Synonymá slova "dá" v Synonymickom slovníku slovenčiny

maród p. chorý², pacient

pacient nezdravý človek, ktorý sa lieči: ťažký pacient • chorý: chorí čakali dlho na ošetrenie • hovor. maród: hlásiť sa ako maród

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu

rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne • energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvinenia • pevne • odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich práv • prudko • ostro • rezko • strmo • tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názory • rezolútne • kategoricky • nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravu • radikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste • isto • istotne • naisto • dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on • naozaj • určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiť • bezpochyby • nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre darí • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • subšt.: stopro • nastopro

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda

kočovník kto mení svoje sídlo, kto nemá pevné obydlie • nomád: nájazdy kočovníkov, nomádov

nomád p. kočovník

končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • úd • expr. hnát: povystierať si hnáty

príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru

2. p. policajt

úd 1. p. končatina 2. p. príslušník 1

vodopád vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: tatranské vodopády • kaskáda (stupňovitý vodopád)

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

krčah nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a obyč. s výbežkom uľahčujúcim liatie • džbán • džbánok: hlinený krčah, džbán, džbánok; ísť s džbánom po víno • amfora (antický krčah s dvoma uchami) • krpa • krpka: krpa, krpka kyslého mlieka

lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1

ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domov • nájsť/mať zaľúbenie • nájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňoch • zamilovať si: zamilovala si južné Slovensko • zamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolania • zaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu šport • prilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestu • hovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie deti • zried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce

obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu

lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka • hovor. nimród • hovor. zastaráv. jáger

nimród p. lovec

vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinu • pozorovať • všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudí • badať • poznať • zastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať choroba • poet. zrieť: zrel do diaľky • vídať • vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželku • poet. zrieť: zrel ju vo svojich predstavách • vídať • vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1

migrácia presun z jedného miesta na iné • premiesťovanie (sa) • premiestňovanie (sa) • pohyb: migrácia pracovných síl, pohyb ľudských más • sťahovanie • presídľovanie: sťahovanie, presídľovanie pôvodom ázijských národov do Európy

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

naplno v plnej miere • úplne • plne • plno: naplno, úplne otvoril vodovodné kohútiky; plne sa sústredila na prácu; život chce prežiť plno • splna: oheň sa splna rozhorel • celkom: kvety sa celkom rozvili • intenzívne: v spore sa naplno, intenzívne prejavili emócie • fraz. kniž. plným dúškom: žije si plným dúškom • fraz. na plné obrátky • na plný plyn

p. aj celkom

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok

nedochôdča p. neduživec

neduživec neduživý človek • expr. nedorastok • expr. zried. nedorastenec (nedostatočne vyvinutý tvor) • expr.: dengľavec • mľandravec (telesne málo zdatný človek) • pejor.: krpáň • krpec • zákrpok • zakrpatenec • nedorobok (J. Horák) • pejor. nedochôdča (neduživé dieťa, mláďa)

p. aj krpáň

nenávidieť cítiť k niekomu, k niečomu nenávisť, nelásku, odpor • nemať rád • neľúbiť: nenávidí nespravodlivosť; nemá rád svojich susedov • mať odpor (k niečomu): má odpor k alkoholu • neznášať: neznáša klamstvo • kniž. nevražiť: nevraží na vedúceho

nepoznať nenachádzať rešpekt, potešenie v niečom • nepripúšťať • nemať rád • neobľubovať • neznášať: nepozná, nepripúšťa kompromisy; neznáša, nemá rád iné názory ako svoje vlastné

neochotne nemajúc dostatok snahy, chuti, vôle vyhovieť, poslúžiť niekomu al. urobiť niečo; prejavujúc nechuť • s neochotou • nerád • neúslužne • zastar. nevoľne (Tajovský): neochotne, s neochotou sa zohol po spadnutý list; nerád pomáha slabším; neúslužne obsluhuje zákazníkov

nerád p. neochotne

niekoľkotýždňový ktorý trvá niekoľko týždňov; ktorý má niekoľko týždňov • viactýždňový: niekoľkotýždňový, viactýždňový pobyt v horách; niekoľkotýždňové, viactýždňové dojča • niekoľkotýždenný • viactýždenný (trvajúci niekoľko týždňov): niekoľkotýždenná, viactýždenná práceneschopnosť • malý • maličký (niekoľko týždňov starý; obyč. o dieťati al. mláďati): niekoľkotýždňové, malé, maličké levíča

viactýždňový ktorý trvá viacej týždňov al. viacej týždňov starý • niekoľkotýždňový: viactýždňová, niekoľkotýždňová dovolenka; viactýždňové, niekoľkotýždňové dieťa • viactýždenný • niekoľkotýždenný (trvajúci viacej týždňov): viactýždenný, niekoľkotýždenný pobyt v nemocnici • mnohotýždenný • mnohotýždňový (trvajúci mnoho týždňov): mnohotýždenná, mnohotýždňová neprítomnosť na pracovisku • dlhší • väčší (o niečom, čo zvyčajne trvá dlhšie, ako sa predpokladalo): prišiel s dlhším, väčším oneskorením • hovor. pártýždňový (trvajúci zopár týždňov al. zopár týždňov starý): pártýždňová pauza, pártýždňové dieťa

nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

osídľovanie usadzovanie sa v nezaľudnených krajoch • kolonizácia • kolonizovanie: osídľovanie úrodných krajov, pohraničia; valašská kolonizácia na Slovensku

pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmu • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad štátu • záhuba • kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou • skaza: skaza mesta • úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti • hovor. krach: politický krach

p. aj zánik, skaza

2. p. prípad 1

prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde

2. p. príhoda

rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy

2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach

skaza narušenie riadneho fungovania niečoho, značné poškodenie niečoho • záhuba: skaza, záhuba sveta, záhuba lode • kniž. zhuba: nástroj zhuby • zmar • koniec • zánik (koniec jestvovania): zánik rodu • pád: pád absolutizmu • pohroma: odvrátiť pohromu • rozklad • rozvrat (postupujúca skaza): morálny rozklad, rozvrat rodiny • rozpad: rozpad štátu • kniž. spúšť: víchrica spôsobila spúšť • zastar. spusta (Vajanský)

píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕby • dúčeľa • dúčeľ (Hviezdoslav) • piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdách • trembita (dlhá pastierska píšťala)

2. kosť na predkolení • dúčeľa • dúčeľ (Dobšinský)

stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkami • stonka: stonky listov slivák • byľ • byľa (nadzemná os rastliny): byle trávy • kostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajú • stvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisu • dúčeľ • dúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele

pléd p. šatka 1

šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

2. p. vreckovka

štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec • pléd • odiedzka • subšt. prehoz

p. aj pás 1

pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre

p. aj chváliť

tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť • byť rád • radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarila • byť natešený • byť rozradostený • byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdniny • zried. radostiť sa • kniž. al. expr.: plesať • jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasá • hovor. expr.: výskať • ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkať • veseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veselia • vyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa • potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívať • mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu

pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrz • skrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišiel • zastar. kroz (Hviezdoslav) • v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lode • následkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočené • vďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonom • vinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatku • nespráv. kvôli

2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu) • za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti

v dôsledku p. pre 1

predajca kto niečo predáva (nie v obchode) • díler, pôv. pís. i dealer: oficiálny predajca, díler automobilov značky Volvo

prednovok čas pred novou úrodou, pred žatvou • prednovie • dônovok • dônovie

prehoz správ. pléd, štóla

priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života

sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty

2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia

3. p. koniec 1

spád 1. p. sklon 1 2. p. priebeh

príchod 1. miesto, kadiaľ sa prichádza • prístup: príchod, prístup na hrad je ľahký • odb. príjazd (miesto, kadiaľ sa prichádza vozidlom): príjazd ku garážam • vchod (miesto, kade sa vchádza) • vstup (miesto, kade sa vstupuje): strážený vstup do budovy

2. prídenie niekam: príchod pretekárov do cieľa • odb. príjazd (príchod na vozidle): príjazd jazdcov očakávajú o 15. hodine • expr. vpád (náhly, hlasný príchod): vpád rozjarených hostí

3. p. začiatok

útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)

2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy

vpád 1. p. útok 1 2. p. príchod 2

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

štrúdľa 1. p. závin 2. p. rad¹ 1

závin múčnik zo zavinutého al. preloženého cesta s rozličnými plnkami: makový, jablkový závin • hovor. štrúdľa (závin z tenkého, lístkového cesta): orechová štrúdľa

raison d'être p. zmysel 1

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

sedemdňový 1. ktorý trvá sedem dní • sedemdenný: sedemdňový, sedemdenný pobyt v inom prostredí • týždenný • týždňový: požiadať o týždenné, týždňové voľno

2. ktorý je sedem dní starý • týždňový: sedemdňové, týždňové mláďa; týždňový chlieb

týždňový 1. trvajúci týždeň • týždenný • sedemdňový • sedemdenný: týždňový, týždenný pobyt; sedemdňový, sedemdenný zájazd

2. týždeň starý • sedemdňový: týždňové, sedemdňové mláďa

smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädom • zried. smädnota (F. Hečko) • kniž. žízeň: uhasiť žízeň

2. p. túžba

túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky • det. al. expr.: spinkať • spikať • búvať • buvičkať • buvinkať • buvikať • hajať • hajenkať • hajinkať • hajkať • hajuškať • spajkať: dieťa sladko spinká, búva • expr. drichmať: celú noc som nedrichmal • expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny • pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie • expr.: fuňať • funieť • fraz. expr. dúchať kašu • hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti • nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda • ležať: nechaj ho na pokoji, už leží • nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? • nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemať • expr.: driemkať • chrapkať • podriemkavať • podriemavať • požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe • vyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať • vylihúvať • vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

sťahovať sa² meniť miesto bývania, sídlenia, výskytu • presídľovať sa: vlani sme sa sťahovali, presídľovali do mesta • vysťahúvať sa: susedia sa dnes sťahujú, vysťahúvajú z bytu • evakuovať (sťahovať sa pred ohrozením): evakuovať pred povodňou, pred frontom • odb. migrovať • premiesťovať sa • premiestňovať sa (ísť z miesta na miesto): obyvateľstvo migruje, rastliny migrujú • kočovať (nemať pevné obydlie, sídlo): staré národy kočovali; divadelná spoločnosť kočuje • tiahnuť • letieť (obyč. o vtákoch): lastovičky tiahnu na juh

šupládňa p. zásuvka

zásuvka zasúvacia priehradka: stôl so zásuvkami • priečinok: vložiť doklady do priečinka • hovor. šuplík • zastaráv. fijok • hovor. zastar.: šupládňa • šuplódňa

šuplík, šuplódňa p. zásuvka

ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse

usvedčujúci ktorý je svedectvom, dôkazom • dôkazový • dôkazný: usvedčujúci, dôkazový, dôkazný materiál, predmet • nespráv. doličný

všetečnica expr. zvedavá žena al. zvedavé dievča • expr.: všetečníčka • všetečka • expr.: varecha • vareška • fraz. expr. do každého hrnca vareška

vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia

zakaždým p. vždy

zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

2. p. prezradiť

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu