Synonymá slova "kont" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 83 výsledkov (1 strana)

  • kont p. uzol 2


    uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzolkosílkaslučka: spraviť kosílku, slučku

    2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle al. na temene: vyčesať si vlasy do uzladrdol: nosiť drdolhovor. kont: francúzsky kont

    3. p. batoh 4. p. križovatka 5. p. hrča 2


    kontakt p. styk 1


    styk 1. vzájomné stýkanie sa, stretanie sa: dôverný styk, nadviazať styky s niekýmkontakt: medzinárodné kontakty; stratiť kontakt s niekýmspojenie: byť s niekým v stálom spojeníexpr. spolok (tajný, nečestný styk): mať s niekým spolkysúlož (pohlavný styk)

    2. miesto, kde sa niečo stýka • spojenie: tech. zvarový styk, zvarové spojeniedotyk: dotyk plôch


    kontaktovať sa p. spájať sa 2


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    infikovať preniesť infekciu • nakaziť: infikovať, nakaziť niekoho chrípkou; infikovať ranukontaminovať: kontaminovanie vody, krmiva


    kontaminovať 1. lingv. al. lit. spojiť dva al. viacero k sebe nepatriacich prvkov • skrížiťzmiešať: kontaminované, skrížené väzby; zmiešať významy slov

    2. p. infikovať


    hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študentkniž. zried. zamýšľavý (Rázus)poet. dumavý: dumavá devarozjímavýmeditatívnykniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelecúvahovýreflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorbašpekulatívnyfilozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna vedabádavýbádateľskýskúmavýskúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

    p. aj vedecký


    kontemplatívny p. hĺbavý, rozjímavý


    rozjímavý ktorý sa venuje premýšľaniu, rozjímaniu, ktorý je taký svojím vnútorným založením; svedčiaci o tom • premýšľavýrozmýšľavýhĺbavý: rozjímavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hĺbavý typ človekameditatívnykontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu): meditatívne, kontemplatívne umenieúvahovýreflexívny: úvahová, reflexívna lyrika, tvorbapoet. dumavý

    p. aj hĺbavý


    kontemplovať p. rozjímať, premýšľať


    premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovaťrozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovaťzvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútaťprehutovaťpohutovaťrozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovaťkumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovaťmorfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbaťrozjímaťmeditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


    rozjímať hĺbavo premýšľať (obyč. o vážnych veciach) • meditovaťhĺbať: rozjímal, hĺbal nad prítomnosťou; meditoval nad svojím osudomfilozofovaťkniž. kontemplovať: filozofoval o zmysle životasnívaťkniž. sniť (túžobne): sníval o ceste okolo sveta

    p. aj myslieť 1, premýšľať


    kontesa p. šľachtičná


    šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratkapani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažnáveľkokňažnáarcikňažnávojvodkyňaveľkovojvodkyňaarcivojvodkyňagrófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónkazemiankamarkíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)


    kontext p. súvislosť


    súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmispojenie: spojenie teórie a praxesúvzťažnosťkniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javovkontext: veta vytrhnutá z kontextuzviazanosť: zviazanosť literatúry so životomspojitosť: priama spojitosť s udalosťamisúslednosťpostupnosť: časová postupnosťkniž. kontinuita: kontinuita vývinukniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxouneprerušenosť: neprerušenosť horských pásemplynulosť: plynulosť rozprávanianepretržitosť: nepretržitosť procesu

    p. aj pomer


    kontinent p. svetadiel


    svetadiel časť sveta: čierny svetadielkontinent: ázijský kontinentpevnina: európska pevninazastar. zemediel


    kontinentálny p. vnútrozemský


    vnútrozemský týkajúci sa vnútrozemia • kontinentálnystredozemský: vnútrozemské, kontinentálne podnebie


    kontinuálny p. neprestajný, plynulý, súvislý 1


    neprestajný ktorý prebieha bez prerušenia, bez príznakov skončenia • nepretržitýneprerušený: neprestajný, nepretržitý chod pracoviska; nepretržitý, neprerušený hukot motorovustavičnýjednostajnýkniž. neustályzried. neustajný: ustavičné, jednostajné zmeny; neustály, neustajný brechot psov; sledoval ustavičný, neustály tok informáciíhovor. nonstop: nonstop premietaniestálytrvalýkniž. permanentný (ktorý nesmeruje ku koncu): žil v stálych, trvalých obavách; ich vzťah bol založený na trvalej, permanentnej spoluprácivytrvalýúporný (bez zníženia intenzity a pod.): vytrvalý dážď; trápil ho úporný kašeľplynulýsúvislýodb.: kontinuálnykontinuitný (stále pokračujúci bez zmien, výkyvov, prerušení a pod.): neprestajný, plynulý proces výroby; súvislý, kontinuálny, kontinuitný vývinsústavný (neprerušený al. stále sa opakujúci): robili naňho sústavný nátlak


    plynulý ktorý prebieha, pokračuje, plynie hladko, bez prerušenia • plynnýsúvislýhladký: plynulé, plynné čítanie; plynulé, súvislé, hladké vyjadrovanieneprerušovanýneprerývaný: neprerušovaná, neprerývaná reč, výpoveďnepretržitýneprerušený: plynulý, nepretržitý, neprerušený chod továrnebezporuchový (neprerušovaný poruchami): bezporuchová prevádzkaodb.: kontinuálny (op. diskontinuálny) • kontinuitný (op. diskontinuitný): kontinuálny, kontinuitný vývinodb. prúdový (o výrobe) • kniž. plavný (o pohybe, kroku a pod.)


    súvislý 1. ktorý je vzájomne pospájaný, tvoriaci celok • neprerušenýneprerušovanýodb. spojitý: súvislá, neprerušená, neprerušovaná, spojitá čiaraneporušený: súvislá, neporušená vrstva prachujednoliatycelistvýnečlenenýkniž. monolitný: jednoliaty, celistvý kus hmoty; nečlenený, monolitný celoknepretržitýhovor. nonstop: nepretržitý rachot ťažkého stroja; nonstop prevádzkaplynulý: plynulý chod výrobykniž.: kontinuálnykontinuitný: kontinuálny, kontinuitný vývoj

    2. ktorý má vnútorný zmysel (obyč. o slovnom prejave) • neprerušenýplynulý: súvislá, neprerušená reč; nezmohol sa na jedinú súvislú, plynulú vetuplynný: plynné vyjadrovanie, čítanieucelenýodb. koherentný: súvislý, ucelený, koherentný text


    kontinuita p. súvislosť


    kontinuitný p. neprestajný, plynulý, súvislý 1


    konto p. účet 2


    účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účetfaktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúruzastar. počet

    2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účetkonto: pripísať na konto


    kontrabas najväčší sláčikový hudobný nástroj s hlbokým tónovým rozsahom • basa: hrať na kontrabase, basehovor. zastar. barbora (Kalinčiak)


    kontrabasista hudobník hrajúci na kontrabase • basista


    kontradikcia p. protirečenie


    protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikciíantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpornezhodanesúladnezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmiprotiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnymparadox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradoxodb. antinómia


    rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovanímnezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstvekonflikt: dostať sa s niekým do konfliktukolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinnostíroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbrojkniž. rozopra: rodinná rozoprazápletka: diplomatická zápletkaprotiklad (hlboký rozpor): boj protikladovprotirečeniekontradikcia: v jeho prejave je plno protirečeníantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmusnesúhlas: nesúhlas vo výpočtochpubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii


    protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názoryprotismerný: protismerné tendencie, prúdy v umeníopačnýpolaritnýzried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciáchdiametrálny: diametrálne postojeopozitnýodb. antinomický: opozitná, antinomická dvojicakontrastnýprotipólnyprotipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórieprotirečivýkniž. rozpornýrozporuplnýkniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, cityodb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťahparadoxný: paradoxné tvrdenieantagonistickýantagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupinyodb.: kontradikčnýkontradiktickýkontradiktórnykontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákonazastar. rozchodný (Jégé)


    protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodnýprotikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javykniž.: rozpornýrozporuplnýodb.: antinomickýkontradikčnýkontradiktórnykontradiktorickýkontroverznýambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenieparadoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienkyantagonistickýantagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

    p. aj protikladný, antagonistický


    kontrahovať sa p. zmraštiť sa 2


    zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporomstiahnuť sazhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasyzachmúriť sazamračiť sazried.: ochmúrnieťomraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôleexpr.: zamosúriť sazaškarediť sakniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

    2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sascvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkolzvraskať sazvráskať sa: ovocie sa zvraskalozosušiť sazoschnúť (sa)zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverilazvráskavieťzvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sastiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahnevycivieťscivieť: vycivená, scivená tvár


    kontrakt p. zmluva


    zmluva záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí al. strán o istej veci: podpísať obchodnú zmluvu, ratifikovať medzištátnu zmluvudohoda (ústne al. písomné dorozumenie sa o niečom): dohoda o vykonaní prácekontrakt: kontrakt na dodávku ropydohovor (ústne dorozumenie sa o niečom): postupovať podľa dohovorualiancia (spojenecká zmluva) • pakt (medzinárodná zmluva): pakt o neútočeníkonvencia (obyč. medzinárodná zmluva): Ženevská konvencia


    kontrarevolučný p. spiatočnícky


    spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový) • reakčnýreakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhykontrarevolučnýzried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdoregresívny (op. progresívny): regresívne silynepokrokovýneprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názorykniž. zastar. retrográdny (Mráz)

    p. aj konzervatívny, zaostalý 1


    kontrašpionáž činnosť zacielená proti cudzej špionáži • protišpionáž


    kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protikladopak: opak pravdy je ložprotikladnosťprotichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmovzastar. protiva (Letz)pren. protipól: je protipólom svojho brata

    p. aj protirečenie


    opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

    2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnostikontrastpren.: protipólantipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otcazastar. zried. protiva

    p. aj kontrast


    kontrastne 1. porov. protikladný 2. p. opačne 2


    opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlonáprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace bodyobráteneodb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzneprotismerne: autá vyšli opačne, protismerne

    2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inaknaopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatníprotikladneprotichodnekontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlásanesúhlasneopozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične


    kontrastný p. protikladný


    opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

    2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


    kontrastovať pôsobiť protikladne • byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protikladeodrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár


    dozor pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, príkazov, noriem a pod. • dohľadzastar. dohliadka (Vajanský)kontrola: lekársky, stavebný dozor, dohľad; vykonávať kontrolurevízia (skúmanie správnosti): revízia účtovinšpekcia (úradný dozor): obchodná inšpekcia


    kontrola 1. zisťovanie náležitostí: kontrola akosti výrobkovrevízia: revízia účtovprevierka: previerka pracoviskainšpekcia: vykonať inšpekciuprehliadka (dôkladné prezretie): colná prehliadkainventúra (činnosť, ktorou sa k istému dátumu zisťuje skutočný stav hospodárskych prostriedkov v porovnaní so stavom v účtovných zápisoch): mesačná inventúradozordohľad (pozorovanie zaisťujúce dodržiavanie predpisov, noriem a pod.): stavebný dozor, prísny lekársky dohľadzastar.: vizitavizitáciavizitírka (Kukučín)dohliadka (Vajanský)

    2. hovor. kontrolný orgán • revízia: zajtra príde kontrola, revíziainšpekcia: čakať inšpekciuzastar. vizita


    inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny prácedozorca (kto dozerá): väzenský dozorcakontrolór (kto kontroluje): technický kontrolórzastar. škôldozorca (školský inšpektor)


    kontrolór p. inšpektor


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    kontrolovať vykonávať kontrolu, dozor nad niečím • robiť kontrolu: kontrolovať dochádzku zamestnancov; robí kontrolu účtovdozeraťrobiť dozordohliadať (dávať pozor na činnosť niekoho, stav niečoho): dozerá na poriadok, dohliada na detirevidovaťprehliadať (dôkladne prezerať, robiť revíziu): revidovať faktúry; na hranici nám prehliadali, kontrolovali batožinupreverovať (dôkladne skúmať): preverovali všetky údaje; treba preveriť akosť výrobkovhovor. zastar. vizitovať (Bodický)monitorovať (kontrolovať monitorom): monitorovať ovzdušie


    kontrovať 1. p. prisviedčať 2. p. protirečiť 1


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

    2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    kontroverzia p. spor 1


    spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktunezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhodynedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumeniatrenica (obyč. v mn. č.): politické treniceroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbrojrozporkniž. rozopra: rodinné rozpory, rozoprykolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťamipubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegamikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverziikniž.: svárnesvárpejor. zastar.: miškulanciemišpulancie

    2. p. hádka, zrážka 3


    kontroverzný p. protirečivý, protikladný


    čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihriskulínia: rovná líniačrta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtamilinajkalinka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošitečiarka (krátka čiara): robiť si čiarkyškrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopiseobryskontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzorešrafyšrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mapepriamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicuexpr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stenehovor. zastar. štrich (Kukučín)

    2. myslený rad bodov: vzdušná čiaralínia: demarkačná línia

    3. p. hranica 1


    kontúra p. čiara 1, obrys 1


    obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúralínia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzorečiara: v diaľke sa črtá čiara pohoriasiluetaprofil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy

    2. p. náčrt 1


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    kontúrovať sa p. črtať sa


Pozri výraz KONT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: bc, to, tras, ä ip, tým, whetstone, ro, plug in, sã â a, wap, eã ë e, flat, keypad, fav, sg
Ekonomický slovník: irq, rei, zde, pfp, mvt, rjl, emz, sír, tes, shn, ogz, å ä er, wvz, zlo, sse
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV