysiať: o(b)siať, zasiať, vysiať lány pšenicouposiať (obyč. postupne al. husto obsiať): pole posiali ďatelinou; lúka posiata kvetminasiať (dať isté množstvo semena do pôdy): nasiali sme do záhrady makuvysadiť (sadením pokryť istý priestor): hriadku vysadiť cibuľoules. zasemeniť (obsiať semenami): zasemeniť pláň


    obsielka správ. predvolanie


    podrobne všímajúc si detaily • dôkladnedetailne: podrobne, dôkladne, detailne informovať o výsledkoch výskumuobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka, široko vykladala o svojich zážitkochdopodrobnakniž. minuciózne: dopodrobna, minuciózne opísal celú udalosťnespis. zovrubne • fraz. do hĺbky

    porov. aj podrobný


    široko 1. do veľkej, potrebnej šírky (op. úzko); do veľkej rozlohy • naširokodoširokazoširoka: široko, naširoko poskladaný papier; široko, doširoka rozkladal rukami; naširoko, zoširoka sa rozkročiťrozložito: rozložito rozrastená koruna stromudokorán (pri otváraní): dokorán otvoriť dvere

    porov. aj široký 1

    2. do veľkých podrobností • naširokozoširokaobšírne: široko, naširoko sa rozpísal o dosiahnutých výsledkoch; zoširoka, obšírne vysvetľuje podstatu problémupodrobnedôkladne: podrobne, dôkladne sa zamýšľať nad príčinou neúspechurozvláčnerozťahanezdĺhavo (do zbytočných podrobností): rozvláčne, rozťahane, zdĺhavo rozprával o svojich zážitkoch

    3. p. široko-ďaleko


    zdĺhavo 1. veľmi dlho, neprimerane dlho • zdlha: zdĺhavo, zdlha sa na neho pozrelapomaly: pomaly sa rozhodoval, čo urobíťažko: rana sa ťažko hojíexpr.: šiplavopiplavobabravo (zdĺhavo a s ťažkosťami, nešikovne): takáto rana sa šiplavo hojí; piplavo, babravo sa pripravovali na oračku

    2. so zbytočnými podrobnosťami • zdlha: zdĺhavo, zdlha vysvetľoval princípy transformácieobšírnezoširokaširoko: obšírne, zoširoka vykladať o svojich predstaváchrozvláčnerozťahanekniž. rozplynuto: začal rozvláčne, rozťahane rozprávať o svojich zážitkoch; rozplynuto opisovať miesto dejakniž. siahodlho: siahodlho referuje o svojej cestezastar.: rozvlačiterozvlačito (Timrava)

    3. p. pomaly 1 4. p. ťažko 4


    obšírnosť p. šírka 2


    šírka 1. rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os: šírka rieky, miestnostizastar. šír (Rázus)

    2. stupeň istého javu: zaoberať sa problémom v celej šírkerozmerintenzita: povodeň nadobudla veľký rozmer, veľkú intenziturozsah: rozsah kompetencií, učivaobšírnosť: obšírnosť výkladu


    rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitýrozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemkyrozsiahlyrozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestorpriestrannýpriestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • širokýšíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceánhovor. expr. rozťahanýzried. obšírny

    p. aj široký 2, priestranný


    rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávaniezdĺhavýsiahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spisťahavýťahanýkniž. tiahlypomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseňpren. nákladný: nákladný dialógzastar. rozvlačitýzried. rozvlečený

    2. p. pomalý 1


    zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáškaobšírnyhovor. expr. rozťahanýzried. rozvlečenýpren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialógpomalýexpr.: piplavýšiplavýprplavýhovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robotachronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípkadlhotrvajúcikniž. vleklý: vleklá krízazastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápalkniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávaniezastar. rozvlačitý


    obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

    2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


    obšiť p. obrúbiť 1


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    vyslúžilec, vyslúženec vyslúžený vojak: vojnoví vyslúžilci, vyslúženciveterán: frontový veteránvoj. slang. zastar.: obšitníkobšitoš


    obšitník, obšitoš 1. p. vyslúžilec 2. p. tulák


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovaťvrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábomobšívaťendlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou

    2. tvoriť lem, obrubu • obrubovaťrámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučeryvrúbiť: smreky vrúbili horáreňexpr. venčiťkniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromamiobkľučovaťobkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry


    obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovaťovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

    2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátaťlátaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

    3. p. biť 2


    plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívaťzašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


    zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátaťlátať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

    p. aj stehovať

    2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu


    obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie suknelemlemovanie: lem, lemovanie na rukávochzried. obramok (Figuli)obšívkaléga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légoubordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrouprám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. portahovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

    2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníkarám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme


    obšívka p. obruba 1


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

    2. p. naničhodník


    obšivkár p. niktoš 1


    obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákaťposkakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapcahovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

    2. p. obsluhovať 1


    obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

    2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


    obšklbať p. otrhať


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    obškĺňať sa p. okolkovať


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiťobstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzincazried. obchlopiťobskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapovobkľúčiťobkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mestoobľahnúťobchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovuzovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádouokrúžiťobkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľazhrčiť sazhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku

    2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliťobostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smogexpr.: obaliťobotkať: obalila, obotkala nás tmaobopäťobopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plotobohnať (múrom, plotom) • obstaviťobstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskamiobložiť: stôl obložiť stoličkami

    3. p. zahrnúť 2


    obskočiť p. obklopiť 1


    menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotnýneplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkonpodradnýdruhoradýdruhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovarunekvalitnýhoršíslabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledokhovor. pozadný (o obilí): pozadné zrnotreťoradýtreťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotelpochybnýpokútnypejor. brakovýkniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúranezávažný (menej významný): nezávažný problém


    obskúrny p. pochybný, podozrivý 1


    podozrivý 1. vzbudzujúci podozrenie: podozrivý človek, podozrivé spolkypochybný: pochybné existencie; materiál pochybnej pravostipokútnynečistýkniž. nekalý (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): pokútny obchod; nečisté, nekalé zdroje príjmovkniž. obskúrny (ktorý má zlú povesť): obskúrny podnik, obskúrna literatúranehodnovernýnevierohodnýnedôveryhodný (ktorému nemožno veriť): nehodnoverné, nevierohodné údaje; nedôveryhodná osoba

    2. p. čudný


    pochybný vzbudzujúci v nejakom ohľade pochybnosť, neistotou, nedôveru • spornýneistý: uveriť pochybným, sporným, neistým dôkazom (op. nesporným, nezvratným, istým) • nejednoznačnýproblematickýdiskutabilnýkniž. otázny: nejednoznačný, problematický výsledok; diskutabilné tvrdenie; otázne autorstvopodozrivýnedôveryhodnýnevierohodnýnehodnoverný: podozrivý, nedôveryhodný posol; nevierohodný, nehodnoverný údaj, faktpokútnynečistýkniž. nekalýpejor. čachrársky (ktorý má nečestné, nezákonné al. nemorálne pozadie): uzavrieť pokútny obchod; nečisté, nekalé peňažné transakcie; dostať sa k niečomu čachrárskym spôsobomkniž. obskúrnyvykričaný (ktorý má zlú povesť): obskúrne, vykričané miestobulvárnybrakový (pochybnej kvality, hodnoty, obyč. umeleckej): bulvárna, braková literatúra; bulvárne, brakové umenie


    obskurovať p. obšmietať sa 1


    obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdaťobsmrdkávaťošmŕdať saobšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporákaexpr. obskurovaťsliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovaťobchádzaťpostávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádzaexpr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matkymotať saexpr. motkať sapopletať saponevierať sapotulovať sakrúžiťkrútiť savrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

    2. p. zaliečať sa


    obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuťobškvrknúťoškvŕknuťoškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hradyohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreliopáliťošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múroškvariťoškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánkynár. expr.: ošmrhliťošmrliť


    obškvŕknuť p. obhorieť


    pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorelaprismudnúť: zápražka rýchlo prismudnepripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripieklipritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritleloexpr.: priškvariť sapriškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrkapriškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕklioškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕklapopripaľovať sapopriháraťpopripekať sa (postupne, na viacerých miestach)


    spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliťpospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

    2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliťprepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

    3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúťopáliťomraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúťoškvariťoškvŕknuťoškvrknúťobškvŕknuťobškvrknúťnár. expr.: ošmrliťošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariťpripiecťpripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

    4. p. upáliť 5. p. premárniť


    obsluha poskytnutie osobnej služby al. služby pri chode, oprave strojov, výrobkov a pod. • obslúženie: obsluha, obslúženie hostí; obsluha, obslúženie prístrojazastar. výsluha (Vansová)servis: zabezpečiť výrobku servis


    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


    obslúžiť porov. obsluhovať


    obslúžiť sa p. poslúžiť si


    poslúžiť si užiť, použiť niečo pre seba • obslúžiť sa: poslúžte si, obslúžte sa z občerstveniazobrať sivziať si: ešte si zoberte, vezmite, je toho dosťzastar. poslúžiť sa (Kukučín)


    obslužné dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu • prepitné: dávať vysoké obslužné, prepitnéhovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dostať za ochotu nejakú diškréciuzastar. oročka: mať z niečoho oročkusubšt.: tringelt • bakšiš


    odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


Pozri výraz OBS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV