Synonymá slova "naj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 172 výsledkov (2 strán)

  • najáda p. víla


    víla nadprirodzená bytosť v podobe krásnej ženy: lesné vílyrusalka (vodná víla) • panna: morská pannanajáda (vodná víla v gréckej mytológii)


    najašiť p. naľakať


    naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakaťpoľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakalnahnať strachpreľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strachpodesiťpredesiťvydesiťzdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesilvyplašiťnaplašiťpoplašiťznepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súdvystrašiťnastrašiťpostrašiťprestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestáexpr.: pomátaťnajašiťexpr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinuhovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškouhovor. expr. zbalušiťnár. vynáčiť (Rázusová-Martáková)splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila konepren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila


    najašiť sa p. naľakať sa


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    najať 1. dohovoriť sa za dohodnutú odmenu o vykonaní nejakej práce • najať sizjednať: najal, zjednal murárov na stavbu; najal si pomocníkavziať: vziať do práce, do služby

    2. najať si p. prenajať si


    prenajať dať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania niekomu • dať do prenájmudať do nájmu: prenajať, dať do prenájmu byt na pol roka; garáž sme prenajali, dali do prenájmunajať (do služby): najal ho za strážcu objektu


    prenajať si prijať na istý čas za dohodnutú odmenu do používania • vziať do prenájmuvziať do nájmu: prenajali si, vzali si do (pre)nájmu kus poľa, záhradunajať si (do služby): (pre)najať si pomocníčku, opatrovateľkuvziať do árendyvyárendovať si: vyárendoval si tri miestnosti


    nájazd p. útok 1


    útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozícieagresiavpádinvázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechotynájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdyofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívynápor: nápor nepriateľských vojskvýpad (náhly útok): výpad jazdyvýboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výbojevoj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderukniž. atakzastar.: šturmnápad (Kalinčiak)

    2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebeatentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekohokniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápasevýpad: výpady opozícienápor: to je nápor na nervykniž.: atakinvektíva: verejné ataky, invektívy


    nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšiezastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozordruhý razdruhýkrátinokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedyzastar. budúcne (Tajovský, Timrava)na neskoršiena neskôrhovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotomnár. napodruhé


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    najbližšie, najblíž p. nabudúce


    najčastejšie p. najviac 1, zväčša 1


    najviac 1. vyjadruje najväčší počet, najväčšie množstvo, resp. najväčšiu mieru (op. najmenej) • najviacej: najviac, najviacej záujemcov bolo z vidiekamaximálne (op. minimálne) • hovor. maximum (vyjadruje najväčšiu možnú mieru, najväčší možný počet; op. minimum): dostane maximálne, maximum päťtisíc korúnnajväčšmi (vyjadruje najväčšiu mieru): najviac, najväčšmi sa jej páčia ruženajčastejšie (veľmi často): najviac, najčastejšie chodieva do kina

    2. p. nadovšetko 1 3. p. nanajvýš 2 4. p. zväčša 1


    zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinoupoväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mestaprevažnenajčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhunajviacponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním

    p. aj najmä

    2. p. zhruba 1


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    nájdenec nájdené dieťa, dieťa neznámych rodičov • expr. najdúch: ujať sa nájdenca, najdúcha


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavnýzákladný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnostiprvýnajdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom miestekniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblastiprednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návštevakniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujempoprednýprednývýznamnývýznačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník


    ústredný nachádzajúci sa v strede; vystupujúci do popredia; prvý z hľadiska dôležitosti, nadradenosti a pod. • centrálny: ústredná, centrálna budova podniku; ústredný, centrálny orgán, riaditeľhlavnýzákladnýkľúčovýdominantný: sústrediť sa na hlavný, základný, kľúčový problém; kľúčový konflikt románu; dominantná postava príbehunajdôležitejší: najdôležitejšia myšlienka textunajvyšší (inštančne): najvyšší úrad, najvyšší veliteľ


    vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod. • najvyššímaximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeňnajdôležitejšínajvýznamnejšínajväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnostizvrchovaný: zvrchovaný časrekordný: podať rekordný výkonneprekonaný: neprekonaný rekordpren. kniž. olympský: olympská sláva (Sládkovič)


    najdúch p. nájdenec


    najedený p. sýty 1


    sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

    2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

    3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


    najednako p. rovnako 1


    rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

    2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

    porov. aj rovnaký

    3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

    4. p. aj 2 5. p. napoly 1


    najedno p. rovnako 1


    nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostenýnamrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasomrozhnevanýrozčúlenýpohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané očiexpr.: najedovanýrozjedovanýnasrdenýrozsrdenýnasršenýrozsršenýnamosúrenýzried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvárhovor. expr.: napaprčenýrozpaprčenýnapajedenýrozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačkanazúrenýhovor.: rozčertenýrozzúrenýhovor. expr.: napálenýdopálenýnaštvanýexpr. dožratýhrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanierozhorčenýpobúrenýkniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protestkniž. rozľútenýpodráždenýrozdráždenýpopudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveďzlostnýhnevlivýmrzutýrozmrzenýzamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadomzastar. hnevnýzúrivýexpr. jedovatýpren.: zježenýnaježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté rečiexpr.: nafúkanýnafučanýofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný?expr.: zdurenýnadurdenýnadudranýnadudrenýnadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurenýexpr.: nadutýzdutýodutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté peryexpr.: nakokošenýrozkohútenýrozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútenínár. expr.: nabadúrenýnabzdúrený


    najedovaný p. nahnevaný


    nahnevať vyvolať hnev • rozhnevaťnazlostiťrozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieťdomrzieťrozmrzieťpodráždiťpohnevaťpobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliťrozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovaťdojedovaťrozjedovaťnasrdiťrozsrdiťnasršiťrozsršiťnapajediťrozpajediťnapaprčiťrozpaprčiťnapáliťnabadúriťnadurdiťdohnevaťdozlostiťdožraťdopáliťdopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriťrozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiťrozdivočiťhovor. expr.: rozkatiťrozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvaťrozhádzaťexpr.: rozoštvaťrozhuckaťrozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiaťnaondieťvulg. nasrať


    najedovať p. nahnevať


    pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevaťrozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiťrozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovaťnasrdiťnapajediťnapaprčiťnačertiťnapáliťdopáliťdožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiťpobúriťpodráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvaťpoštvaťvulg. nasrať


    nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sanazlostiť sarozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sarozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sarozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sarozjedovať sanasrdiť sarozsrdiť sanasršiť sarozsršiť sanapajediť sarozpajediť sanačertiť sarozčertiť sanapaprčiť sarozpaprčiť sanaduriť sanadurdiť sarozdurdiť sarozpeniť sanaštvať sanapáliť sanamosúriť sanabrúsiť sanabadúriť sanašuchoriť sanašušoriť sanaježiť sarozježiť sazježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sarozzúriť sarozkohútiť sarozkokošiť sarozkatiť sarozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sarozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sanabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sanaondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sarozsváriť sarozvadiť sarozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sanafúknuť sanaduť saoduť sazduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


    najedovať sa p. nahnevať sa


    najemno 1. p. hladko 1 2. p. natenko


    hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladkodohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukromjemnenajemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá kávaexpr.: hladučkohladunkohladulinkohladuškonahladučkonahladunkonahladulinkonahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

    2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný


    natenko, pís. i na tenko na tenké kúsky; na malú hrúbku (op. nahrubo) • tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrájané rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekváromjemnenajemno, pís. i na jemno: jemne, najemno pokrájaná šunkaexpr.: natenučkonatenunkonatenulinkonatenuško, pís. i na tenučko atď.: natenučko, natenunko nastrúhaný syr


    najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sadosýtiť sazasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sanasúkať sanarezať sanapukať sanapáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sanapráskať sanatrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sanadžgať sanaprať sanapchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sanapapkať sasubšt. naládovať sa


    naježený p. nahnevaný


    naježiť sa 1. (o vlasoch, srsti a pod.) postaviť sa do kolmej polohy • zježiť sarozježiť sa: naježili, zježili sa mu obrvy; rozježené vlasyfraz. dupkom stáť (nedok.)

    2. p. nahnevať sa


    najhoršie p. najťažšie


    najťažšie vyjadruje možnosť al. schopnosť uskutočniť niečo • najtiažexpr. najhoršie: najťažšie, najtiaž, najhoršie je začať, potom to už ide


    najímať p. verbovať 1


    verbovať 1. v minulosti získavať mužov na vojenskú službu • regrutovať: v dedine verbovali, regrutovali mládencovnajímať: najímanie dobrovoľníkov

    2. naliehavo získavať agitáciou • nahováraťnavádzaťlákaťvábiť: verbovali, lákali robotníkov na stavbyhovor. expr. lanáriťslang. náborovať


    minimálny ktorý dosahuje dolnú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery (op. maximálny) • najmenšínajnižší: určiť minimálnu, najnižšiu daň; minimálna, najnižšia, najmenšia ročná teplota je tu –30 °Cnajkratší (čo sa týka vzdialenosti al. časového intervalu): najkratšia vzdialenosť; najkratšie obdobie dažďov


    ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybnýdokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdinavzornýukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahynajlepšínajvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddychperfektnýskvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasievydarenýharmonický: vydarené, harmonické manželstvo

    2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenieneskutočnýfiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objektynereálnynerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavyplatonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

    3. p. idealistický 1


    optimálny kniž. ktorý najviac vyhovuje daným podmienkam • najlepšínajvyhovujúcejšínajprimeranejší: mať optimálnu, najlepšiu výšku; utvoriť pracovníkom optimálne, najvyhovujúcejšie podmienkynajpriaznivejšínajvýhodnejší: vybrať optimálne, najvýhodnejšie riešenie; zabezpečiť najpriaznivejší stav hospodárstvadokonalý: mať optimálny, dokonalý prehľad


    prvotriedny majúci veľmi dobrú (najlepšiu) akosť, úroveň a pod. (op. druhotriedny, podradný) • výbornývynikajúciznamenitý: prvotriedny, výborný, vynikajúci, znamenitý výrobok; prvotriedna, výborná, vynikajúca, znamenitá prácadokonalý (ktorý nemá nedostatky, chyby; op. nedokonalý): dokonalá gazdinkakvalitnýakostnývysokokvalitnývysokoakostný (op. nekvalitný): kvalitný výkon, kvalitný tovar, akostné vínovyberanýdelikátny (o tovare, výrobkoch, potravinách a pod.): vyberané, delikátne jedloprvýnajlepší (o kvalite): materiál prvej, najlepšej akostizastar. prvej klasy (Jesenská)


    výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúciznamenitýprvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovarnajlepšívyberaný: pili len najlepšie vínaelitný: elitné publikumvýznamný: dosiahnuť významné výsledkyskvelý: skvelý spoločníkhovor. expr.: báječnýsenzačný: čítal som báječnú knihuexpr. božský: božský nápojexpr. rozprávkový: rozprávkové počasieexpr. úžasný: bol to úžasný človekexpr. hrdý: hrdá hostinahovor. expr. ohromný: je to ohromný odborníkveľkolepý: veľkolepé dieloostrý (o zmysloch): mať ostrý zrakvysokoakostnývysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľneprekonateľnýnezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľnýobdivuhodnýpozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkonzávideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný životvydarený: vydarený večierokdokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obrazbezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný prekladbrilantnýbravúrny: brilantná, bravúrna hrahovor. expr. fantastický: fantastická hudbaideálnyperfektný: prežili sme ideálnu dovolenkuhovor. expr. exportný: exportná kvalitageniálny: mám geniálne myšlienkyjedinečný: je to jedinečný pracovníkmajstrovský: majstrovské ovládanie strojaoslňujúcioslnivý: oslňujúci, oslnivý výkonslávny: slávny činexpr.: kapitálnykolosálnyfenomenálnykráľovskýnádhernýkrásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledkykniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umeniakniž. eminentný: eminentný žiakkniž. eklatantný: eklatantný dôkazkniž. excelentnýhovor.: prímatip-topsuper: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánkyzastar. vynikavý (Kukučín)subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasiesubšt. bohovský: To je bohovský nápad!subšt. senzi

    p. aj vynikajúci


    najmä zdôrazňuje platnosť výrazu, pričom ho označuje ako najdôležitejší • predovšetkýmhlavne: teraz musí najmä, predovšetkým pokojne ležať; chcel sa stretnúť hlavne s otcomnadovšetko: má rád architektúru, sochy, no nadovšetko obrazyosobitnekniž. v prvom radezvlášťkniž. obzvlášťzastar.: zvlášteobzvlášte: zaujímali sa v prvom rade, zvlášť, obzvlášť o tebazastar. menovitesubšt. gór (Hrúz, Johanides)


    aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátilčo lenčo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesolprinajmenejprinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiťminimálnenajmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školunár. balen

    2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenejprinajmenejprinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešníminimálnehovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

    3. p. totiž


    najmenej p. prinajmenej 1, prinajlepšom 1, aspoň 1, 2


    prinajlepšom 1. vyjadruje (kladnú) prípustnú al. možnú hranicu, mieru • v najlepšom prípade: v nemocnici zostane prinajlepšom, v najlepšom prípade týždeňprinajmenšomprinajmenejnajmenejminimálne: prinajmenšom, prinajmenej týždeň bude trvať oprava cesty; zavrú ho najmenej, minimálne na rok

    2. vyjadruje najvyššiu možnú hranicu, mieru • nanajvýšnajviacnajviacejmaximálne: bolo ich tam prinajlepšom, nanajvýš, najviac dvadsať; do hľadiska vojde najviacej, maximálne päťsto divákov


    prinajmenej 1. vyjadruje najmenšiu možnú kvantitu, mieru • prinajmenšom: nazbierala prinajmenej, prinajmenšom päť kíl jahôdnajmenejaspoň: zarobil na tom najmenej, aspoň desaťtisíc korún; mohol sa aspoň, prinajmenej pozdraviťminimálne: pri havárii zahynulo minimálne desať osôb

    2. p. prinajlepšom 1


    posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v rokukonečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálufinálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápasodb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akordkoncovýzastar. pokonný: posledný, pokonný súd

    2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síljedinýjeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosťzvyšujúcizostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

    3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatnýnedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomilinajnovší: šaty ušité podľa najnovšej módynajmódnejšínajmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší modelnajpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

    4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák


    najneskôr vyjadruje, že uvedená časová hranica sa pokladá za poslednú možnú, prípustnú a pod. na uskutočnenie deja (op. najskôr) • najneskoršie (op. najskorej): vrátim sa najneskôr, najneskoršie o desiatejzastar. najpozdejšie


    najneskoršie p. najneskôr


    najnovší p. posledný 3


    ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhýiný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

    2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávnyneďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

    3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejedinýzvyšujúcizostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

    4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

    5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


    nájom 1. dočasné užívanie niečoho za poplatok vlastníkovi: mať v nájme záhraduzastaráv. árenda: vziať si niečo do árendyzastar. pacht: dať roľu do pachtu

    2. p. nájomné


    nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájomhovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árendaárendovné


    nájomca p. nájomník


    nájomník kto má niečo v nájme • nájomca: nájomník, nájomca bytuzastar. árendátor


    najpozdejšie p. najneskôr


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilosprvusprvotispočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňanajprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcúpredtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiťprvotnekniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou


    prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôrskorejskoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

    2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysipredtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôrsprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedyvoľakedydávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho časuza starých čias

    3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôrnajskôrnajskorejnajskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

    4. p. vopred 1


    sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatkunazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedariloprvnajprvpredtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbalodprvuodprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamúpôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zlenár. sprvôstky (Rysuľa)


    vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredupopredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol rokadopreduhovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdávalnapredhovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredokskôrskorejprvpredtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stanenajprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísťkniž.: a prioriapriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienkynespis. predom

    2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napredpopredupopredkuvpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

    3. p. dopredu 1, 2


    zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatkuspočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilosprvusprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbalnajprvnajsamprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr robil pri strojipôvodne: pôvodne študoval právo


    najprvej p. najprv


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    najsamnajprv p. najprv


    najsamprv p. najprv, prv 3, zozačiatku


    možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možnédá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

    2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azdahádamvaripoet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokovasipravdepodobnezastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinounebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšiehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vrátiexpr.: možnožeazdaževariže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včasmenej vhodné snáďešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžunajskôrnajskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicyklaprípadnepoprípadeeventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra


    najskôr 1. p. najprv, prv 3, vopred 1, zozačiatku 2. p. možno 2, pravdepodobne 1


    pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večerazdahádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadolmožnoexpr. možnožehovor. môžbyťhovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišloakistenajskôrnajskorejpodľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmykvariexpr. varižepoet. var: krajšej vari(že), var už ani niethovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšiemenej vhodné: snáďzastar. asnáďasnáďže (Záborský, Vajanský)zastar. čajsičajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

    2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivovierohodnehodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnovernepravdivo: vyznieva to celkom pravdivo


    najskorej 1. p. najprv, prv 3, vopred 1, zozačiatku 2. p. možno 2, pravdepodobne 1


    najskoršie p. prv 3


    nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechuzistiťodkryťprísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účtenatrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihuvyhľadaťvypátraťvysliediťvystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejovexpr.: vyhrabaťvykutaťvykutraťvykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutalexpr.: vysnoriťvyňuchať: konečne vysnoril jeho adresuexpr.: vyšpáraťvyšparchaťvyštuchaťvyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobnýchponachodiťponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé faktyhovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďtenahmataťvyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku

    2. objaviť niekoho niekde • zastihnúťstihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci

    3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomienahľadať: nahľadal pár korún


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečovydumaťhovor. vyšpekulovaťexpr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historkynájsťvynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenievykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbehexpr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujetehovor.: vykumštovaťvyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujemezmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracoviskozastar. vyfundovať: vždy čosi vyfundujevysnívať (si)kniž. vysniť (si)vybájiť (si)expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnilzastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslínastrojiťexpr. spískaťkniž.: osnovaťzosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vyprimyslieťpribájiť (si)expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnilpovymýšľaťnavymýšľaťpovyhutovaťpovynachádzaťpovynachodiť (postupne, viac vecí)


Pozri výraz NAJ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV