Synonymá slova "indi" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 58 výsledkov (1 strana)
-
dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)
2. p. doklad 2
indícia p. dôkaz 1
indiferencia neprejavovanie záujmu, stanoviska • indiferentnosť • ľahostajnosť • vlažnosť • nevšímavosť: indiferencia, ľahostajnosť v ľudských vzťahoch; jeho povahu vyznačovala indiferentnosť, vlažnosť, nevšímavosť • indolencia • indolentnosť
indiferentnosť p. indiferencia
bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)
indiferentný 1. p. ľahostajný, nevšímavý 2. p. bezvýznamný
ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nepodstatný nie príliš dôležitý; nie hlavný, nie základný (op. podstatný, dôležitý) • nezávažný: nepodstatný, nezávažný dokument; nezávažná pripomienka • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): urobili iba zanedbateľné ústupky; zanedbateľné údaje • bezvýznamný • kniž. irelevantný (op. významný, relevantný): pre súd bezvýznamné, irelevantné fakty • kniž. indiferentný (nie rozhodujúci): je to vo vzťahu k danej veci indiferentné • nepatrný • malý (op. veľký): uskutočnili iba nepatrné, malé zmeny; zohral v tom iba nepatrnú, malú úlohu • vedľajší (op. hlavný): to je teraz vedľajšia vec • expr. smiešny: nezaťažuj ma smiešnymi podrobnosťami
nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok
nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiu • nepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manžel • neúčastný • nezúčastnený • neprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadom • nedbanlivý • nedbalý • laxný • kniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k práci • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaní • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politike • flegmatický • apatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváre • ignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladný • vlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postoj • pren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritike • pejor.: hluchý • slepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede
vlažný 1. mierne teplý • hovor. letný: umyť sa vo vlažnej vode; vypiť vlažný, letný čaj • nár. letušný
2. ktorý neprejavuje (veľký) záujem o ľudí, okolie, dianie a pod.; svedčiaci o tom • ľahostajný • nevšímavý: vlažní diváci na štadióne; vlažný potlesk; zaujať voči niečomu ľahostajný, nevšímavý postoj • nepozorný (o človeku, ktorý neprejavuje pozornosť): vlažný, nepozorný milenec • nedbanlivý • nedbalý • expr. nedbajský: v práci bol nedbanlivý, nedbalý, nedbajský • laxný: laxná výchova • kniž. indolentný: indolentné správanie • kniž. nonšalantný (vedome nevenujúci niečomu potrebnú starostlivosť): mať nonšalantné spôsoby • indiferentný (nezaujímajúci stanovisko): byť indiferentný voči nespravodlivosti • flegmatický • apatický (ktorý je bez záujmu): flegmatická povaha; nešťastie z neho urobilo apatického človeka • chladný: chladný úsmev • pejor.: hluchý • slepý (neprejavujúci patričnú spoluúčasť): byť hluchý, slepý voči ťažkostiam iných
p. aj nevšímavý
3. p. vlahý
indigový 1. p. modrý 2. p. kopírovací
kopírovací určený, slúžiaci na kopírovanie: kopírovacie práce • rozmnožovací (určený na strojové kopírovanie, rozmnožovanie tlačív a pod.): nové typy kopírovacích, rozmnožovacích strojov • hovor. indigový: kopírovací, indigový papier • xeroxový (o papieri, stroji)
modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasý • kniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné pery • jasnomodrý • jasnobelasý • kniž.: blankytný • azúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová obloha • bledomodrý • bledobelasý • svetlomodrý • svetlobelasý • slabomodrý • slabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tiene • nebový • nebovomodrý • nebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkom • nevädzový • nevädzovomodrý • nevädzovobelasý • poet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látka • tmavomodrý • tmavobelasý • kniž.: temnomodrý • temnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblek • tuhomodrý • tuhobelasý • sýtomodrý • sýtobelasý • ultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové steny • indigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohavice • oceľový • oceľovomodrý • oceľovobelasý • kobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskom • slivkový • slivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostým • sivomodrý • sivobelasý • šedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírový • zafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperk • modrastý • modravý • namodrastý • namodravý • belastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádych • expr.: modručký • modrunký • modrulinký • belasučký
p. aj modrastý
indikátor p. ukazovateľ 1, oznamovač 1
oznamovač 1. zariadenie na oznamovanie služobných správ a hlásení • hlásič: dispečerský oznamovač, hlásič • indikátor (železničné zariadenie na oznamovanie smeru): železničný indikátor
2. pes, ktorý oznamuje poľovníkovi postrelenú zver • hlásič
ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výšky • smerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľava • smerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkou • ručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometra • odb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladenia • publ. barometer: barometer záujmu • zastar. ukazovák (Kukučín)
2. p. zoznam
indikovať p. určiť 1
určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má starať • ustanoviť • admin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomného • povedať: povedať cenu domu • predpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientovi • indikovať: indikovanie liečby • ustáliť: výšku poplatku už ustálili • determinovať • podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréning • vymedziť • delimitovať • vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnosti • definovať (určiť definíciou) • vykázať • prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadu • kniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rok • udať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smer • označiť: označiť miesto stretnutia • kniž. predznačiť • vyznačiť: život mu predznačila matkina smrť • orientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západ • vyhradiť • rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostí • ohraničiť • obmedziť • kniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdy • nominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstva • vymenovať • kniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný minister • kniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov
2. usmerniť na istý cieľ • adresovať • orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smerom • zacieliť • zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeži • venovať: program venoval deťom
3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvo • označiť: vinníka už označili • vyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho
zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky • zapísať • vpísať (písmom): zapíš si všetko presne • zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul • poznačiť • poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára • zaregistrovať • registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali • admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali • zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf • tech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť • začiarknuť • zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy
2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo • ukázať • preukázať • dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech
indirektný p. nepriamy
nepriamy jestvujúci, uskutočňovaný bez priamej, bezprostrednej prítomnosti al. súvislosti, obyč. prostredníctvom niekoho, niečoho (op. priamy, bezprostredný) • sprostredkovaný: nepriame, sprostredkované informácie; sprostredkovaná účasť (op. osobná) • kniž. indirektný: indirektný vplyv • vedľajší • druhotný: vedľajší, druhotný účinok lieku; nepriamy, druhotný dôkaz • bočný • postranný (ktorý nesmeruje priamo): bočné, postranné osvetlenie • prenesený • obrazný • metaforický (založený na istej podobnosti, vnútornej súvislosti): nepriame, prenesené pomenovanie; obrazné vyjadrenie • zaobalený • zastretý: zaobalená reč; zaobalená, zastretá narážka
indiskrécia p. indiskrétnosť
indiskrétnosť nedodržanie taktu, mlčanlivosti (op. diskrétnosť, diskrécia) • zried. indiskrécia • netaktnosť: dopustiť sa indiskrétnosti, netaktnosti • dotieravosť (vnucovanie sa, naliehanie na niekoho a pod.)
dotieravý ktorý sa (bezohľadne) vnucuje, ktorý (bezohľadne) obťažuje • vtieravý: dotieravý, vtieravý človek • neodbytný • expr. zastar.: dôkučný • dôkučlivý (F. Hečko; ktorého sa nemožno zbaviť): neodbytní obdivovatelia, neodbytné myšlienky • expr.: dolípavý • lepkavý • nár.: úlipný • ulipavý: dolípavý, úlipný, ulipavý ako mucha • dobiedzavý • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé, dojedavé komáre • bezočivý • hovor. drzý (bezočivo, nevyberaným spôsobom dotieravý): bezočivé, drzé obťažovanie v kine; nemohla sa zbaviť bezočivého, drzého nápadníka • netaktný • indiskrétny (nemajúci cit pre takt, mieru v správaní): netaktné, indiskrétne otázky • nutkavý • naliehavý (ktorý sa stále vracia, natíska): nutkavé, naliehavé myšlienky
indiskrétny p. netaktný, dotieravý
netaktný ktorý nemá potrebný takt; svedčiaci o tom (op. taktný) • indiskrétny (porušujúci dôvernosť, mlčanlivosť): netaktná, indiskrétna osoba; indiskrétna otázka • nešetrný • necitlivý (op. šetrný, citlivý): nešetrný, necitlivý spôsob upozornenia • hrubý: netaktný, hrubý človek; netaktné, hrubé zaobchádzanie s niekým • surový • grobiansky • nevychovaný (vo veľkej miere bez taktu): surové, grobianske správanie; netaktné, nevychované obecenstvo
p. aj neslušný
indisponovanosť p. indispozícia, neschopnosť
indispozícia momentálna neschopnosť zvyčajného konania • indisponovanosť: ľahká telesná indispozícia, indisponovanosť; stihla ma duševná indispozícia
neschopnosť nedostatok schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopnosť) • nesúcosť: neschopnosť, nesúcosť na zastávanie funkcie • kniž. nespôsobilosť • zastar. nespôsobnosť: nespôsobilosť na vojenskú službu; nespôsobnosť sluhu • expr. nemožnosť • kniž.: nemohúcnosť • indisponovanosť (krátka strata schopnosti): prejavila sa u neho indisponovanosť • impotentnosť • impotencia (neschopnosť súložiť; pejor. neschopnosť vôbec)
chorý1 1. postihnutý chorobou (op. zdravý) • nezdravý • kniž. nemocný: cítiť sa chorý, nezdravý, nemocný; často býva chorý, nemocný • práceneschopný (neschopný pracovať pre chorobu; obyč. v zamestnaneckom vzťahu): byť týždeň práceneschopný • invalidný (natrvalo vyradený z práce pre chorobu): invalidná mládež • indisponovaný (neschopný zvyčajného výkonu pre chorobu): indisponovaný spevák • hovor.: prechoretý • prechorený (cítiaci sa nie celkom zdravý) • hovor. expr. skapatý (unavený z choroby): je nejaká prechoretá, prechorená, skapatá
2. p. choromyseľný 3. p. chorobný 2
indisponovaný p. neschopný, chorý1 1, strémovaný
neschopný ktorý nemá schopnosti na uskutočnenie, vykonávanie niečoho (op. schopný) • nesúci: neschopný, nesúci pracovník; je nesúci vykonávať túto funkciu • kniž. nespôsobilý • zastar. nespôsobný (bez potrebných predpokladov): mládenec nespôsobilý na vojenskú službu; nespôsobný sluha • expr. nemožný • kniž. nemohúci (bez potrebných duševných al. fyzických síl): nemožný, nemohúci autor • indisponovaný (na krátky čas bez zvyčajných schopností): indisponovaný herec • slabý • zlý • hovor. nulový (bez potrebných výkonov): neschopný, slabý žiak; slabý, zlý, nulový hráč • nanič • hovor. nafigu, pís. i na figu • hrub. nahovno, pís. i na hovno: nanič, nafigu remeselník • impotentný (neschopný súlože; pejor. neschopný vôbec): myšlienkovo impotentný človek • hovor. expr. groggy (úplne bez schopnosti pohybu, obyč. od vyčerpania): po zápase som vždy groggy
strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistý • nesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškou • indisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečník • vyľakaný • vyplašený • slang.: vyklepaný • rozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepaná • rozrušený • expr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom
individualistický 1. p. sebecký 2. p. svojský 1
sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správanie • bezohľadný: bezohľadný človek • individualistický • egocentrický • samoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbym • zištný (op. nezištný) • ziskuchtivý • prospechársky • vypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudia • zastar. presebný (Francisci)
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
individualita 1. p. svojráz, zvláštnosť 1 2. p. osobnosť 1
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo
zvláštnosť 1. súhrn osobitných znakov; osobitný ráz niekoho, niečoho • osobitosť • osobitnosť: zvláštnosť, osobitosť, osobitnosť jazyka • svojráz • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť: jedinečnosť, neopakovateľnosť zážitkov • mimoriadnosť • originálnosť • originalita: mimoriadnosť, originálnosť zjavu • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • zastaráv. svojstvo • individualita: prejavovať svoju individualitu
2. p. špecialita 1, kuriozita
individuálne 1. porov. osobný 1, subjektívny 2. p. jednotlivo, osobitne 1
jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddelene • individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne • osobitne • osve • zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi • samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky • odb.: solitárne • solitérne: niektoré stromy rastú solitárne • zastar. pojedine (Kukučín)
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
individuálny 1. p. osobný 1, subjektívny 2. p. svojský 1, osobitný 1
osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)
2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)
3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj
4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra
osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť
2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk
subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty
indivíduum 1. p. jednotlivec 2. p. človek 1
jednotlivec jednotlivý človek • jedinec • indivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduum • kniž. subjekt: každý subjekt má na to právo • hlava: spotreba na hlavu
osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinec • jednotlivec • indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci • kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva
2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv
3. p. človek 1