Synonymá slova "km" v Synonymickom slovníku slovenčiny

driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

3. p. brať 1

kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť

mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)

ráňať 1. prudkými pohybmi, údermi brať zo stromu, z kríkov a pod. • zrážať: jeseň ráňa, zráža listy zo stromov • stŕhať • strhávať: víchor strhával slabé halúzky • otĺkať • obíjať (obyč. palicou): otĺkal palicou jablká; obíjať orechy • expr.: kmásať • driapať: deti kmášu, driapu zo stromu ovocie • poet. roniť (Hviezdoslav, Botto)

2. porov. raniť

šticovať poťahovať vlasy, šticu niekomu • expr. kvákať: pri česaní jej dlhých vlasov ju šticovala, kvákala • expr.: kvačkovať • kečkovať • nár. kučkovať: chlapci sa kvačkujú, kečkujú • hovor. expr. pačesovať: v hneve sa začali pačesovať • ťahať • mykať • šklbať (za vlasy): Neťahaj ma, nemykaj ma, nešklb ma (za vlasy)! • kmásať: pri česaní dievku nemilosrdne kmáše • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať (za vlasy)

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť • chopiť • chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekery • lapiť • ulapiť • kniž.: pojať • jať: (u)lapil nôž, do rúk • schytiť • schopiť • pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrel • zobrať • vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za ruku • expr.: chmatnúť • schmatnúť • chvatnúť • schvatnúť • chňapnúť • kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou) • expr.: zdrapiť • zdrapnúť • popadnúť • zried. spopadnúť • polapiť • rafnúť • subšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za ruku • pochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať • dostať • dochytiť • lapiť • polapiť • dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodeja • expr. čapnúť: už ho čapli • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkli • ulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúť • nár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybu • zlapať • lapiť: zlapali, lapili vtáčika • zried. ulapiť • vychytať • vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa • zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľ • kniž.: jať • pojať: jal ho odpor • zaujať: hra ho hneď zaujala • zasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domy • napadnúť: choroba ho celého napadla • vychytiť • pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1

kmasnúť 1. porov. kmásať 2. p. chytiť 1

kmeň 1. (nerozvetvená) časť stromu, ktorá nesie korunu: bútľavý kmeň • peň: doska z dubového pňa

2. p. spoločenstvo 1

spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzok • spojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajín • spolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolku • pospolitosť: národná pospolitosť • korporácia: verejná korporácia • aliancia: ekologická aliancia • komora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komora • grémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikov • zväz: zväz priemyselníkov • hnutie • fórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórum • kmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmene • hist. komúna • kniž. societa • komunita • zastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

p. aj spoločnosť 2

2. p. spoločnosť 1

kmeňový p. základný

základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba

kmeť p. starec

starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)

kmín p. zlodej, zbojník 1

zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín

2. p. samopašník

zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

kmíniť p. kradnúť

kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

kmit p. záblesk 1

mihot krátke prebleskovanie svetla • blikot • blinkot • mihotanie • blikotanie: mihot, blikot hviezd; v diaľke pozoruje mihotanie, blikotanie svetla majáka • trblietanie • poet.: trblet • trblot: trblot diamantu • kmit • kmitanie: kmitanie plameňa sviečky • záblesk: záblesky svetla

p. aj jagot

záblesk 1. krátko trvajúce zjavenie sa svetla: záblesk slnka, polárnej žiary • mihot (prerušované záblesky): mihot hviezd • kniž. kmit: kmit žiarovky • kniž.: zákmit • zásvit: zásvit sviečky • poet. pablesk: pablesky slnka • kniž. zried. zážih (Kukučín)

2. p. náznak

oscilácia periodický dej, pri ktorom objekt striedavo mení polohu okolo stredovej osi • kmitanie: elektrická oscilácia, elektrické kmitanie

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

chvieť sa 1. pohybovať jemnými trhavými pohybmi • vibrovať • triasť sa • zachvievať sa: ruky sa mu chvejú, trasú; oblok, vzduch sa chveje, vibruje, zachvieva • expr.: klepať sa • drgľovať sa (o človeku pri pocitoch chladu, vzrušenia a pod.) • fyz.: kmitať • oscilovať: pružné teleso kmitá, osciluje • vlniť sa • hádzať vlny (tvoriť drobné vlny): more, obilie sa vlní • blikať • blikotať • mihať sa • mihotať sa • žmurkať • trblietať sa (o svetle): hviezdy blikajú, mihocú sa, žmurkajú; v diaľke sa mihoce, trbliece svetlo • expr. zried. mrholiť sa (J. Horák)

2. p. báť sa 2, tŕpnuť 1

mihať 1. robiť rýchle pohyby sem a tam • kmitať: mihal, kmital bičom, prstami • expr.: prepletať • preplietať: prepletal prstami pri hre na klavíri, preplietal nohami pri tanci

2. p. žmurkať 1

triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť

blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkať • blikotať • blinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviek • poblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať sa • mihotať sa • mrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlo • kmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampa • žmurkať • požmurkávať • požmurkovať • požmurovať • klipkať • poklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajú • chvieť sa • zried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečky • poskakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňať • škamrať • škamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamre • nár. lipkať (Kálal) • tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

p. aj trblietať sa

kmitať (sa) 1. prudko sa pohybovať v striedavom smere • fyz. oscilovať: závažie na hodinách kmitalo • vibrovať • chvieť sa (v drobných rýchlych kmitoch): struna vibruje, chveje sa • vlniť sa (tvoriť drobné vlny): vzduch sa vlní

2. p. blikať 3. p. mihať sa 1

mihať sa 1. v rýchlosti sa pohybovať, ukazovať • mihotať sa: všetko sa mu mihalo, mihotalo pred očami • kmitať (sa): nohy sa mu mihali, kmitali pri behu

2. p. trblietať sa

blikavý ktorý svieti, horí prerušovane al. slabo • blikotavý: blikavý, blikotavý maják • mihotavý • kmitavý (svietiaci v rýchlych, prerušovaných intervaloch): mihotavé, kmitavé svetlo hviezd • sliepňavý • expr.: žmurkavý • klipkavý (slabo blikavý): sliepňavé, žmurkavé, klipkavé svetlo lampy • expr. škamravý: škamravá žiarovka • zried.: blinkotavý • blinkavý

kmitavý p. blikavý, trasľavý 1

mihotavý ktorý sa striedavo zjavuje a mizne, rýchlo sa pohybuje sem a tam (obyč. o pohyboch a svetelných efektoch) • kmitavý • mihavý: mihotavý, kmitavý pohyb nôh (pri tanci); kmitavé, mihavé tiene • blikotavý • blikavý • chvejivý • trasľavý (ktorý prerušovane svieti): blikotavé, blikavé svetielko; trasľavý, chvejivý plameň sviec • trblietavý • ligotavý • jagavý • jagotavý • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • iskrivý (ktorý vydáva prerušované svetelné efekty) • expr. lengavý: mihotavé, trblietavé svetlo hviezd; jagavý, jagotavý, ligotavý, iskrivý sneh; blýskavá, blyšťavá vodná hladina; trblietavá, blýskavá rybka

p. aj meňavý

trasľavý 1. ktorý sa trasie, chveje, kmitá • roztrasený • rozochvený: pohár poskakoval v starcových trasľavých, roztrasených, rozochvených rukách (op. pevných) • chvejivý • poet. chvejný: chvejivé tiene • mihotavý • kmitavý (obyč. o svetle): mihotavý, kmitavý plameň sviečky • neistý (nie dostatočne ovládaný): neistý krok, neisté pohyby • zastar. trasavý

2. p. vzrušený 1

kmitočet počet kmitov za sekundu • frekvencia

kmotor p. priateľ 1

priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni

2. p. stúpenec

stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)

spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)

kmotriť sa, kmotríčkovať sa p. priateliť sa, spolčovať sa

fanúšikovať hovor. želaním úspechu podporovať niekoho v niečom • hovor. drukovať: fanúšikovali sme, drukovali sme domácemu mužstvu, expedícii výskumníkov • fraz. držať palce: držia nám palce, aby sme vyhrali • subšt. fandiť • expr. kmotrovať (Tatarka)

kmotrovať p. fanúšikovať