Synonymá slova "nalo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 26 výsledkov (1 strana)
-
napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo
porov. aj vypiť 1
2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopec • vyliezť • zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar
porov. aj vyjsť
2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť • nasadnúť • nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do auta • hovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom
3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehov • vyvaliť sa • vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre
4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu
5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať • vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelo • vyskočiť • naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrny • vynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynoril • vyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince
nalogať sa 1. p. napiť sa 1 2. p. opiť sa
nalomený p. poškodený 2
poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušený • narušený • rozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovy • pokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračka • znehodnotený: znehodnotený tovar • preležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobok • expr.: roztrasený • rozheganý • rozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok
2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušený • nalomený • podlomený • naštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbené • expr. pošramotený • pren. expr.: načatý • nahlodaný • pren. podkosený
p. aj postihnutý
nalomiť p. ohnúť
obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli
p. aj uprosiť
ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt
otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi
2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu
3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí
4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém
nalopotiť sa p. narobiť sa
narobiť sa s námahou urobiť veľa práce • napracovať sa: v živote sa veľa narobil, napracoval • expr.: nadrieť sa • nalopotiť sa • namordovať sa • namoriť sa • nadrhnúť sa • nahrdlačiť sa • nahrdlovať sa • nakatovať sa: nadrel sa, nahrdlačil sa na stavbe domu • subšt. namakať sa
nachytať 1. chytaním získať isté množstvo • nalapať • naloviť: nachytali, nalovili rýb; mačka nalapala veľa myší
2. p. nalákať
naloviť p. nachytať 1
nálož trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu • tech. patróna: dynamitová nálož, patróna
naložiť 1. umiestniť s cieľom prepraviť: naložili tovar na auto • dať: dali debny do vagónov • naklásť (naložiť vo väčšom množstve): nakládli knihy na police • subšt. naládovať
2. umiestniť niekde v istom množstve • dať • naklásť: naložila, nakládla mu plný tanier polievky • navŕšiť • nakopiť (naložiť vrchovato): navŕšila košík ovocím • nahádzať (naložiť hádzaním): nahádzal si veci do tašky • napchať • natlačiť (naložiť veľa niečoho al. tesne): napchať papier do vreca • hovor. napakovať (obyč. pri balení): napakovala mu veci do kufra • expr. natrepať • hovor. expr. nacápať • pejor.: nakydať • naváľať (naložiť bez poriadku): natrepal, naváľal všetko na kopu • subšt. naládovať
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať • zakonzervovať: naložené, zakonzervované uhorky • zavariť: zavarené ovocie
4. p. prikázať 1 5. porov. zaobchádzať
poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných
prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôdu • vydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné
2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o deti • naložiť • nariadiť • nakázať • prikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súdu • expr. navaliť: navalili mi povinností • poprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)
3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliť • zaradiť: prideliť zamestnanca k stroju • začleniť: začlenili ma do iného oddelenia • vymedziť • vykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu
prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včas • nakázať: nakázať účastníkom, aby boli presní • nariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanie • naručiť: naručili nám okamžitý odchod • zastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručili • uložiť • naložiť • dať • dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnosti • prideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohu • nadiktovať • kniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojuje • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchu • poprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)
p. aj poveriť
2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiť • prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode
2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)
3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)
zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík
2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)
3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať