Synonymá slova "has" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 24 výsledkov (1 strana)

  • hasič príslušník protipožiarneho útvaru • požiarnik


    hašiš narkotická látka z indických konopí: fajčiť hašišmarihuana (sušené indické konope)


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

    2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


    haspra p. závora 2


    závora 1. prekážka na dočasné al. trvalé uzavretie cesty, priecestia: železničné závoryhovor. rampa: spustiť rampykraj. šranky

    2. zasúvacia konštrukcia na dverách • zástrčka: zasunúť závoru, zástrčkuhaspra (silná, obyč. kovová závora na dverách): zavrieť dvere na haspruzátvor (zariadenie na upevnenie niečoho zatvoreného): zavrieť dvere na zátvorhovor. rígeľzried. zátvora (Felix)kraj.: záporzápora


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    hašteriť sa p. hádať sa, vadiť sa


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


    hašterivec p. škriepnik


    škriepnik kto vyvoláva škriepky, hádky • hašterivechádavecexpr.: zapáračzádrapkárvrtákexpr. zried. zadieračkniž. svárlivec


    hašterivosť p. škriepnosť


    neznášanlivosť vlastnosť toho, kto sa nevie zhodnúť s niekým (op. znášanlivosť): neznášanlivosť je príčinou zlahádavosť (vlastnosť toho, kto sa rád háda) • hašterivosť (vlastnosť toho, kto sa rád al. často hašterí) • škriepnosťškriepivosťškrieplivosť (vlastnosť toho, kto sa rád škriepi): bola známa svojou škriepnosťou, škriep(l)ivosťoukniž.: intoleranciaintolerantnosťnetolerantnosť (op. tolerancia, tolerantnosť): náboženská intolerancia, intolerantnosťkniž. svárlivosť


    škriepnosť vlastnosť toho, kto sa rád hašterí, škriepi • škriepivosťškrieplivosť: škriepnosť, škriepivosť, škrieplivosť má v povahehašterivosťhádavosťkniž. svárlivosť: s hašterivosťou, s hádavosťou, so svárlivosťou ďaleko nedôjdešneznášanlivosť (prejavujúca sa škriepením)


    hádavý ktorý má sklon často sa hádať, škriepiť, vyvolávať napätie, spory; svedčiaci o hádavosti • hašterivý: hádavý, hašterivý človekzvadlivýkniž. svárlivý: zvadlivý, svárlivý susedškriepnyškriepivýškrieplivý (často pre malichernosti): škriepna, škriep(l)ivá žena; škriep(l)ivý tón v hlase

    p. aj neznášanlivý


    hašterivý p. hádavý, neznášanlivý


    neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratnýzastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahunetolerantnýkniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéfhádavýškriepnyškriepivýškrieplivýhašterivýkniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahupren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý


    hastroš 1. p. strašidlo 2 2. p. pochábeľ


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

    2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


Pozri výraz HAS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV