Synonymá slova "e" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1219 výsledkov (11 strán)
-
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami bude • bože/bože • prebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántria • božemôj • boženku • božičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráš • kriste • kristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejeme • jaj • och: Jaj, och, čo si to spravil?
beliže p. haju
haju používa sa pri uspávaní dieťaťa • haja • hajušky • hajušenky • haj: haju, haju, hajušky, išli mačky na hrušky (riekanka); uložím ťa do postieľky, haja, haja, haj; zažmúr očká, zdriemni byľu, hajušenky, haj (Rázusová-Martáková) • há-ha • há-há • čí-či • či-čí • či-či: tichý matkin hlas stále opakoval: há-ha, čí-či • buvi-buvi • beli • beliže • hali: Na prstoch poďte, buvi-buvi (Rázus); Beliže mi, beli, môj anjelik biely (ľudová pieseň) • šš • ššš: šš, ššš, kolísala zaspávajúce dieťa
bisťu 1. vyjadruje mierne zahrešenie, zakliatie • bisťubohu • bisťu dade • bisťuže: ej, bisťu, ako je to možné; bisťubohu, čo si to za človeka; a to, bisťu dade, nie je zlá ponuka • bodaj • bodajže • bodaj ťa • bodaj ho • bodajže ťa • bodajže ho: bisťu, bodaj ťa, ale som sa zľakol; bodaj (že) ho, ozval sa mi žlčník • abyže ťa • bastriguli • basordika motyka: Bastriguli, basordika motyka, zasa si tu?
2. p. veru
bisťuže p. bisťu 1
bodajže p. bisťu 1
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
bože vyjadruje obavu, starosť, bôľ, žalosť, strach, hrôzu, zúfalstvo, prekvapenie, údiv a pod. • božemôj • panebože: bože, božemôj, veď sa odtiaľ nedostaneme; Panebože, kde sa tu berieš? • preboha • kriste • kristepane: Preboha, kristepane, čo nás ešte čaká? • boženku • božičku: boženku, božičku, ale som sa zľakol • prekristapána • prepánajána: Prepánajána, ako si tam vyliezol? • ježišmaria • ježišmária • ježišmáriajozef • máriajozef • šmáriajozef: ježišmária, máriajozef, veď sa môžeš zabiť • prepánakráľa
p. aj beda
preboha vyjadruje úpenlivú prosbu, strach, údiv, hrôzu a pod. • prepánaboha • prekristapána • prekrista: Preboha, prepánaboha, dajte mi už pokoj! Prekrista(pána), veď odtiaľ spadne! • bože • kriste • kristepane: Bože, kriste(pane), veď sa môže zabiť! • prepána • prepánajána • prepánakráľa: Prepána(jána), prepánakráľa, čo to robíte? • hovor. expr.: pána • pánabeka • pánajána: Pánabeka, pánajána, čo s nami bude? • fraz.: pre živého boha • pre boha živého
panebože p. bože
božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráň • božeuchovaj • bohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovaj • expr.: chráňbože • chráňboh • expr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekne • expr.: pánbohchráň • pánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráň • veru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň
2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1
čeče p. pekný 1
čečina zelené konáre z ihličnatých stromov • čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinou • čečinie (Urbánek) • chvojina: jedľová chvojina • chvoja • ihličie (konáre al. lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličia • nár. omelina
čečinie p. čečina
čeľaď 1. p. služobníctvo 2. p. mládež 3. p. skupina 1 4. p. rodina 1
mládež mladí ľudia všeobecne • hovor. mladí: stretnutia mládeže, mladých • trocha expr. mlaď • kniž.: omladina • junač • expr. chasa: dedinská mládež, chasa • zastar.: čeľaď • podrast • arch. detva • dorast (dorastajúca mládež)
rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)
2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
služobníctvo služobníci • čeľaď • čeliadka (v minulosti služobníci): mal veľa služobníctva, čeľade
čeľadinec p. čeľadník 1
čeľadník 1. v minulosti miestnosť na spoločné ubytovanie služobníctva • zastar.: čeľadinec • čeľadná
2. p. mládenec 3. p. sluha
čeľadná p. čeľadník 1
čeľadnica p. slúžka
slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku • zastar.: služobníčka • služobnica: mať doma služobníčku • zastar. služobná • posluha (Vajanský) • sluhovka (Tajovský) • pomocníčka • zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni • čeľadnica (slúžka na statku)
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa
2. p. čeľustie
čeľustie otvor do pece, sporáka, kachieľ • čeľusť (obyč. mn. č.): čeľustie, čeľuste kachieľ
češtiť sa p. počešťovať sa
počešťovať sa dostávať český ráz, stávať sa českým • češtiť sa • bohemizovať sa • čechizovať sa: obyvatelia nemeckej národnosti sa postupne počešťovali, čechizovali; slovenčina sa na vojenčine mnohým chlapcom češtila, bohemizovala
čida, čidali, čidaže p. áno, veru
čo 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na vec, zviera, jav, stav, množstvo, príčinu • expr. čože: Čo je to? Čože si zasa porobil? Čo, čože to máš v ruke? Čím, čímže je tvoja matka? • hovor. expr.: ký čert • ký parom: ký čert, ký parom ťa sem doniesol
2. p. ako 2 3. p. keď 1 4. p. koľko 2 5. p. že 3, 4 6. p. hocičo 2 7. p. vari 1
čože p. čo 1
koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme
2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme
3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal
4. p. hocikoľko
dĺžeň diakritické znamienko na označenie dĺžky • neodb. čiarka
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
dokedy 1. vyjadruje otázku týkajúcu sa koncovej časovej hranice, ako dlho • dokiaľ • pokiaľ: Dokedy, dokiaľ sa zdržíš v práci? Dokiaľ, pokiaľ vydrží so silami? • expr.: dokedyže • dokiaľže: Dokedyže, dokiaľže budete vyrušovať?
2. uvádza vedľajšiu predmetovú, príslovkovú časovú al. prívlastkovú vetu • dokiaľ • pokiaľ: uvidíme, dokedy, dokiaľ vydrží behať; robí, dokiaľ, pokiaľ vládze; termín, dokedy, dokiaľ bolo treba zaplatiť poistku, už uplynul • kým • dokým • pokým: rýľuje, kým, dokým vidí; bude maľovať, dokým, pokým mu bude stačiť farba
dokedyže p. dokedy 1
dokiaľže p. dokedy 1
dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreň • hovor. špik (kostná dreň)
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stržeň p. dreň 1, prostriedok 1, jadro 1, 2
dúčeľa, dúčeľ 1. p. píšťala 1, 2 2. p. stopka
dúže p. veľa
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
vyše 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto (op. niže) • povyše (koho, čoho; op. poniže): vyše, povyše domu vedie cesta; vyše, povyše cesty je studnička
2. (čoho) vyjadruje vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz (op. niže) • viac ako • viacej ako • nad (koho, čo): zarobil vyše, viac ako desaťtisíc korún; nazbieral vyše kila, viacej ako kilo jahôd; na zápase bolo nad päťtisíc divákov • nespis. cez
3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • navyše (čoho) • nad (koho, čo): vyše, navyše plánu, nad plán dokončili sto bytov
4. p. povyše 1, 2
galoše p. prezuvky 1
prezuvky 1. vrchná obuv na ochranu pred blatom al. vlhkom • galoše
2. obuv na prezúvanie: deti si nosia do školy prezuvky • papuče
groše p. peniaze
peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena • hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniaz • obeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec) • kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitál • hovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financie • hovor. koruny: zdedil pekné koruny • hotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosť • zastar. istina (peňažný základ): účastnícka istina • úspory (usporené peniaze): žiť z úspor • hovor. expr.: fuky • groše: nemať fuky, groše • žart. zastar. dudky • subšt. prachy: minúť všetky prachy • subšt.: many • šupy • dengi
hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejže • haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím • hehej • hoho • hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa • hola • holá • holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák) • hou • houže (Hviezdoslav, Jesenský) • hahó • hahou • hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu
2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne
hejže 1. p. hej 1 2. p. pravda2 2
pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?
hľaďže, hľaďteže p. aha 2
hou, houže p. hej 1
hôže p. pŕ
pŕ vyjadruje výzvu pre kone, statok, záprah, aby sa zastavili (op. hijó) • pŕŕ • ho • hó • hoho • hohó • hô • hôže: pŕ, hó, zavolal na kone; hohó, hôže, tam nemôžete (pren. i na ľudí)
chráňboh, chráňbože 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1
chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda
vše 1. p. zavše, chvíľami, niekedy 1 2. p. vždy
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
ledaže p. sotva 1, iba 1, 2
sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť
2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)
3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle
ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie
2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče
3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče
4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2
vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru
2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek
3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1
ináčej, ináče 1. p. ináč 1–3 2. p. vcelku 2
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
kade 1. vyjadruje otázku zacielenú na smer al. na miesto, ktorým prechádza dej; ktorým smerom, ktorou cestou • kadiaľ: Kade, kadiaľ pôjdete do mesta? • expr.: kadeže • kadiaľže: Kadeže, kadiaľže sa vrátiš? • expr. ktorým ďahom
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kadiaľ: uvidíme, kade prejdú; cesta, kade, kadiaľ prišli, bola pod vodou; liezli, kadiaľ mohli
kadeže p. kade 1
kadiaľže p. kade 1
kamže p. kde 2
kde 1. vyjadruje otázku zameranú na miesto; na ktorom mieste • expr. kdeže: Kde si to našiel? Kdeže to ležíš? • expr. v ktorých ďahoch
2. vyjadruje otázku zameranú na miesto, ktoré je cieľom smerovania • kam: Kde si odložil knihu? Kam utekáš? • expr.: kdeže • kamže: Kdeže sa ponáhľate? Kamže si sa vybral?
3. uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, prívlastkovú al. príslovkovú miestnu • kam: neviem, kde mám položiť nákup; miesto, kde prišli, bolo takmer prázdne; kam si sadol, tam zaspal
kapce vysoká súkenná obuv: hrubé kapce • kraj. bačkory • papuče (teplá plstená obuv s prešívanou podošvou): v zime chodí v papučiach
papuče p. kapce, prezuvky 2
karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia syna • vyčítať • dohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľub • napomínať (mierne karhať) • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • hovor. zastar. štrôfať • zried. hriakať • subšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadok • mentorovať • poúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosť • pranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chyby • fraz. expr.: hovoriť do duše • čistiť niekomu hlavu • fraz. kniž. čítať niekomu levity • nespis. kárať
kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar
2. porov. vykašlať sa
keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať
2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho
kebyže p. keby 2
keď 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú časovú • ako: keď horúčka klesne, bude už dobre; ako sa blížili k dedine, psy začali brechať • až: robotu dokončíme, keď, až sa vrátime • kedykoľvek: kedykoľvek prišiel, zakaždým niečo doniesol • zried. čo: čo toto budete čítať, už budem v meste
2. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú príčinnú • keďže: keď(že) však všetci zostali ticho, odišla • lebo • pretože: nedostaneš nič, lebo si prišiel neskoro
3. uvádza prívlastkovú vedľajšiu vetu s časovým významom • nespráv. kedy: v tom roku, keď sa narodil, presťahovali sa na dedinu
4. p. ak 1
keďže 1. p. keď 2 2. p. lebo 1, že 2
lebo 1. uvádza príčinnú vedľajšiu vetu • pretože: nenavštívil nás, lebo nemal čas; stretnutie sa neodohralo, pretože súper neprišiel • keďže • keď (stojí zvyčajne na začiatku súvetia): keď si nám pomohol, pomôžeme aj my tebe; keďže bol malý, nevzali ho so sebou • hovor. i poet. bo: odišiel z domu, bo sa pohádal so ženou • zastar. síce (Dobšinský) • nespis.: nakoľko • poneváč
2. p. alebo 1 3. p. že 2
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
pretože p. lebo 1, keď 2, že 2
kedy 1. vyjadruje otázku zameranú na časový úsek al. časový bod • expr. kedyže: Kedy(že) sa to stalo?
2. p. niekedy 4 3. p. keď 3
kedyže p. kedy 1
kešeňa p. vrecko 2
vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok
2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa
3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami
koľkože p. koľko 1, 2
koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty