Význam slova "h" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 1704 výsledkov (15 strán)

  • h [i há] neskl. s.

    1. spoluhláska a písmeno; označ. poradie: blok H

    2. hud. tón a nota: stupnica H dur, h mol

    3. v skr. a zn.: h a) halier b) hodina;
    chem. H vodík;
    fyz. H henry

    publ. hodina H rozhodujúca al. osudná chvíľa

  • ha1 zn. hektár

    ha2, há cit.

    1. iba ha vyj. rozlič. pocity, napr. prekvapenie, hnev, al. poukazuje na niečo, hah, hach: ha, aké strašné! ha, tam je!

    2. pripája sa k otázke na zvýraznenie nástojčivosti: čo tu chceš, há, ha?

  • ha-ha, haha cit.

    1. napodobňuje smiech, cha-cha, chacha: h., to bol dobrý vtip!

    2. vyj. výsmech: h., ona si myslela, že sa jej naľaká

  • habadej čísl. zákl. neurč. subšt. bárskoľko, veľa: miesta je h.

  • habán -a obyč. mn. m. potomkovia nem. prisťahovalcov na záp. Slovensko zaoberajúci sa najmä džbankárstvom;

  • habánsky príd.: h-a keramika

  • habarka -y -riek ž. vareška s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie

  • habať -e -ú nedok. expr.

    1. brať, chvátať, schytávať: h. veci zo stola

    2. zhromažďovať, zhŕňať (peniaze, majetok): h. len pre seba

    3. nasilu brať; konfiškovať: h. majetok, tovar

  • habilitácia -ie ž. habilitovanie (sa);

  • habilitačný príd.

  • habilitovať dok. i nedok. udeliť, udeľovať docentúru

    // habilitovať sa st(áv)ať sa docentom, získ(av)ať docentúru: h. sa na slovenský jazyk;
    vlani sa h-l

  • habit -u m. rehoľnícke oblečenie

  • habkať nedok. expr.

    1. hmatať: h. rukou okolo seba, h. v tme

    2. tápať: h. v práci

    3. zmätene, nesúvisle hovoriť: pri odpovedi h-á

  • habkavo prísl.

  • habkavý príd. expr. neistý, váhavý, tápavý: h. krok, h-á odpoveď;

  • hábky -bok, hábočky -čiek ž. pomn. zdrob.: detské h-y

  • habnúť -e -ú -bol dok. expr. rýchlym pohybom siahnuť niekde: h. do vrecka, h. rukou

  • háby háb ž., -ov m. pomn. hovor. expr. šaty, šatstvo: kúpiť si nové h-y;
    chodiť v roztrhaných h-ach/h-och;

  • hačať -á -ajú, hačkať nedok. det., fam. sedieť: deti ticho h-jú

  • hačať si -á -ajú, hačkať si dok. det., fam. sadnúť si

  • hach cit. vyj. rozlič. pocity, napr. vzrušenie, strach, odpor, výsmech, ha: h., aké strašné;
    h., aká pyšná!

  • hacienda [-si-/-ci-] -y -ciend ž. farma v Juž. al. Stred. Amerike

  • háčik -a m.

    1. zdrob. k hák (význ. 1, 2): zavesiť niečo na h.;
    krajč. druh dvojdielneho zapínadla; časť tohto zapínadla;
    bot. zahnutý osteň

    2. časť udice: chytať ryby na h.

    3. zahnutá ihlica na zhotovovanie výrobkov z priadze ap.: háčkovať s veľkým h-om

    4. hovor. mäkčeň

    5. hovor. (skrytý) problém: v tom je ten h., má to jeden, svoj h.;

  • háčikový príd.

  • háčiť sa -i nedok. vzpierať sa, priečiť sa, zdráhať sa: h-l sa, ale poslúchol

  • háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

  • háčkovací príd. určený na háčkovanie: h. stroj, h-ia priadza

  • háčkovanie -ia s. hovor. rozpracovaná háčkovaná ručná práca

  • háčkovať nedok.

    1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

    2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

  • hačnúť si -ne -nú -čol dok. det., fam. sadnúť si

  • had -a mn. N a A -y m. beznohý plaz s pretiahnutým valcovitým telom;
    zool. hady Ophidia: jedovatý h., h. sa plazí, sipí, syčí;

    byť ako h. a) ohybný b) úlisný;
    vyšmyknúť sa, prešmyknúť sa ako h. obratne;
    vyskočil, akoby ho bol h. uštipol rýchle al. podráždene;
    zbiť niekoho ako h-a veľmi;
    expr.: je ich ako h-ov veľa;
    hriať (si) h-a na (vlastných) prsiach preukazovať láskavosti skrytému nepriateľovi;
    ba (kieho) h-a! výraz záporu, odporu;

  • háďa -aťa mn. -atá/-ence -ďat/-deniec s. hadie mláďa;

  • hádač -a m. kto háda; kto veští, veštec;

  • hádačka -y -čiek ž.

  • hádam čast. azda, vari, asi, možno: h. už prišli? už sa h. vrátia;
    h. to bude stačiť

  • hádanka -y -niek ž.

    1. (slovná) hra vyžadujúca pri hľadaní naznačeného riešenia dôvtip: dávať, lúštiť h-y

    2. záhada: bola preňho h-ou

    hovoriť v h-ách zámerne nejasne

  • hádankár -a m. kto lúšti al. zostavuje hádanky;

  • hádankárka -y -rok ž.;

  • hádankársky príd.: h. kútik (v novinách)

  • hádať -a nedok.

    1. robiť dohady, intuitívne zisťovať, domýšľať sa: h-j, čo je nové;
    h. odoka;
    h-li mu 50 rokov

    2. veštiť, predpovedať: h. z karát, h. niekomu z ruky;

  • hádať sa -a nedok. vadiť sa, škriepiť sa, hašteriť sa: h. sa o peniaze, neh-j sa so mnou!

  • háďatko -a -tiek s.

    1. zdrob. k háďa

    2. zool. háďatká drobné červy napádajúce rastliny

  • opak. hádavať -a

  • opak. hádavať sa -a

  • hádavý príd. kt. sa rád háda, hašterivý; svedčiaci o tom: h. človek;
    h. tón

  • hadí príd.: h. jed, h-ia koža

    h. muž, h-ia žena artisti s mimoriadne ohybným telom;
    pejor. h-ie plemeno a) falošní ľudia b) ženy;

  • hadica -e -díc ž. pružná rúrka na vedenie kvapalín al. plynov: gumová h.;

  • hadička -y -čiek ž. zdrob.

  • hadicový príd.;

  • hadík, hádik -a mn. N a A -y m. zdrob.;

  • hadisko -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

  • hadiť sa nedok. kľukatiť sa: cesta, potok sa h-í

  • hadito prísl.

  • haditý príd. kľukatý: h. potok, chodníček;

  • hádka -y -dok ž. slovný spor, škriepka, zvada: rodinná h., h. o peniaze

  • hadovito, hadovite prísl.

  • hadovitý príd. tvarom (najmä kľukatosťou) pripomínajúci hada: h-é ozdoby, čiary;

  • hadovka -y -viek ž.

    1. nejedlá páchnuca huba s vysokým klobúkom, bot. Phallus

    2. krajč. ozdobná hadovitá stužka

  • hádzaná ž. loptová hra, pri kt. sa lopta vhadzuje (do brány);

  • hádzanár -a m. hráč hádzanej;

  • hádzanárka -y -rok ž.;

  • hádzanársky príd.: h. turnaj

  • nedok. hádzať -dže -džu -uc -uci: h. loptu, piesok;
    h. halušky dávať cesto po kúskoch do vriacej vody;
    h. tieň tieniť

    akoby → hrach na stenu h-l;
    h. (myšlienky ap.) na papier písať;
    h. očami po niekom pozerať (so záľubou);
    h. niekomu polená pod nohy robiť prekážky;
    expr.: h. všetko do jedného vreca nerozlišovať;
    h. niekomu → frčky (do nosa);
    h. si s niekým → frčky;
    h. niekomu piesok do očí balamutiť, klamať ho

    // hodiť sa1 dok. urobiť prudký pohyb istým smerom, vrhnúť sa: h. sa do vody;
    h. sa niekomu do náručia, okolo krku i fraz. objať: h. sa na kolená (pred niekým) i fraz. úpenlivo (po)prosiť; prejaviť pokoru

    expr.: h. sa do parády vyobliekať sa;
    h. sa na maródku urobiť sa práceneschopným;
    ani keď sa o zem h-í nikdy, v nijakom prípade;

  • nedok. hádzať sa

    1. k hodiť sa1

    2. prehadzovať sa, zmietať sa: h. sa v spánku

  • háj2 -a m. les menšej rozlohy, horička: brezový, olivový h.;
    urnový h. cintorín s urnami

    expr.: do h-a! mierne zahrešenie;
    je to v h-i je to stratené, zničené;

  • haj, háj1 cit. vyj.

    1. rozlič. pocity, napr. radosť, prekvapenie, ha: h., to je prekvapenie!

    2. poháňanie: h., husičky, h.

  • haja, haja cit. v spevnej forme má funkciu uspávať dieťa, haju, hajušky

  • hajaj, hajáj cit. vyj. rozlič. pocity, citový dôraz, údiv ap., ojoj, ojój: tam je jahôd, h.!

  • hajať -á -ajú, hajkať, hajinkať, hajuškať nedok. det., fam. spať, spinkať

  • hajde, hajdy cit.

    1. vyj. rozkaz, pobádanie (obyč. na odchod), poďme, hybáj: h. do roboty!

    2. naznač. pohyb preč: sadol do auta a h.

  • hajdúch -a mn. -si m. hist.

    1. ozbrojený úr. al. panský sluha v býv. Uhorsku, dráb

    2. hajdúsi skupina uhorského obyvateľstva, kt. počas stavovských povstaní uhorskej šľachty tvorilo jadro povstaleckých vojsk;

  • hajdúsky príd.: h-e oddiely;
    h. tanec odzemok

  • hájik -a, hájiček -čka m. zdrob.

  • hájiť -i -a nedok.

    1. zaisťovať bezpečnosť, istotu, nedotknuteľnosť, brániť, chrániť: h. vlasť pred nepriateľom, h. svoj život;
    poľov. h-enie zveri (zákonná) ochrana zveri pred lovom

    2. obhajovať, zastávať: h. pravdu, svoje záujmy;
    h. sa pred súdom (proti obvineniu);
    publ. h. národné farby reprezentovať vlasť v športe

  • hájničiť nedok. hovor. byť hájnikom

  • hájnička -y -čiek ž.

    1. k hájnik

    2. hovor. hájnikova žena;

  • hájnický príd.;

  • hájnictvo -a s. zamestnanie hájnika

  • hájnik -a mn. -ci m. pracovník konajúci v lesnom a poľnom hosp. ochrannú službu;

  • hájovňa -e ž. obydlie hájnika

  • hájový príd.;

  • hajtman -a m. hist.

    1. voj. veliteľ, náčelník, vodca: kozácky h.

    2. čes. úradník (za Rakúska i dnes) stojaci na čele správneho úradu

    3. obecný sluha, strážnik;

  • hajtmanský príd.;

  • hajtmanstvo -a -tiev s.

    1. iba jedn. hodnosť, úrad hajtmana

    2. správny obvod hajtmana

  • haju, hajušky cit. v spevnej forme má funkciu uspávať dieťa, haja, haja

  • hajzeľ -zľa m. hrub. záchod;

  • hák -a m.

    1. železné náradie so zahnutým koncom na vešanie, zachytávanie ap.: zavesiť ošípanú na h., chytať, dvíhať h-om

    2. druh závory: zavrieť bránu na h., h-om

    3. šport. úder ohnutou rukou v pästiarstve;

  • haker [i he-], pôv. pís. hacker -a m. inform. kto neoprávnene vstupuje do komunikačných sietí, počítačový pirát

  • háklivo prísl.;

  • háklivosť -i ž.

  • háklivý príd. hovor. chúlostivý (význ. 1 3): h. človek, byť h. na žalúdok;
    je h-á na hrubé reči;
    h-á situácia;

  • hákovanie -ia s. šport. nedovolené podtrhnutie súpera hokejkou zozadu

  • hákovito, hákovite prísl.: h. zahnutý zobák

  • hákovitý príd. zahnutý ako hák;

  • hákový príd.: h. kríž s lomenými ramenami (symbol nem. nacizmu)

  • haky-baky hakov-bakov, háky-báky hákov-bákov m. pomn. hovor. expr. ťažko čitateľné písmo, čarbanica; čiary: dieťa kreslí h.

  • hala -y hál ž.

    1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou

    2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.;
    továrenská, športová h.;

  • halabala prísl. hovor. expr. povrchne, nedbanlivo: robiť niečo len tak h.

  • halapartňa -e ž. hist. stará zbraň s hrotom a hákom na dlhej rúčke: hlásnik s h-ou

  • halda -y háld ž.

    1. odval

    2. hovor. veľká kopa, hromada: h-y smetí

  • halena -y -lien ž. voľný muž. súkenný kabát ako súčasť ľud. oblečenia; druh voľného oblečenia: visí to na ňom ako h. je mu to voľné;

  • halenový príd.: h. strih

  • halier -a L -i mn. -e m. čiastková peňaž. jednotka a platidlo slovenskej meny, skr. h: stojí to desať korún, päťdesiat h-ov

    byť, ostať bez h-a, nemať ani h., h-a byť, ostať bez peňazí;
    nestojí to ani h. je to zadarmo;

  • halierik -a m. zdrob. expr.

  • halierový príd.: h-á minca;
    h-á hodnota malá;

  • haliť -ľ! nedok. kniž. zakrývať, zahaľovať: hmla h-í vrchy;
    h. sa do prikrývky

  • hálka -y -lok ž.

    1. okrúhla strieška al. guľa nad štítom (dedinského dreveného) domu, na vežičke ap.

    2. veterník na streche

  • halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;

    haló

    I. cit. vyj. upozornenie niekomu oslovenému al. pri telefonovaní: h., vráťte sa! h., tu Bratislava

    II. haló s. neskl. hovor. expr. hlasitý rozruch: robiť s niečím veľké h.;
    to bolo h.!

  • halogén -u m. chem. halogény halové prvky;

  • halogénový príd.: h-á lampa

  • halový1 príd.: šport. h-é majstrovstvá

    halový3 príd.: h. efekt

    halový2 príd.: chem. h-é prvky veľmi reaktívne a ľahko zlučiteľné s kovmi, halogény

  • halucinácia -ie ž. klam zmyslov, prelud, vidina, mámenie: sluchové, zrakové h-ie;

  • halucinačný príd.

  • halucinogén -u m. farm. látka pôsobiaca na psychiku človeka vyvolávaním halucinácií, zrakových vízií ap.;

  • halucinogénny príd.: drogové h-e účinky

  • haluška -y obyč. mn. halušky -šiek ž. varené múčne jedlo v podobe drobných kúskov: bryndzové h-y;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV