Synonymá slova "ino" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cudzojazyčný ktorý súvisí s cudzím, nie domácim jazykom al. s viacerými cudzími jazykmi • inojazyčný: cudzojazyčná, inojazyčná literatúra; cudzojazyčné, inojazyčné prostredie • inorečový • zried. cudzorečový

p. aj zahraničný

inojazyčný p. cudzojazyčný, zahraničný 1

zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar • cudzí • zastar. cudzinský: cudzí výrobok • cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda • cudzojazyčný • inojazyčný • inorečový • cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál • inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá • zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

2. p. medzinárodný

inokade označuje smerovanie priebehu deja ako odlišné od pôvodného, očakávaného smerovania, iným smerom, inou cestou • inokadiaľ: inokade, inokadiaľ prišli, ako sme čakali • hovor.: inakade • inakadiaľ • zried. inadiaľ: cesta je rozkopaná, musíte ísť inakade, inakadiaľ

inokadiaľ p. inokade

inokedy označuje čas deja al. stavu ako odlišný od pôvodného, očakávaného a pod., v inom čase; za iných okolností, pri inej príležitosti • druhý raz • druhýkrát: príďte inokedy, druhý raz • nabudúce (inokedy v budúcnosti): pokračovať budeme inokedy, nabudúce • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • nár.: inakedy • indy • napodruhé

nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšie • zastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozor • druhý raz • druhýkrát • inokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedy • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotom • nár. napodruhé

cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný

inonárodný p. zahraničný 1, cudzí 1

inorečový p. cudzojazyčný, zahraničný 1

inorodý p. odlišný

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

alegória symbolické vyjadrenie abstraktnej predstavy konkrétnym obrazom • kniž. inotaj: vyjadrovať niečo v alegóriách, inotajoch • podobenstvo

inotaj p. alegória

inovačný p. obnovný

obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovací • inovačný: obnovný, inovačný program, proces • reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia • reštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencie • regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky

p. aj obrodný

inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatka • srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom • osuheľ: zo stromov visela osuheľ • mráz: na pole padol mráz • zried. osuhlina • nár. hŕňava

inovatka p. inovať

báči, báčik, báčino, báčinko p. ujo 1, dedo 2

dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka

svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko

2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)

ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)

2. p. ujec