Synonymá slova "nova" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 40 výsledkov (1 strana)
-
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
nováčik, novák p. začiatočník
neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovník • expr.: neostrieľaný • nepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnik • začiatočnícky • nováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k robote • expr.: dnešný • dneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajší • pejor.: sopľavý • usmrkaný • usoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeň • zastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomý • pren. expr.: holobradý • holopyský
p. aj mladý
novátor p. priekopník
priekopník kto presadzuje nové myšlienky • kniž. pionier: priekopník, pionier dobýjania južného pólu • avantgardista (najmä v umení): avantgardista nového smeru v hudbe • novátor (najmä v pracovnej oblasti) • revolucionár: literárny revolucionár • kniž. predbojovník • často pejor. novotár (kto zavádza novoty, prípadne aj nepotrebné)
novátorský p. priekopnícky
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca
p. aj nový 2
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
trénovať p. cvičiť 1, 2
červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načerveno • dočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervena • čerešňovo • dočerešňova • višňovo • dovišňova • malinovo • domalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené líca • krvavo • krvavočerveno • dokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zore • karmínovo • rubínovo • vínovo • dokarmínova • dorubínova • dovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené líca • purpurovo • šarlátovo • dopurpurova • napurpurovo • došarlátova • našarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovo • donachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látka • hrdzavo • dohrdzava • nahrdzavo • ryšavo • doryšava • naryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasy • tehlovo • dotehlova • natehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plot • bledočervene • slabočervene • červenasto • červenavo • červenkavo • červenkasto • dočervenasta • dočervenava • dočervenkava • dočervenkasta • načervenkavo • načervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkasta • expr.: červenučko • červenunko • červenuško: červenučko zapálená pokožka
porov. aj červený
dovínova p. červeno
hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia
plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)
uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľať • myslieť • zamýšľať • pomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženenie • mať v úmysle • mať v pláne • plánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničia • chystať sa • strojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom
2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1
zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá
kaplánovať hovor. pôsobiť ako kaplán • byť kaplánom: rok kaplánoval, bol kaplánom v Pezinku • hovor. kaplánčiť
kastrovať zbavovať samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá): kastrovať býka • miškovať • zried. klieštiť (domáce zvieratá) • škopiť (barana) • kapúnovať (kohúta) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolávať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)
naplánovať p. pripraviť 1
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
navoňavkovať pokropiť voňavkou • naparfumovať: navoňavkovala si šaty; naparfumovala sa do spoločnosti • navoňať: navoňaná šija • hovor. zastaráv. naparfínovať • zastaráv. napomádovať (navoňavkovať pomádou)
rozplánovať p. rozvrhnúť
rozrátať rátaním rozdeliť na časti • rozpočítať: rozrátal, rozpočítal si prácu na dni • rozvrhnúť • rozplánovať: rozplánovala plat na výdavky • rozkalkulovať • proporcionovať (vyvážene rozrátať): podnik rozkalkuloval náklady
rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliť • rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu • rozvrstviť • roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti • rozložiť • zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy • rozpočítať • rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky • hovor.: načasovať • rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo • škol. osnovať: osnovať učebnú látku
zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa veku • zatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonu • prideliť • pričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru
2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúť • rozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, čas • rozdeliť • rozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
špiónovať p. sliediť
vyzvedať 1. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte • robiť špionáž • hovor. špiónovať: vyzvedá, robí špionáž pre cudziu mocnosť
2. p. vyzvedať sa
vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo
tónovať dodávať farebný odtieň: tónovanie vlasov • tieňovať • odtieňovať (naznačovať tiene, odtiene al. odstupňovať tieňmi): tieňovať mapy, odtieňovať písmo
tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhne • sadať sa: mlieko sa sadá • zrážať sa (o krvi) • rôsolovatieť • huspeninovatieť • chem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatie • tvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne
želatínovať p. tuhnúť
voňavkovať dávať tekutý kozmetický prípravok, parfum na niečo • parfumovať: voňavkovala, parfumovala si šiju • hovor. zastaráv. parfínovať • zastaráv. pomádovať (voňavkovať pomádou)
zapchať uzavrieť, uzatvoriť niečo napchatím, vpravením niečoho • upchať: zapchať, upchať sud zátkou • utesniť (urobiť nepriepustným, tesným): utesniť škáry na dverách • zatesniť (tesne upevniť): dobre zatesniť rámy • odb. zatampónovať (zapchať tampónmi): ranu rýchlo zatampónoval • zablokovať • blokovať • zatarasiť (cestu, prístup, premávku a pod.): zablokovaná vozovka • pozapchávať • poupchávať (postupne, viac vecí): pozapchávať, poupchávať všetky diery