Synonymá slova "ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 2331 výsledkov (20 strán)

  • narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

    2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

    2. p. usmerniť 1


    pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

    2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

    3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

    4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

    5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

    6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytuexpr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výletexpr. vypoďkať: vypoďkala ma z domuzvábiťzlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

    2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekohovylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údajeexpr.: vytiahnuťvyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácieexpr.: vydrankaťvyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporuhovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniazehovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)


    zlákať p. zviesť 4, pretiahnuť 3


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    nakrútiť 1. okrúcaním umiestniť na niečo • natočiť: nakrútila niť na cievku; natočila si vlasynavinúťnaviťnamotať (vinutím): navinula, namotala vlnu do klbkanasúkať (súkaním)

    2. zachytiť na filmový pás al. video • natočiťnafilmovaťsfilmovať: nakrútili dobrý film; sfilmovaný románnasnímať: nasnímať niečo na video

    3. zachytiť na zvukový pás al. platňu • natočiťnahrať: nakrútili, nahrali novú platňunaspievať (o piesňach): naspievala už viac piesní


    nasúkať p. nakrútiť 1


    navinúť zvíjaním dookola umiestniť na niečo • naviťnamotaťnakrútiťnatočiť: navinula, namotala vlnu do klbkanasúkaťnasnovaťnasnuť: nasúkala, nasnovala niť na cievku


    podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

    2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

    3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


    prilákať p. privábiť, nalákať


    privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    vlákať p. nalákať


    napájač tech. zariadenie na prívod tekutiny • hovor. napájačka


    napájačka 1. p. napájač 2. p. napájadlo


    napájadlo zariadenie al. miesto na (spoločné) napájanie zvierat • hovor. napájačka


    napichnúť 1. pichnutím zachytiť al. navliecť na ostrý predmet • nastoknúťnabodnúť: napichnúť, nastoknúť slaninu na ražeňstyknúťnastyknúť: styknúť jedlo na vidličkunabrať: nosorožec ho nabral na rohnastýkaťponapichovať (postupne, viac vecí): ponapichovala kolíčky do zemezastar.: stoknúťnatknúť: stokol bajonet na pušku

    2. pichnutím prederaviť • nabodnúťprepichnúť: napichol si pľuzgier; prepichol si kožu nožom


    nastýkať p. navliecť 1


    navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

    2. p. nastrojiť 1


    narážka p. zmienka


    zmienka stručné al. náhodné spomenutie: prvá zmienka o kostole je z 9. storočiapoznámka: urobiť poznámku o niečomnarážka (nepriama zmienka): zlomyseľná narážkazastaráv. spomienka: to nestojí za spomienku


    nariekačka p. plačka 1


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    nasucho, pís. i na sucho 1. bez prítomnosti vlhkosti • sucho: nasucho, sucho opražiť múkuexpr.: suchučkosuchunkosuchulinko

    2. do suchého stavu • dosucha, pís. i do sucha: nasucho, dosucha vyutierať poháreexpr.: nasuchučkonasuchunkonasuchulinkodosuchučkadosuchunkadosuchulinka, pís. i na suchučko, do suchučka atď.: nasuchunko, dosuchunka poutierať ruky


    našuškať 1. p. pošepkať 2. p. poradiť


    poradiť poskytnúť radu, (priateľské) ponaučenie • dať radu: poradili nám, dali nám radu, aby sme boli opatrnínaradiť: naradili nás na správnu cestuodporučiť (poradiť ako možnosť, návrh): odporučil mi nemiešať sa do vecipošepnúťpošepkaťpošeptaťpošuškaťnašepnúťnašepkaťnašuškať (tajne, potichu): pošepkala, pošuškala kamarátke, aby si dávala pozor; čert mi našepkal, aby som ta šiel


    pošepkať povedať pošepky (potichu, nezvučne), často dôverne al. ako radu • pošeptať: pošepkať, pošeptať niekomu do ucha novinupošepnúťzašepnúťšepnúť (obyč. krátko): (po)šepol susedovi, aby nič neprezradilpošuškať: nechcel hovoriť o veci nahlas, iba mi to pošuškalzašepkaťzašeptaťzašepotať (ticho povedať): zašepká mame do ucha prosbunašepkaťnašeptaťnašuškať (potichu poradiť niekomu, čo má povedať): našepkať žiakovi odpoveďnapovedať (našepkať v škole)


    naťahovačka p. prieťah


    prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahochhovor. expr.: preťahovačkanaťahovačkaťahanicaťahačkaopletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačkyhovor. expr.: ceremónieorácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím

    p. aj odklad


    natriasačka p. nepríjemnosť


    navážka to, čo sa naváža • návoz: navážka, návoz piesku, zeminy


    navíjač, navíjačka p. navijak


    navijak zariadenie na navíjanie so zdvíhacou a ťažnou silou • navíjačnavíjačkanavíjadlo: motorový navijak, navíjačrumpál (ručný navijak) • moták (prístroj na navíjanie nití)


    ponastýkať p. navliecť 1


    návliečka p. obliečka


    obliečka ochranný poťah na perinu, paplón al. hlavnicu • povlak: kúpiť nové obliečky, povlakyprevliečka: damaskové prevliečkynávliečka


    návšteva 1. príchod k niekomu, niekam, obyč. s cieľom ostať tam istý čas: išiel na návštevu k rodinehovor. zastaráv. al. expr. vizita: chodiť po vizitáchkraj.: opáčkaopáčky (pomn.): ísť k niekomu na opáčky

    2. p. hosť


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    neporiadny 1. ktorý nedbá na poriadok, disciplínu, ktorý si neplní svoje povinnosti; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nestatočnýnesvedomitýnezodpovedný (obyč. vo vzťahu k práci): neporiadny, nestatočný pracovník; mať nesvedomitý, nezodpovedný prístup k povinnostiamnedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou) • nár. bujdošský: neporiadna, nedbanlivá gazdiná; nedbalá, nedbajská výchovadarebnýdarobnýmenej časté daromný (spojený s odsúdeniahodnou nedbanlivosťou): darebný, darobný pomocník; oženil sa s darobnou, daromnou ženouzastaráv. nezriadený (nedodržiavajúci obyč. mravné normy): viesť nezriadený životpejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánsky: lajdácky, flákačský, šlendriánsky prístup k učeniusubšt.: odfláknutý • bordelársky

    p. aj zlý

    2. ktorý nedbá na poriadok, na svoj vzhľad, upravenosť; svedčiaci o tom (op. poriadny) • neupravenýexpr. rozgajdanýhovor. expr. neogabaný: neporiadny, neupravený výzor; mať neupravený, neogabaný zovňajšoknedbanlivýnedbalýnedbajskýledabolý (spojený s ľahostajnosťou): nedbanlivé, nedbalé, nedbajské oblečeniepejor. lajdáckysubšt. bordelársky: neporiadna, lajdácka domácnosťnár. nekľúdny


    neleniť neodkladať nejakú činnosť • neváhaťneotáľaťnemeškať: nelenil a pustil sa do práce; neotáľal s odpoveďou; Nemeškaj a choď!


    nemeškať p. neleniť


    opletačka p. nepríjemnosť, prieťah


    poťahovačka p. nepríjemnosť


    vytriasačka p. nepríjemnosť


    nezhoda nedostatok zhody (op. zhoda) • nesúladrozpornerovnosťnezhodnosť: nezhoda, nesúlad, rozpor medzi slovami a činminesúhlas: nesúhlas vo výpočtochkolízia: kolízia medzi záujmami a povinnosťaminezrovnalosť: odstrániť nezrovnalosti v účtochkonflikt: dramatický konfliktdisharmónianesúzvuk: disharmónia hlasovdiferencia: názorové diferenciedisonancia: nastali medzi nimi disonanciekniž. nelad (Kukučín)kniž. diskrepancianedorozumenie: majú medzi sebou nedorozumeniaspor (stretnutie nezhodných názorov al. záujmov): riešiť spory medzi súrodencamitrenica (nezhoda názorov): politické treniceroztržka (prerušenie stykov pre nezhody): medzi susedmi nastala roztržkakniž. zastar. trenie (Kalinčiak)


    rozkol rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, v zmýšľaní • roztržka: rozkol, roztržka medzi rodičmi a deťmikniž. rozbroj: rozbroj medzi príbuznýminedorozumenie (menší rozkol): medzi súrodencami vzniklo nedorozumenienezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): záujmová nezhodanesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstvedisharmónia (nedostatok harmónie; op. harmónia): disharmónia na pracoviskucirk. schizma (cirkevný rozkol)


    rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovanímnezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstvekonflikt: dostať sa s niekým do konfliktukolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinnostíroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbrojkniž. rozopra: rodinná rozoprazápletka: diplomatická zápletkaprotiklad (hlboký rozpor): boj protikladovprotirečeniekontradikcia: v jeho prejave je plno protirečeníantagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmusnesúhlas: nesúhlas vo výpočtochpubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii


    roztržka p. rozkol, rozpor


    spor 1. stretnutie sa názorov al. záujmov • konflikt: riešiť medzinárodné spory, konflikty rokovaním; dostať sa s niekým do sporu, konfliktunezhoda (nestotožnenie sa v názoroch): rodinné nezhodynedorozumenie (nesúlad v názore): majú medzi sebou nedorozumeniatrenica (obyč. v mn. č.): politické treniceroztržkakniž. rozbroj (prerušenie stykov pre spory): vyvolať roztržku, rozbrojrozporkniž. rozopra: rodinné rozpory, rozoprykolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia medzi záujmami a povinnosťamipubl. konfrontácia (nezhoda v názoroch): časté konfrontácie medzi kolegamikniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverziikniž.: svárnesvárpejor. zastar.: miškulanciemišpulancie

    2. p. hádka, zrážka 3


    núkať sa p. ponúkať sa 1, 2


    ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

    2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    o 1. (koho, čo) vyjadruje miesto styku, dotyku • na (koho, čo): prilepil sa o stoličku, na stoličkuk (čomu): priviazali ho k stromu

    2. (koho, čo) hovor. vyjadruje účel, cieľ • pona (koho, čo): prišiel k advokátovi o, na, po radu

    3. (koho, čo) vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej • po (čom): vrátili sa o hodinu, po hodinenespráv. za

    4. (koho, čo) vyjadruje nástroj, prostriedok • na (čom): nohavice si roztrhal o klinec, na klinci

    5. (čom) vyjadruje časový bod • v: zajtra o takom čase, v takom čase sa stretneme na zastávke

    6. (kom, čom) vyjadruje väzbu s predmetom • zastar.: ohľadneohľadom (čoho): nevedel sa s istotou vysloviť o autorstve, ohľadom autorstva textupokiaľ ide o (koho, čo)čo sa týka (koho, čoho): pokiaľ ide o ten prípad, čo sa týka toho prípadu, nehovorí pravdunespráv. pokiaľ sa týka

    7. p. s 2, 3


    objať rukami obopnúť (často na vyjadrenie lásky, priateľstva) • obyč. expr. oblapiť: objať, oblapiť ženu okolo pliec; objať, oblapiť kmeň stromuobtúliťobchytiť (chytiť dookola): obtúliť dieťa, obchytiť stĺpfraz. expr. padnúť okolo krku niekomu: pri stretnutí si padli okolo krkuvyobjímaťexpr. vyoblápaťzobjímaťvystískať (viac ráz tuho objať): babka vyobjímala, vystískala vnúčaexpr.: potuľkaťpomojkať (viac ráz objať s tuľkaním, mojkaním) • poobjímaťpooblápať (viac ráz al. postupne objať)

    p. aj pritúliť


    pohladkať jemne, citlivo prejsť rukou po niečom • pohladiť: pohladkať, pohladiť dieťa po vláskochpoláskaťpriláskať (prejaviť city láskaním) • det.: pomojkaťpomojaťnár. expr. polaskotiť (Jesenská); (pri pohladení poštekliť) • expr. potuľkať: potuľkať si psíkapritúliťexpr. prituľkaťprivinúť (nežne chytiť a pritiahnuť k sebe): pritúliť, prituľkať si mačičkupopohládzať (viackrát al. postupne viac osôb, vecí pohladiť)


    potuľkať p. pohladkať


    obkukávať, obkukovať, obkúkať p. obzerať


    oblička jeden z dvojice oválnych žľaznatých orgánov vylučujúcich moč • ľadvina: dostať zápal obličiek, ľadvín


    prevliečka p. obliečka


    oblievačka oblievanie žien na Veľkonočný pondelok podľa ľudového zvyku • kúpačkapolievačka: chlapci sa tešia na oblievačku, kúpačku, polievačkušibačka (oblievačka spojená so šibaním šibákom)


    polievačka p. oblievačka


    obrátka 1. obrátenie sa okolo svojej osi • otáčka: obrátky, otáčky vrtule, motorazvrt (pohyb pri otočení): zamknúť na dva zvrtyhovor. otočka (uskutočnenie pohybu ta a späť): ísť niekam na obrátku, na otočku

    2. miesto na obracanie (napr. dopravných prostriedkov) • obratisko: električka stála na obrátke, obratiskuotáčka


    otočka p. obrátka 1


    otáčka p. obrátka 1, 2


    obslužné dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu • prepitné: dávať vysoké obslužné, prepitnéhovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dostať za ochotu nejakú diškréciuzastar. oročka: mať z niečoho oročkusubšt.: tringelt • bakšiš


    oročka p. obslužné


    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehomzried. oťažiť: oťažili nás batohmizaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežouovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí razpriviesť do druhého/iného/požehnaného stavubiol. oplodniťhrub. nabúchať

    3. p. poťažkať


    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodneniaobťažkaťexpr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženuosemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobylyfraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchaťzried. zúrodniť: zúrodniť bliznu


    poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpilazried. obťažkať: obťažkať niečo v rukezried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách


    zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehomobťažkaťzastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmipreťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami


    obtúliť, obtuľkať p. pritúliť 1


    obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezeraťpozerať (sa)prehliadaťkniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponátyhovor.: obkukávaťobkúkaťobkukovaťokukovaťokukávaťokúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťaexpr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízaliexpr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvorexpr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dompremeriavaťmeraťodmeriavaťskúmaťpreskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadomhovor. zastaráv.: muštrovaťvizitovaťvizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacientapráv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízaťnakúkaťnakukávaťnakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncovexpr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

    2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať očivypliešťať očivyvaľovať očivypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňaexpr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výkladexpr. civieť: civieť do prázdnanespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta


    odberačka p. rozlúčka


    rozlúčka rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom • rozlúčenielúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmirozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchodeodobierkahovor.: odberačkaodbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka


    odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči • odbočenieodbehnutiezried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočeniakniž. exkurz

    2. p. pobočka


    pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovneexpozitúra: expozitúra firmyodbočka: založiť odbočku klubu filatelistovzastar. fília: banská fília


    oddnes od dnešného dňa • oddneška, pís. i od dneška: oddnes, oddneška si už viacej nezahráhovor.: oddneskaoddneskajška, pís. i od dneskajška: oddneska, oddneskajška sa už polepší


    oddneska, oddneskajška, oddneška p. oddnes, odteraz


    odflákať p. odflinkať, zlátať 1


    odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť • hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákalasubšt. odflákať: skúšku odflákalfraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne al. ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukouexpr. odbúchaťexpr. zried. odhajduchovať


    odhajdákať p. odflinkať


    zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť • pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobokpozliepať (z viacerých kusov al. postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látkysubšt. odflákať • hovor. expr. odhajdákaťhovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkaliexpr.: zbúchaťzosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškovfraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou

    2. p. zbiť 3


    odhrčkať p. rozmotať 1


    rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozlúštiť


    odievačka, odievka p. šatka 1


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    odskákať 1. p. odísť 1 2. odskákať (si) p. odniesť 2


    odlákať p. odvábiť


    odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákaťodvnadiťodviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaninyodlúdiťpredchytiťprebraťvziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievčaodľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke miléhoodvrátiťodpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov


    predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    odmala, pís. i od mala od čias útleho detstva • odmalička, pís. i od malička: odmala, odmalička má problémy s prieduškamiod detstva: od detstva chcel byť letcomodmladaodmladi, pís. i od mlada, od mladi: odmlada, odmladi sa spolu kamarátilioddávnaodjakživa (od dávnych čias): poznajú sa oddávna, odjakživa


    odmalička p. odmala


Pozri výraz KA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: hkb, nop, neu, kom, rwf, eva, tge, pso, nofá, ami, tã æ ã ã æ ã, ose, poď, ve í, psc
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV