Synonymá slova "ino" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 23 výsledkov (1 strana)

  • cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom al. s viacerými cudzími jazykmi • inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredieinorečovýzried. cudzorečový

    p. aj zahraničný


    inojazyčný p. cudzojazyčný, zahraničný 1


    zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovarcudzízastar. cudzinský: cudzí výrobokcudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odrodacudzojazyčnýinojazyčnýinorečovýcudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnálinonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlázahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

    2. p. medzinárodný


    inokade označuje smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôvodného, očakávaného smerovania, iným smerom, inou cestou • inokadiaľ: inokade, inokadiaľ prišli, ako sme čakalihovor.: inakadeinakadiaľzried. inadiaľ: cesta je rozkopaná, musíte ísť inakade, inakadiaľ


    inokadiaľ p. inokade


    inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý razdruhýkrát: príďte inokedy, druhý raznabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúcezastar. budúcne (Tajovský, Timrava)nár.: inakedyindynapodruhé


    nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšiezastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozordruhý razdruhýkrátinokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedyzastar. budúcne (Tajovský, Timrava)na neskoršiena neskôrhovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotomnár. napodruhé


    cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

    p. aj zahraničný

    2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


    inonárodný p. zahraničný 1, cudzí 1


    inorečový p. cudzojazyčný, zahraničný 1


    inorodý p. odlišný


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    alegória symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom • kniž. inotaj: vyjadrovať niečo v alegóriách, inotajochpodobenstvo


    inotaj p. alegória


    inovačný p. obnovný


    obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovacíinovačný: obnovný, inovačný program, procesreštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsiliareštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencieregeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky

    p. aj obrodný


    inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatkasrieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňomosuheľ: zo stromov visela osuheľmráz: na pole padol mrázzried. osuhlinanár. hŕňava


    inovatka p. inovať


Pozri výraz INO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV