Synonymá slova "hus" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 53 výsledkov (1 strana)

  • hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňaexpr.: tupaňa (Tallo)prázdna makovicahovor. expr. šibnutápejor.: primitívkatrlica (Kukučín)ignorantkaobmedzenkyňakačachuchma (Jesenská)hrub.: kravakozahussomaricasubšt. blbaňa


    hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie • žart. gagačka


    huš p. heš


    heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • heštahišhišta, pís. i hyš, hyštahuš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od sebašicšc: šic, šc, hnal mačku od kurčiatkššzried. brš (Hviezdoslav)


    zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža


    husacinec p. výkal


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    husár p. jazdec 1


    jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcovhusár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský)zastar. kavalerista

    2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň


    húser p. úsad


    úsad choroba s akútnymi bolesťami v krížoch: mať úsadnár. húserodb. lumbago


    husiar p. pastier


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    huškať p. podpichávať


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    husle sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: hrať na husliachexpr. stradivárky (husle s veľmi kvalitným zvukom) • zastar. škripky (Vajanský)


    huspenina stuhnutý rôsolovitý pokrm z vareného mäsa, koží a pod. • studeno: trasie sa ako huspenina, ako studenosubšt. sulc

    p. aj rôsol


    rôsol glejovitá hmota z organických látok na konzervovanie a úpravu pokrmov • aspik: šunka v rôsole, v aspikuželé (ovocný rôsol): marhuľové želéhuspeninastudeno (studené glejovité jedlo z vyvarených bravčových nožičiek, koží a mäsa) • subšt. sulc


    huspeninovatieť p. tuhnúť


    tuhnúť stávať sa tuhým, pevným (o niečom tekutom); (op. kvapalnieť, púšťať sa, rozpúšťať sa): med tuhnesadať sa: mlieko sa sadázrážať sa (o krvi) • rôsolovatieťhuspeninovatieťchem. želatínovať (nadobúdať tuhšiu, rôsolovitú konzistenciu): ovocná šťava rôsolovatie, želatínuje; vývar z koží huspeninovatietvrdnúť (stávať sa tvrdým); (op. mäknúť): betón, cement tvrdne


    huspeninovitý p. rôsolovitý


    rôsolovitý podobný rôsolu • huspeninovitýaspikovitý: rôsolovitá, huspeninovitá hmotaželéovýgélový (podobný ovocnému rôsolu, resp. kozmetickému al. inému želé): želéové, gélové tužidlo na vlasyglejovitý (ako glej): glejovitý syr


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

    2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

    3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

    4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


    húsť 1. p. hrať 1 2. p. hovoriť 1


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    húšť p. húština, krovie


    húština hustý mladý porast (obyč. stromov al. kríkov) • húšťavahúštiehúšťzried. húšťavina: predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačinakrovie (kríky tvoriace súvislý porast): vtáky hniezdiace v krovíkrovina: kroviny na medzikraj. kriačina (Hviezdoslav)kraj. kružina (Ondrejov)expr. kroviskozried. kríčie


    krovie kríky tvoriace súvislý porast • krovina: vtáky hniezdia v kroví; kroviny na medziexpr. krovisko: husté kroviskázried. kríčiekraj. kružina (Ondrejov)kraj. kriačina (Hviezdoslav)húštinahúšťavahúštiehúšťzried. húšťavina (hustý mladý porast, obyč. stromov al. kríkov): predierať sa húštinou, húšťavou, húštím, húšťouchrasťchrastiechrastina (hustý nízky porast krov, bodľačia, buriny a pod.): cesta zarastená chrastímexpr.: chrapačchrapačina


    hušta p. heš


    húštať p. kolísať 1


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    húšťava, húšťavina, húštie p. húština, krovie


    hustilka p. pumpa 1


    pumpa 1. mechanizmus na vháňanie plynu do pneumatík, duší • odb. hustilka: bicyklová hustilka

    2. p. čerpadlo


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    husto 1. porov. hustý 1, 2 2. p. nahusto 3. p. často


    nahusto v malých vzdialenostiach, intervaloch a pod.; do väčšej hustoty (op. nariedko) • husto (op. riedko) • dohusta: stromy okolo cesty sú vysadené nahusto, husto; nahusto, dohusta vyšľahaný snehzhusta: vlasy má zhusta prešedivené


    hustosrstý p. chlpatý


    chlpatý pokrytý chlpmi, vlasmi; ktorý má obyč. veľké a husté chlpy • ochlpenýzarastený: chlpaté, ochlpené, zarastené nohy, prsiasrstnatýhustosrstý: srstnaté zviera; hustosrstý medveďhuňatýzried. bundatý (s hustou a mäkkou srsťou): huňatý, bundatý pesnár.: kosmatýkešavýklkovatýklkovitýnár. expr. konopatý: klkovatá, klkovitá priadzachĺpkatýchĺpkavý (pokrytý, porastený drobnými, jemnými chĺpkami): chĺpkatá, chĺpkavá húsenica, tkaninaexpr. al. zdrob. chlpatučkýexpr. zried. chuchmatý


    hustota p. koncentrácia 1


    koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke • hustota: koncentrácia, hustota roztoku

    2. p. sústredenie


    bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetáciarozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burinahustýbohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasyprebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň

    2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarýrozjarenýrujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcovexpr.: rozbujdošenýbujdošskýhovor. expr. rozkokošenýzried.: rozbujdašenýrozbújanýrozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská)poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav)samopašnýroztopašnýzastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňaniebúrlivýbúrliváckyrozpustenýbezuzdnýnespútanýneviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosťbohatýnevyspytateľnýprebujnenýrozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantáziadivýdivokýživelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha

    p. aj divý 2


    hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cestosúdržnýodb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztokkniž. hutný: hutný dymnevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkaninaprihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustáexpr. prehustý (veľmi hustý)

    2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujnýbohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná trávahojnýpočetnýveľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieťnepriechodnýnepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales


Pozri výraz HUS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV