Synonymá slova "na za" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 16 výsledkov (1 strana)

  • začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom) • na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavykniž.: počiatkomna počiatku: vráti sa až počiatkom zimy


    zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatkuspočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilosprvusprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbalnajprvnajsamprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr robil pri strojipôvodne: pôvodne študoval právo


    najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôrnajskorejponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcťkniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniťprvhovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiťsprvusprvotipôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlénazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatkuspočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilopredovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiťvopred: vopred, najprv si rozmysli, čo poviešzried. najsamnajprvzastar.: samoprvprvejnaprednár. najprvej


    pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatkuzozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilosprvusprvotispočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňanajprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcúpredtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiťprvotnekniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou


    nakoniec 1. v poslednej fáze, na konci • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok prehovoril predseda; napokon museli ustúpiť pred presilouzáveromna závernaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok prišli domácizastar.: vposledpokonnenár. poostatku

    2. pripája aktuálny výraz s významom uspokojenia, rezignácie a pod. • naostatoknapokon: nakoniec, naostatok, je to jedno; A napokon, kam by sme teraz šli?konečnekoniec koncovkoniec koncom: konečne, koniec koncov pravda raz vyjde najavo; koniec koncom dal jej za pravdunaveľaostatnevlastne: nakoniec, naveľa, aj hostina sa zunuje; ostatne, vlastne na tom vôbec nezáležínaposledyhovor. naposledok: naposledy, naposledok ani neviem, kto to bol


    záverom v poslednej časti, v poslednej fáze • na závernakoniec: záverom, na záver, nakoniec všetkých vyzval, aby si podali rukynaostatoknapokon: naostatok, napokon spomenul aj svoju najnovšiu prácu


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    začínať 1. porov. začať 2. p. podpichávať


    namokro, pís. i na mokro v stave s istým množstvom vlahy, vlhkosti (op. nasucho) • zamokra, pís. i za mokra (op. zasucha): namokro, zamokra ostrihala synovi vlasynavlhkozavlhka, pís. i na vlhko, za vlhka (s menším množstvom vlahy): navlhko, zavlhka vyžehlila košeľu


    nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

    2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

    3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


    začínať sa p. nasledovať 2


    nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

    2. p. však 4


    ráno v časti dňa od úsvitu do predpoludnia, v rannom čase • zránanaráno: ráno, zrána začalo snežiť; naráno už býva chladnoza rána, pís. i zaránahovor. zaránky: za rána, zaránky si vyšli k riekezastar. ránom (Kukučín)nár. nazraň (Vansová)


    sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatkunazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedariloprvnajprvpredtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbalodprvuodprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamúpôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zlenár. sprvôstky (Rysuľa)


Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: zra, zoo, w91, tr, vte, vms, v57, stk, sbn, n70, mvd, hue, g47, ã oka,
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV