Synonymá slova "obec" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 20 výsledkov (1 strana)

  • dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedinaobec (územnosprávna jednotka): rodná obeczastar. ves (J. Horák)nár. valal: zemplínske valaly


    obec 1. p. dedina 2. p. spoločnosť 2


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovaťobdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkompodarovaťdaťvenovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatkuobšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmizahrnúťexpr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmiexpr.: nadeliťuštedriť: zem nám uštedrila veľa plodovhovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školyzried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperkypožehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!zastar. obecať


    obecať 1. p. venovať 2, obetovať 1 2. p. predurčiť, sľúbiť


    obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    predurčiť vopred určiť, vopred ustanoviť • kniž. predestinovať: bol predurčený, predestinovaný na kňaza; byť osudom predurčený, predestinovaný trpieťzastaráv. obecať: peniaze boli na ten cieľ obecané; obecať dcéru Bohu


    rozdať 1. dať viacerým ľuďom ako dar • darovaťpodarovať: rozdal deťom darčeky; daroval, podaroval žiakom knihyvenovaťkniž. zastar. obecať: venoval, obecal synom celý majetokrozdeliť (po častiach): rozdelil úspory deťomzried. rozdarovať: rozdarovala všetky hračkyporozdávaťporozdeľovaťpodeliť (postupne): porozdával, podelil maškrty všetkým

    2. postupne dať • porozdávať: rozdal, porozdával karty hráčompodeliťrozdeliťporozdeľovať: vedúci rozdelil úlohykniž. rozdistribuovať


    sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiťdať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernostikniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomocnasľubovaťposľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolozaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plánzaprisahať sazaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piťzastar. obecať


    venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

    3. p. obdarovať, darovať


    zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodineposvätiť: voľný čas posvätiť umeniuvenovaťkniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinupren. upísať: všetok čas upísať športu

    2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimiinformovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

    3. porov. oslavovať 1


    obecenstvo ľudia zhromaždení na nejakom verejnom podujatí • publikum: športové obecenstvo, publikumdiváci: diváci odmenili herca potleskomposlucháčiposlucháčstvo (obecenstvo na prednáške)


    dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


    komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecnýmiestnymestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby


    miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


    obecný 1. patriaci obci; týkajúci sa obce • miestny: obecný, miestny výbor; obecná, miestna knižnica; miestny rozhlasdedinský (týkajúci sa vidieckej obce): dedinská škola; dedinský chotár

    2. p. verejný 1, komunálny 3. p. prostý 1, obyčajný 1 4. p. správ. všeobecný


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

    2. p. holý 4


    štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárnykomisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečeniehovor.: obecnýspoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica


    verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blahospoločnývšeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujemkniž. pospolitýzastar. pospolný: pospolité vecimestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská dopravaobecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnicakniž. exoterický

    2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanieotvorenýneskrývanýnetajenýzjavnýzrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvoočividnýviditeľnýbadateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

    3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenievšeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlasrozšírený: rozšírený názor o niečom


Pozri výraz OBEC v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Nárečový slovník: trejsc, makoterec, ci, ben, pog, aka, sib, pez, fis, ret, kečka, voh, keci, bado ok, chodzic
Technický slovník: wfw, beä, bu, app, tag, skr, sra, cus, fav, cio, dis, dump, rota, root, oop
Ekonomický slovník: mzd, aom, kl, ep, bd, the, thm, tgs, ujo, sjz, dmk, nov, dsj, spg, fnl
Slovník skratiek: pnd, ks, hev, r54, m72, r43, e11, d11, s06, pbe, lea, x99, oli, x25, skb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV