Synonymá slova "kal" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 71 výsledkov (1 strana)

  • kal 1. drobné čiastočky zeme, nečistoty a pod. vo vode, usadené na jej dne: kal v riekemúľ: koryto potoka zanesené múľombahno (nános na dne močiarov): brodiť sa v bahnehlien (usadenina na dne vodných tokov al. plôch)

    2. p. usadenina


    špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistotenečin: mať v byte nečinznečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenínkal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potokuexpr. hnoj: na ulici samý hnojexpr. maraskniž. brud: rieka plná bruduhrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytuexpr. chlievsubšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

    2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak


    usadenina vrstva, ktorá vznikla usadením niečoho: usadenina vo vínezastar.: usadlina (Kukučín)sadlina (Jesenská)geol.: sedimentuloženina (usadená hornina) • kal (usadenina roztoku): saturačný kalkameň (usadenina podobná kameňu): vodný kameňsubšt. zoc


    kalamajka p. nepríjemnosť


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    kalamita nepriaznivý stav spôsobený nečakaným nedostatkom al. prebytkom niečoho • pohroma: snehová kalamita, pohromanešťastie: pomáhať ľuďom v nešťastízmätokchaos: spôsobiť zmätok, chaos v zásobovaní

    p. aj katastrofa


    katastrofa neočakávaná udalosť so zlým zakončením • pohroma: živelná katastrofa, pohromanešťastie: železničné nešťastiedráma: prežiť drámutragédia: rodinná tragédiaranaúder: strata matky bola preňho veľká ranakalamita (nepriaznivá situácia vyvolaná živelným al. iným zásahom): snehová kalamitakarambol (zrážka dopravných prostriedkov): na ceste sa stal veľký karambolspúšť: hurikán spôsobil spúšťhovor. dopustenie: zažil hotové dopustenieexpr. pliagakniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštíveniekniž. apokalypsa: apokalypsa vojnykniž. kataklizma


    kalamitný p. kritický2


    kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúciosudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitnýhavarijnýkolíznykrízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečnýhrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažkývážnyzlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonenýnahnutý: je to nahnuté


    kalap p. klobúk


    klobúk pokrývka hlavy z pevnejšieho materiálu, obyč. so strieškou: plstený klobúk, zložiť si klobúk z hlavyhovor. širák: nasadiť si širákexpr.: šišakkalaphovor. tvrdiak (tvrdý pánsky klobúk) • hovor. expr. štajfák (Rázus)hovor. tirolák (klobúk s farebnou stuhou, pôvodne z Tirolska) • zastar. kapišón (starodávny ženský klobúk): na hlave mala kapišón (Kukučín)cylinder (valcovitý tvrdý pánsky klobúk) • pinč (polguľovitý tvrdý čierny pánsky klobúk) • slamenák (slamený klobúk) • sombrero (klobúk so širokou strechou)


    kálať p. štiepať 1, 2, rúbať 2


    lúpať2 neos. bodavo bolieť (pri reumatizme) • lámaťlomiť: lúpe ho v kĺboch; láme, lomí ho v krížochpichať (ostro): pichá ma v kolenekálať: kála ma v kostiach


    rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    štiepať 1. niečím ostrým deliť po vrstvách niečo tvrdé al. takýmto delením pripravovať: štiepa drevo na podkúrenie; štiepať trieskykálať (deliť na väčšie kusy, obyč. pomocou klinu): kála polenárúbať (sekerou): v hore rúbe drevo

    2. pociťovať ostrú, lámavú bolesť • lámaťlomiťkálať: neos. láme, lomí ho v krížoch; kála ho v nohelúpať (bodavo bolieť, obyč. pri reume): lúpe ma v kolene


    kaľavný p. šikovný 1, súci 1


    schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopnýzručnýzastaráv. oberučnýexpr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievkasúcišikovnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženubystrý (rozumovo schopný): bystrý študenttalentovanýnadaný: talentovaný, nadaný herecperspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedecobratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodníkpodnikavýakcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektívzdatnýživotaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopnýpovolanýkniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosťpotentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž


    súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenieschopnýdobrý: schopný, dobrý žiakkniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácurúčihovor.: šikovnýakurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevestaobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievkaživotaschopnýzdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborníkhovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat

    2. p. pekný 1


    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1


    zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratnýšikovný: zručný, obratný, šikovný remeselníksúcirúčiexpr. kaľavnýhovor. akurátny: súca, kaľavná dievčinaschopnýumný: schopné, umné ruky elektrikárazastar. oberučný: oberučný učeňzbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanikrutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    kalcifikovať p. kôrnatieť


    kôrnatieť pokrývať sa kôrou, stávať sa tvrdým ako kôra • kôravieťkôrkavieť: pôda na slnku kôrnatela, kôravelatvrdnúť: chlieb začal tvrdnúť, kôravieťlek.: vápenatieťkalcifikovať: tepny vápenatejú, kôrnatejúkamenieťpetrifikovať (stávať sa tvrdým ako kameň)


    kalcit p. vápenec


    vápenec usadená hornina zložená prevažne z uhličitanu vápenatého • kalcit: kryštalický vápenec, kalcithovor. vápno (výrobok z páleného vápenca)


    kalcium p. vápnik


    vápnik chemický prvok značky Ca • kalciumhovor. vápno: obsah vápna v pôde


    maltovnica nádrž s nízkymi stenami na miešanie malty • stav. slang. kalfas: doliať vody do maltovnice, kalfasa


    kaliber p. odborník, znalec, osobnosť 1, profesionál


    odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majsterznalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstraprofesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionálašpecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdcahovor. expr.: macherfachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny experthovor.: kapacitašpičkajednotkahovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, esopren. expr.: kanónkaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritouzastar. znateľ (Štúr)iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali


    osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjavindividualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúrepostavakniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch dobyautoritahovor.: kapacitakaliberexpr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzikefenomén: hudobný fenoménmudrcosvieteneckniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

    2. p. človek 1


    profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborníkznalec: poradiť sa so znalcomšpecialistaexpert: súdny expertmajster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slovahovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzikeautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: je v odbore kapacitaexpr. suverénexpr.: kaliberkanón: byť v matematike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: je to skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. profík: hokejoví profíci

    p. aj znalec


    znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vínaodborníkšpecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistovexpert (odborný znalec): súdny expertmajster: majster slova, majster na autášpička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómiiautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacitahovor. jednotkaexpr. suverén: vo svojom odbore je suverénexpr.: kanónkaliber: byť vo fyzike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: to je skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. klasa


    kalich kovová nádoba tulipánovitého tvaru so stopkou • kniž. čaša: piť zo strieborného kalicha, zo striebornej čaše


    kaličiť p. mrzačiť


    mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudíexpr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácouznetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú rukyničiťkaziťkriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí


    kaligraf kto ovláda kaligrafiu • krasopisec


    kaligrafia úhľadné písanie, úhľadné písmo • krasopis: ovládať kaligrafiu, krasopis


    invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalidmrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohykalika: po havárii ostal kalikouexpr.: žobrákbedárhovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel


    kalika p. invalid


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    mrzák človek s trvalou telesnou chybou • kalika: narodiť sa ako mrzák, kalikainvalid (mrzák následkom úrazu, choroby) • hovor. lazárhovor. pejor. kripel


    kalíšok, kalíštek nádobka na pitie liehovín podobná obyč. malému kalichu • pohárik: vypiť kalíšok, kalíštek, pohárik vodkyhovor.: štamperlíkštamprlík: naliali do štamperlíkov, štamprlíkov


    kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

    2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

    3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


    mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

    2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


    draslík alkalickokovový chemický prvok • kálium


    kálium p. draslík


    doslovný ktorý je podaný presne, doslovne, úplne taký ako pôvodný (obyč. o písanom al. hovorenom prejave; op. voľný) • presnýverný: doslovný, presný citát; doslovné, verné pretlmočenie odkazuexpr. otrocký (neodbočujúci ani minimálne od originálu) • kalkový (utvorený ako kalk, t. j. doslovným preložením): čítať otrocký preklad románu; kalkový preklad anglických slov


    kalkový p. doslovný


    kalkulácia p. výpočet 1


    výpočet 1. zisťovanie, obyč. výsledku počítaním, rátaním • prepočet: výpočet, prepočet miezd, dôchodkovkalkulácia (prepočítavanie a určovanie cien podľa rozličných údajov): výrobná kalkulácia

    2. p. predpoklad 1 3. p. súpis, zoznam


    kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátaťpočítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatívypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhodypejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večerpľušťavýpľuštivý: pľušťavý, pľuštivý časexpr.: uplakanýusmoklený: uplakaný, usmoklený deňhovor.: zapršanýrozpršanýpren. expr. uváľaný (Rúfus)mokrý: mokré letopren. zamokrený (F. Hečko)expr. kalný: kalné ránosychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseňnár. prčľavý


    hmlistý 1. zatiahnutý hmlou, ponorený v hmle • zahmlený: hmlisté, zahmlené horské údoliehmlovitýhmlový: hmlovité, hmlové svetlo; hmlovitý, hmlový oparkalný: kalné ránopren. pomútený

    2. p. nejasný 2


    kalný 1. znečistený kalom, usadeninou • mútny: kalné, mútne víno; kalné, mútne jazeromúlistý (obsahujúci múľ) • zakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: zakalená, skalená, zamútená, pomútená voda v riekenepriehľadný (cez ktorý nevidieť): nepriehľadná tekutinašpinavýnečistý (obsahujúci špinu, nečistotu; o vode)

    2. ktorému chýba zdravá, normálna jasnosť, prirodzený lesk (obyč. o zraku; op. jasný) • mútnyzakalenýskalenýzamútenýpomútenýzmútený: mať kalné, mútne, zakalené, skalené, zamútené, pomútené oči od choroby, alkoholuzahmlenýzastretý: od plaču zahmlený, zastretý zraknejasný: nejasný pohľad

    3. p. hmlistý 1, daždivý


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    kalorický p. výživný


    výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatnýzáživný: výživná, výdatná, záživná stravahodnotnýkvalitnýakostný: hodnotné, kvalitné potravinysýtybohatý: sýte, bohaté raňajkykniž. hutný: hutné jedložírny: žírna trávaživný (bohatý na živiny): živná pôdakalorický: kalorická hodnota jedlaodb.: nutričnýnutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

    p. aj výdatný


    zastretý, zastrený 1. (o zmysloch) ktorý nie je v normálnom, zdravom, jasnom stave • nejasný: nejasný, zastretý pohľadzakalenýkalovýmútnyzahmlený: od choroby, pijatiky zakalené očiprichrípnutýchrapľavýchripľavýzachrípnutýpriškrtenýpridusenýexpr. záhrobnýzastaráv. zaškrtený (o hlase)

    2. p. zamračený 1 3. p. skrytý


    mláka menšie množstvo plytkej stojatej vody; niečo rozliate • kalužkalužakalužina: šliapnuť do mláky, do kalužebarina: vtáča pilo z bariny


    kaluž, kaluža, kalužina p. mláka


    kalvária p. starosť1 1, trápenie


    starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

    2. p. starostlivosť


    trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenieútrapy: vojnové útrapyutrpenie: znášať utrpenietrýzeň: duševná trýzeňťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkostimuka (obyč. mn. č.): muky sklamaniasúženie: znášať súženiestarosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostímrzutosť (obyč. mn. č.)skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškouexpr. súžobapoet. súžba: ľudská súžbaexpr.: tortúrahryzoviskozhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzoviskopoet.: hryzoba (Figuli)hryzota (Hviezdoslav)expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovaniaexpr. peklo: má doma peklopren. očistechovor.: trampotypatálie: každodenné trampotyhovor. expr.: krížopletačkymordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačkyzastar. obidaarch. trapysubšt. trable: s autom mám ustavičné trable


    kalvín stúpenec učenia reformátora Jána Kalvína • kalvinistahelvéthovor. reformovaný


    kalvinista p. kalvín


Pozri výraz KAL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: stienka, úkor, flauš, stareckosť, podobný, okrášľovať, hrom, zabi, dedo, bývat, sval, znies, prerod, rozkaz, uhlomer
Lekársky slovník: blandus, to, ski, tun, b65, p07, w23, b70, c33, r45, o68, d42, comp, brie, e363
Technický slovník: b sc, escape, monitor, , e e, cac, slim, 400, la, cusp node, ni, swa, egs, blowfish, record length
Ekonomický slovník: lea, ocp, zw, zzv, imf, obr, sqa, mlg, tvx, czt, pmi, ssi, cos, slz, slj
Slovník skratiek: ku, c80, vza, rov, cvs, oku, l87, gsn, s23, ruv, rhz, ink, zpz, teb, vdv
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV