Synonymá slova "rea" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 64 výsledkov (1 strana)

  • činidlo chem. látka, ktorou sa zisťujú iné látky • reagensreagencia


    reagencia, reagens p. činidlo


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    reagovať p. odpovedať1, zareagovať


    správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

    2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

    3. p. spravovať sa


    zareagovať prejaviť aktivitu, dať odpoveď na istý podnet, popud • reagovať: na výzvu nik ne(za)reagovalhovor. expr.: zabraťchytiť sa: zabrať, chytiť sa na pekné sľuby


    obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenieotočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeruotočka: otočka s loptouhud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)

    2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvratprevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevratprelomzlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakalzmena: historická zmena nastala až neskôrreakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní

    3. p. zvrat 1


    ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvenareakciaecho: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciukniž. ozvuk (Karvaš)kniž. zried. ozva (Ondrejov)poet. ozyv (Plávka, Figuli)kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina)subšt. odozva

    2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie


    reakcia 1. úsilie o obnovu starých pomerov • reakcionárstvospiatočníctvo: s reakciou, reakcionárstvom, so spiatočníctvom treba ustavične bojovaťpejor. tmárstvofilisterstvo (konzervatívne malomeštiactvo)

    2. p. obrat 2 3. p. ohlas 1


    reakcionár stúpenec reakcie • spiatočníkpejor.: reakčníktmár; filister (konzervatívny malomeštiak)


    konzervatívny 1. ktorý sa pridržiava tradície, rešpektuje overené, zaužívané zásady, spôsoby, poriadky a pod.; svedčiaci o tom • tradicionalistický: konzervatívna, tradicionalistická koncepcia, orientáciapravicovýpravičiarskypravý (o politickom smere): pravicová, pravičiarska strana; pravá úchylka hnutia

    2. ktorý je málo prístupný zmenám, často aj zaujatý proti pokroku, všetkému novému, modernému; svedčiaci o tom • tradičnýtradicionalistickýnemoderný: konzervatívny, tradičný, nemoderný postojzastaranýstaromódnyobyč. pejor. staromilský (ktorý vyšiel z módy): zastarané, staromódne názory na manželstvo; staromódni, staromilskí rodičiameravýnepružnýnedvižnýstŕpnutýkniž.: ustrnutýstrnulýskostnatenýexpr. ťapákovský (ktorý nie je schopný ďalšieho vývinu, neprijímajúci zmeny, nič nové): meravé, nepružné, nedvižné, stŕpnuté myslenie; byť obklopený ustrnutým, strnulým, skostnateným prostredímnepokrokový (op. pokrokový) • neprogresívny (op. progresívny) • spiatočníckyreakčnýreakcionársky (odmietajúci nové, presadzujúci návrat k starým, prekonaným poriadkom, obyč. v politickej, názorovej a pod. oblasti): nepokrokové, neprogresívne, spiatočnícke, reakčné sily, vrstvy


    reakcionársky p. spiatočnícky, konzervatívny 2


    spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový) • reakčnýreakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhykontrarevolučnýzried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdoregresívny (op. progresívny): regresívne silynepokrokovýneprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názorykniž. zastar. retrográdny (Mráz)

    p. aj konzervatívny, zaostalý 1


    reakcionárstvo p. reakcia 1


    reakčník p. reakcionár


    reakčný p. spiatočnícky, konzervatívny 2


    reál p. skutočnosť


    skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický faktrealita: pohybovať sa na pôde realitydanosť (čo je objektívne dané): sociálne danostivec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemeníjav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný javpravda: trpká pravdakniž. skutok: plán sa stal skutkomkniž. skutočno (Poničan)telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáliodb. konkrétno


    realistický p. reálny 1, triezvy 2, vecný 3


    reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistickýtriezvyvecný: mať na vec triezvy, vecný pohľadpragmatickýpragmatistickýpraktickýprakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístupuskutočniteľnýrealizovateľnýmožnýdosiahnuteľnýsplniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľnéobjektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti

    2. p. skutočný 1


    triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivýstriezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivýčistýjasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudokzdravý: zdravý rozum

    2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človekrozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadomchladnokrvnýchladnýracionálnyrozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človekazdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názoryreálnyrealistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovaniesúdny: súdne stanovisko, rozhodnutiepremyslenýuváženýrozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protestzastar.: striezlivýstriezvy: matkina striezlivá povaha

    3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchýobyčajnýprostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarovsuchýholýčíry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty


    vecný 1. týkajúci sa konkrétnej veci • hmotný: vecný dar; vecné, hmotné nákladymajetkový: vznikla majetková škoda

    2. vzťahujúci sa na vec z hľadiska obsahu • obsahový: vecný, obsahový katalóg knižnice; vecná, obsahová stránka diela

    3. opierajúci sa o objektívnu skutočnosť: vecné argumentyreálny: existuje reálne nebezpečenstvo, že…skutočný: má o umenie skutočný záujemobjektívny: objektívne podmienky neboli priaznivérealistický: realistický pohľad na vectriezvynepredpojatýnestranný: triezva, nepredpojatá kritika; nestranná polemikafaktický: uviesť faktické dôvodymeritórny


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    jav čo možno zmyslami pozorovať • úkazzjav: prírodný jav, úkaz, zjavkniž. fenomén: to je zvláštny fenoménskutočnosťfaktrealita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znameniazastar. zjavisko (Sládkovič)


    nehnuteľnosť nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci • zastar. realita: majiteľ nehnuteľností, realítkniž. imobílie: sprostredkovať predaj imobílií


    realita 1. p. skutočnosť 2. p. nehnuteľnosť


    vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnostifakt: overiť si faktyrealita: životná realita

    2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potrebydaromnicazbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnostiexpr.: taľafatkašepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šepletyhovor., obyč. pejor.: haraburdarárohrárohakrám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

    3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecízáležitosť: obchodné záležitostiproblém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápimeprípad: odovzdať prípad políciiotázka: to je čisto rodinná otázkakniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

    4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vecpredmet: predmet štúdiaobjekt: objekt výchovyzáležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

    5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórieskutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosťpríhoda: zaujímavá príhoda zo života

    6. výsledok činnosti: robiť krásne vecipráca: výstava výtvarných prácrobota: strojová robotadielo: umelecké dielovýtvor: kresliarske výtvory poslucháčov


    realizátor kto niečo realizuje, uskutočňuje • uskutočňovateľ: realizátor, uskutočňovateľ hesla, myšlienkyvykonávateľ: vykonávateľ príkazuzried. vykonávač (Kukučín)


    usporiadateľ kto niečo usporadúva, organizuje: usporiadateľ plesu, zápasuorganizátor: organizátor prednáškyuskutočňovateľrealizátor: uskutočňovateľ, realizátor výstavy


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    praktizovať uvádzať do praxe • zastaráv. praktikovať: evanjeliové zásady praktizuje, praktikuje vo františkánskom duchurealizovaťuskutočňovať: staviteľ realizoval, uskutočňoval svoju myšlienku na výstavbe nádvoriahovor. praxovať (bežne vykonávať, robiť): obchod s drogami, to nepraxujem


    realizovať p. uskutočniť


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    uplatniť urobiť platným, účinným: uplatniť svoje právo, svoje nadaniepresadiť (uplatniť napriek prekážkam): vždy presadí svojepoužiťaplikovať: teoretické poznatky treba použiť, aplikovať v praxirealizovaťuskutočniťkonkretizovať: navrhované riešenia radi realizujeme, uskutočníme, konkretizujeme


    uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxiurobiťvykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôrkonkretizovaťskonkretizovaťskonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom dielesplniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnilikniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnilikniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastípreniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniťnaplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť časpovypĺňaťpozapĺňaťponapĺňať (postupne)

    2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihláškupovypĺňaťpovypisovať (postupne, viac tlačív)

    3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanievyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmaromuskutočniťrealizovaťpreniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života


    diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


    konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


    realizovať sa uskutočniť svoje predstavy, potreby • uplatniť sa: kultúrne, športovo sa realizovať, uplatniťpresadiť sahovor. uchytiť sa: ako tlmočník sa nepresadil, neuchytilosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa osvedčilexpr. preraziť (presadiť svoju vôľu napriek prekážkam): nevedel v podnikaní preraziťsubšt. vyžiť sa


    uplatniť sa stať sa platným, účinným: svojimi vedomosťami sa všade uplatnípresadiť sa (uplatniť sa napriek prekážkam): ako spisovateľ sa nepresadil; chce sa presadiť v úlohe brankárahovor. uchytiť sa (uplatniť sa s nie veľkými schopnosťami al. iba prechodne): načas sa uchytil v redakciiosvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa tajomník osvedčil; náš postup sa osvedčilrealizovať sa: realizuje sa so svojimi danosťami hudobníkapreraziť (presadiť svoju vôľu, dosiahnuť cieľ): nevedel v podnikaní preraziť


    možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľnýrealizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešeniesplniteľnýdosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľmysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľnéprípustnýdovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolenápravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobnénezáväznýkniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvokprípadnýeventuálnypotenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratámmyslenýodb. virtuálny: myslený, virtuálny systém


    realizovateľný p. uskutočniteľný, reálny 1, možný


    uskutočniteľný ktorý možno vykonať, uskutočniť • realizovateľnýkonkretizovateľný: uskutočniteľný, realizovateľný, konkretizovateľný návrhsplniteľnýkniž. naplniteľný (ktorý možno splniť): splniteľný, naplniteľný sen; splniteľná požiadavkamožnýreálny (ktorý má predpoklady na uskutočnenie): je to možné, reálne; reálny plán (op. nereálny)


    vykonateľný ktorý môže byť vykonaný • uskutočniteľnýrealizovateľný: vykonateľné, realizovateľné rozhodnutie


    reálne 1. porov. reálny 2. p. skutočne 1


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálnyfyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostrediehmatateľnýviditeľnýpoznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svetreálnyskutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

    2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osohmajetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiarifinančnýpeňažnýpeňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    pravdivý založený na pravde, skutočnosti; obsahujúci pravdu (op. lživý, nepravdivý): pravdivé slovávernýpresný (zodpovedajúci pravde, skutočnosti): pravdivé, verné, presné zobrazenie životaopravdivýnaozajstnýnaozajskýozajstnýskutočnýnefalšovanýpravý (op. falošný): vyrozprával nám opravdivý, naozajstný, naozajský, ozajstný príbeh zo svojho života (op. vymyslený, fiktívny); film o skutočnej udalosti; nefalšované, pravé slzy; nefalšovaná radosť (op. predstieraná) • faktický (založený na faktoch): zatajiť faktický stavreálnyživý: reálny, živý dôkaz o niečom


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


Pozri výraz REA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV