Synonymá slova "nap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 570 výsledkov (5 strán)

  • dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonaťexpr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatilizried. vyčiniťexpr.: povyvádzaťpovykonávaťpovyčíňaťpostváraťpovystrájaťpopáchaťpošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostíexpr.: navyvádzaťnavystrájaťnavyčíňaťnastváraťnapáchať (vyviesť vo veľkom množstve)

    2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2


    napáchnuť prijať do seba pach • expr. načuchnúť: šaty jej napáchli voňavkou; oblek načuchnutý cigaretovým dymomnasmradnúťzasmradnúť (prijať do seba zápach): v krčme celý nasmradolzried. načmudnúť (napáchnuť dymom)


    nasiaknuť prijať do seba tekutinu al. pach • vpiťvsaťnasaťvstrebať: zem nasiakla vodou; zem vpila, nasala, vsala, vstrebala vodu; bavlnená látka vpije, vstrebe pot, nasiakne potomabsorbovaťpohltiť (zároveň spotrebovať): chemické látky môžu pohltiť zápachnapáchnuť (iba o pachu): šaty napáchli cigaretovým dymomnamoknúť (iba o vode): bielizeň na daždi namoklahovor.: napiť savypiť: špongia napitá vodou; pôda vypila všetku vlahunasýtiť sa (byť preniknutý niečím): vzduch nasýtený vôňou


    napáckať p. natlačiť 1


    natlačiť 1. tlačením umiestniť • natisnúťnapchať: natlačila veci do kufra; natisla knihy na policenadieťnadiať (veľmi natlačiť): nadetá perinavtlačiťvtisnúťvprataťvopchať (natlačiť dovnútra): vpratal všetky veci do vrecákexpr.: naprataťnapraťnatrieskaťnatĺcťnadusiťnapáckaťnabiťnagniaviťhovor. expr. nadžgať: nabila, natrieskala šatstvo do skrine; nagniavil do jám všetok odpad; natĺkol mu hlúposti do hlavyponatláčaťpovtláčaťponapchávaťponadievaťponabíjaťhovor. expr. ponadžgávať (postupne, viac vecí)

    2. tlačou rozmnožiť • vytlačiť: natlačili, vytlačili nové plagátydotlačiť (dodatočne natlačiť): dotlačili viac exemplárov


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    napačmať p. nalákať


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    nápad 1. čo náhle vyvoláva, zapríčiňuje činnosť • myšlienkaidea: dostať dobrý nápad, dobrú myšlienku, ideupodnetpopudimpulz: tvorivý podnet, popud, impulzmotív: čerpať motívy v prírodevnuknutie: mať vnuknutiegag (komický nápad vo filme, v divadle a pod.) • subšt. fór (žartovný nápad): to bol hlúpy fór

    p. aj podnet

    2. p. útok 1


    návrh produkt myslenia, ktorý sa predkladá na schválenie al. prerokovanie: predložiť návrh zákonanámet (návrh na ďalšie spracovanie): o tomto námete budeme uvažovaťmyšlienkaidea: to je výborná myšlienka, ideanápad (náhla myšlienka): ide o originálny nápadpropozícia: technické propozícieprotinávrh (návrh podaný proti inému návrhu): zamietnuť protinávrh


    podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popudimpulzpohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútokmotív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívyvnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutieiniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívoumyšlienkaideanápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápaddôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvoduinšpirácia: básnická inšpiráciahýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnostivzpruhazastar.: spruhaspružina: úspech je vzpruhou do ďalšej prácekniž.: stimulstimulácia: morálny stimulkniž. stimulans (Mráz)

    p. aj idea 1, dôvod


    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozícieagresiavpádinvázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechotynájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdyofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívynápor: nápor nepriateľských vojskvýpad (náhly útok): výpad jazdyvýboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výbojevoj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderukniž. atakzastar.: šturmnápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebeatentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekohokniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápasevýpad: výpady opozícienápor: to je nápor na nervykniž.: atakinvektíva: verejné ataky, invektívy


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečohoohnutýzahnutýzakrivenýskrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyčpoprehýbanýsprehýbanýpokrivenýkraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plechlomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúkkľukatýexpr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

    2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osobanapádajúci: napádajúci na pravú nohukrivkavý: krivkavý stareczried. krivonohý (Timrava)expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    p. aj čaptavý

    3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvonepravdivýfalošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísahanespravodlivý: nespravodlivý súd

    4. p. zlý 1, 3


    napádajúci p. chromý 1, krivý 2


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    napadať p. napadnúť 1


    napádať1 p. krívať


    napádať2 p. útočiť


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami


    útočný ktorý útočí, ktorý je založený na útoku • ofenzívnyúderný: útočná, ofenzívna kampaň; útočný, úderný charakter vojenskej operácieagresívny: agresívna povaha človekaagresorskýútočnícky: agresorský, útočnícky plánbojovnýbojachtivý: bojovné, bojachtivé silydobyvačnýdobyvateľskývýbojný: viesť dobyvačnú, dobyvateľskú vojnu; výbojná výprava; výbojný duchinvektívnynapádavý (napádajúci, obyč. rečou, slovným prejavom): invektívny článok


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    nápaditý p. vynachádzavý, dôvtipný


    vynachádzavý ktorý ľahko, rád vynachádza (spôsob riešenia situácie a pod.) • vynaliezavý: dieťa je pri hre vynachádzavé, vynaliezavédômyselný (ukazujúci bystrosť mysle): dômyselný konštruktérdôvtipný (ktorý má dôvtip): dôvtipný študenthovor. nápaditýbystrý (majúci dobrý a rýchly postreh): bystrý pozorovateľexpr. vymýšľavý (Alexy)pren. expr. šalamúnsky (ktorý sa vie vynájsť): šalamúnske riešeniekniž. invenčný


    gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je máloexpr. rytier: správať sa ako rytierdžentlmen, pís. i gentleman

    2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadníkhovor.: kurizantfešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov

    3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda


    nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trónpytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala saženích: nájsť si ženíchahovor. štramáksubšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidátčakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslancažiadateľ: vyhovieť žiadateľoviašpirant: ašpirant na majstrovský titulkoncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníkapytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sazastar. uchádzateľ (Vajanský)hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    ženích muž, ktorý sa žení • mladoženíchmladý zať: (mlado)ženích a nevestavyvolený: drží sa za ruku svojho vyvolenéhonápadník


    extravagancia niečo mimoriadne, zvláštne, obyč. prepiate, zveličené, výstredný čin • extravagantnosťvýstrednosť: extravagancia, extravagantnosť, výstrednosť v správaní, v obliekaníexkluzívnosťexkluzivita (odchylnosť od priemeru) • prepiatosťexcentricitaexcentrickosťnápadnosťprestrelok: módne prestrelkyvýstrelok: výstrelky mladostiextrémextrémnosť: extrémnosť v jazykových prejavoch


    nápadnosť p. extravagancia


    chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

    2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

    3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

    4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

    5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


    nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sanaváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalonapadnúťexpr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehuexpr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypaloexpr. narútiť saexpr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)

    2. p. nahromadiť sa


    osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsťpremôcťpreniknúťopanovaťovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojaťprejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiťvychytiťschytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúťnapadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


    zamoriť 1. rozmnožením niečoho škodlivého postihnúť zdravie, prostredie a pod. • nakaziť: zamoriť, nakaziť triedu infekciou žltačkyznečistiť: znečistiť kraj dymomexpr.: zanešváriťzaplieniť: hmyz zaplienil, zanešváril domhovor. nainfikovať: pôdu nainfikovali umelé hnojivánapadnúť: polia napadli kobylky

    2. p. zabiť 1


    napadnuteľný p. trestný


    trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľnýstíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosťkriminálnyzločinnýzločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin


    charakteristický ktorý predstavuje základné al. výrazné vonkajšie al. vnútorné vlastnosti, znaky; ktorý niečo charakterizuje • typickýpríznačný: charakteristický, typický príznak choroby; zasmiala sa svojím charakteristickým, príznačným smiechomkniž. symptomatický: symptomatická črtasvojskýsvojrázny: mať svojské, svojrázne prejavy, správanievýraznýnápadnýmarkantnýšpecifickýkniž. frapantný (vystupujúci do popredia): výrazná, nápadná, markantná, špecifická, frapantná vlastnosť


    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1


    manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radostizjavnýneskrývanýotvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasunápadnývytŕčavývonkajškovýzastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázyproklamačnýproklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika


    nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbuviditeľnýzreteľnýzjavnýočividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestamiveľkýmarkantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaníevidentnýkniž. frapantnýexpr.: okatýfraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

    2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštnynezvyčajnýneobyčajnýnevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásoumimoriadnyvýnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrokvýstrednýextravagantnýprovokačnýprovokatívnydráždivýzastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázykrikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúkavyzývavývytŕčavýdemonštratívnykniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestuexpr.: pochabýbláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečeniepodozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností


    príznakový ktorý na seba upozorňuje výrazným príznakom, odlišnosťou (op. nepríznakový, bezpríznakový): príznakový výraz (op. neutrálny) • netypickýatypickýnápadný: netypická, atypická výslovnosť; príznaková, nápadná vlastnosťnepravidelný (op. pravidelný): nepravidelné skloňovanieneobvyklýnezvyčajnýextravagantnýexkluzívny: neobvyklý, nezvyčajný štýl; extravagantné, exkluzívne slovo, vyjadrovanie


    výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

    2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

    p. aj výstižný, viditeľný, veľký


    výstredný 1. veľmi sa odchyľujúci od priemeru, nie bežný (obyč. o oblečení, zariadení a správaní) • nápadný: nosí výstredný, nápadný klobúk; výstredný, nápadný človekextravagantný: jeho správanie bolo extravagantnéexcentrický: excentrická mládežkrikľavý: byt je vymaľovaný krikľavými farbamiexpr.: divýdivokýbláznivý: divé, divoké oblečenieprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná elegancianerozumnýexpr. pochabý: nerozumné, pochabé výčinyneobyčajnýnezvyčajnýneobvyklýzvláštnymimoriadny: má neobyčajné, nezvyčajné, neobvyklé meno; vyznačoval sa zvláštnym vkusomextrémny (zasahujúci do krajnosti): extrémna povahaextrémistický (ktorý má rád extrémy, ktorý používa extrémy): extrémistické hnutiezastar. výstupčivý (Kukučín)hovor. expr. vytŕčavýsupermodernýhypermodernýultramoderný: supermoderné, hypermoderné autosupermódnyhypermódnyultramódny: supermódne topánky

    2. odb. ležiaci mimo stredu • excentrický: výstredný, excentrický čap


    vyzývavý upozorňujúci na seba; svedčiaci o tom • provokujúci: vyzývavá, provokujúca ženanápadný: nápadné oblečeniedráždivý: dráždivý smiechprovokačnýprovokatívny (súvisiaci s provokáciou): provokačná, provokatívna otázkaprovokatérsky (súvisiaci s provokatérmi): provokatérsky činkniž. ostentatívny: ostentatívne správaniehovor.: recesistickýrecesijný


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


    zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajnýnezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnostikniž. nezvyklý: nezvyklý úkaznevšednýnetradičnýnetypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situáciajedinečnýunikátnyvýnimočnýoriginálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečenímcudzí: odpovedal cudzím hlasommimoriadnynevídanýnápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné menoexotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krásakuriózny: kuriózny prípadkniž.: bizarnýpitoreskný: bizarné, pitoreskné tvaryčudnýdivnýpodivnýzáhadnýpodivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný životneopísateľnýnevyjadriteľnýnevypovedateľnýnevysloviteľnýnedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stavenejasnýnezrozumiteľnýnepochopiteľnýnevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný javčudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

    2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný


    napadúvať p. krívať


    napájač tech. zariadenie na prívod tekutiny • hovor. napájačka


    napájačka 1. p. napájač 2. p. napájadlo


    napájadlo zariadenie al. miesto na (spoločné) napájanie zvierat • hovor. napájačka


    napájať sa p. piť 1


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    napajedený p. nahnevaný


    nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


    napajediť p. nahnevať


    pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    napajediť sa p. nahnevať sa


    naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na autodať: dali debny do vagónovnaklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na policesubšt. naládovať

    2. umiestniť niekde v istom množstve • daťnaklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievkynavŕšiťnakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocímnahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do taškynapchaťnatlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vrecahovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufraexpr. natrepaťhovor. expr. nacápaťpejor.: nakydaťnaváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopusubšt. naládovať

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovaťzakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorkyzavariť: zavarené ovocie

    4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať


    napakovať 1. p. naložiť 2 2. p. vložiť 1


    vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránkystrčiťvstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vreckazastrčiťzasunúťvsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložkuvopchaťvpraviťvprataťvtlačiťvtesnaťexpr.: vodžgaťvteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vrecavmestiťpomestiťhovor.: vpasovaťzapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný obloknaložiťnastrkaťnaprataťnapchaťnatlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky oblekynabaliťhovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do taškyexpr.: šupnúťšuchnúťvšupnúťvšuchnúťvšustnúťvchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiekvsadiťnasadiťposadiťzasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekeryexpr. vpašovaťzried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do taškyvkomponovaťzakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do dielapovkladaťpostrkaťpopchať (postupne, viac vecí)

    2. porov. vkladať 2, 3


    napálený p. nahnevaný


    napáliť p. nahnevať


    napáliť sa p. nahnevať sa


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    napapaný, napapkaný p. sýty 1


    napapať sa, napapkať sa p. najesť sa


    napaprčený p. nahnevaný


    napaprčiť p. nahnevať


    napaprčiť sa p. nahnevať sa


    napapuľovať p. vynadať


    vynadať povedať niekomu hrubé, urážlivé slová, zahrnúť nadávkami • nadať: vynadali, nadali mu do darmožráčovnakliať: nakliala mu do niktošovhovor. nagrobianiťexpr.: nabrýzgaťnašprihaťnašpintať: nagrobianila, nabrýzgala jej, koľko sa do nej zmestilonahromžiťnakričaťexpr. nakydať: nahromžili, nakydali na nás už dosťexpr. zried. nacengať (Jégé)expr.: naštekaťnabrechaťnapapuľovať: naštekal, napapuľoval mi do hlupákovhrub. nabohovaťexpr. vykliať: vykliala muža nevyberaným spôsobomfraz.: vziať do parádyvziať nakrátko (ostro pokarhať) • ponadávať (trocha vynadať): ešte mu čosi ponadával a odišiel

    p. aj vyhrešiť


    vyobliekaný pekne, slávnostne oblečený • expr.: vyparádenýnaparádený: vyobliekané, vyparádené, naparádené ženyvystrojenýnastrojený: vystrojená, nastrojená nevestaexpr. vyfintenýexpr. zried. nafintený: chodieval vyfintený ako páv; nafintení páni (F. Kráľ)expr.: vyčačkanýčačanýexpr.: vyšnorovanývyšnurovaný (vyobliekaný a vyzdobený šnúrami): vyšnurovaný hajdúch (Záborský)hovor., obyč. iron. vymódenýhovor. vycifrovaný: vycifrovaní svadobčaniahovor. expr. vypánený (vyobliekaný ako pán): vypánený notár (Rázus)hovor. expr. vyštafírovanýhovor. vynovený (vyobliekaný do nových šiat): prišiel celý vynovenýhovor. expr.: vytiahnutývycipkanýpejor.: vyfrndolenýnafrndolenýsubšt.: nahodený • oháknutý


    naparádiť p. vystrojiť 4


    vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

    2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

    3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

    4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


    naparádiť sa p. vyobliekať sa


    vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    navoňavkovať pokropiť voňavkou • naparfumovať: navoňavkovala si šaty; naparfumovala sa do spoločnostinavoňať: navoňaná šijahovor. zastaráv. naparfínovaťzastaráv. napomádovať (navoňavkovať pomádou)


    naparfumovať p. navoňavkovať


    napariť p. uložiť 5


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    naparovať sa p. vypínať sa 1, pýšiť sa 1, rozhadzovať sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sarozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahovalhovor.: rozkrikovať savyťahovať savyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ?expr.: naparovať sanadúvať sanadrapovať sanafukovať saprtošiť sašušoriť sahovor. expr.: rozdrapovať sarozcapovať sahrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš!nár. rozpierať sa (Kukučín)nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner)subšt. machrovať


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    napašmať p. nalákať


    nakŕmiť dať niekomu jesť, aby bol sýty • nachovaťnasýtiť: nakŕmila dieťa polievkou; nachovala hydinuzasýtiť (úplne nasýtiť): zasýtiť sa syromkniž. obživiť (vo všeobecnosti poskytnúť jedlo, obživu): ťažko obživil početnú rodinunahostiťpočastovať (dať jesť návšteve): nahostila všetkých buchtamipohostiťexpr.: napchaťnadžgať: každý deň musí nadžgať hladné krkyprichovať (obyč. mláďatá): kobyla prichovala žriebätkodosýtiť (dať viac jedla): dosýtila deti ovocímnapásť (nakŕmiť pasením): napásol dobytokvyobročiťnaobročiťhovor. nafutrovať (nakŕmiť kone)


    napásť p. nakŕmiť


    načiahnuť (o pohybe ruky) ťahom narovnať smerom dopredu al. hore • vystrieť: načiahol, vystrel ruky k ohňunatiahnuťnapriamiť (aj o iných častiach tela): natiahol si nohy; napriamil chrbátnapnúťnapäť (zosilniť ťah): napol, napäl krk


    napäť p. natiahnuť 2


    natiahnuť 1. ťahom zväčšiť dĺžku • pretiahnuťpredĺžiť: natiahla gumu; zlostne pretiahol ústaprekročiť (zväčšiť dĺžku času): prekročili termín, schôdzu o hodinuponaťahovať (postupne, viac vecí)

    2. ťahom narovnať smerom dopredu, do dĺžky al. hore • vystrieťnačiahnuťnapriamiť: natiahol, vystrel nohy pred seba; načiahol, napriamil ruky k ohňuvztiahnuť (iba o rukách): vztiahol ruky k záchrancoviexpr. nadrapiť: nadrapil krk a načúvalhovor. našponovaťkniž.: napriahnuťnapružiťnastrmiť: napriahnuť ruku; napružiť tetivuvypnúťvypäťnapnúťnapäť (pôsobiť silou): vypäl plátno na rám; napäl strunuponapínať (postupne, viac vecí)

    3. p. navliecť 1 4. p. obliecť 1


    vypnúť, vypäť 1. odobratím zdroja energie prerušiť činnosť (op. zapnúť) • vypojiťodpojiť: vypnúť, odpojiť stroj, motorvytiahnuť (ťahaním niečoho prerušiť spojenie): vytiahnuť šnúru zo zástrčkypovypínaťpovypájaťpovyťahovať (postupne, viac vecí vypnúť)

    2. natiahnuť a vysunúť dopredu al. do výšky (o tele al. jeho častiach) • napriamiťvzpriamiť: vypol, napriamil, vzpriamil postavu a šielvypučiťvytrčiťnapnúťnapäť: od pýchy vypučil prsia; napol hruďnaduťnafúknuť: naduť, nafúknuť brucho


    námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahouúsiliesnaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahuvypätienapätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätiehovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam ničprácarobota: dalo mi to veľa práce, robotyhovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapaštrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapáciaexpr.: hrdlačinadrinalopotaklopotagaleje (veľká námaha)


Pozri výraz NAP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: suå, rkp, transbeurop, tje, rozpo, bwa, unesda, ccet, nrg, gh, enh, non, cdo, sul, pxs
Slovník skratiek: kbs, gzi, pxx, phj, pks, sag, hns, ruã, ivr, pes, e128, nuo, ofv, ruš, deoxyribonukleov
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV