Synonymá slova "fúkať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 8 výsledkov (1 strana)

  • duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


Pozri výraz FÚKAŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV