Synonymá slova "vyrã baå" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť • prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny • dosiahnuť • dospieť • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu • doniesť sa • zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu • vniknúť • preniknúť • vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím • vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky • vyjsť • odísť • opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie • vyslobodiť sa • vymaniť sa • uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu • expr. vykýchať sa • nár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôb • expr.: vychrámať sa • vylízať sa • vysekať sa • vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia • hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa

presekať 1. sekaním rozdeliť na časti al. sekaním urobiť otvor • prerúbať: presekať, prerúbať porast, korene stromov • popresekávať • popretínať (postupne, viac vecí): popresekávať kosti • preseknúť • preťať • pretnúť (jedným seknutím, zatnutím rozdeliť na dve časti): preseknúť uzol, preťať reťaz

2. sekaním, rúbaním urobiť redším, priehľadnejším • prerúbať: porast treba presekať, prerúbať • presvetliť (urobiť svetlejším): presvetliť les • preriediť: na jeseň preriedil koruny okrasných stromov • prestrihať (strihaním preriediť): prestrihať ríbezľové kríky • vyrúbať (rúbaním uvoľniť): vyrúbať v húštine chodník

sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať strom • zrúbať • odťať • uťať • odseknúť • useknúť • zoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konár • odrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliť • odfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečoho • vyrúbať • vyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, ker • pozotínať • postínať • povytínať (postupne)

2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždu • popraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravili • kniž. dekapitovať

3. p. zbiť 3

vyrúbať 1. rúbaním odstrániť; rúbaním zbaviť porastu al. rúbaním utvoriť • vyťať: vyrúbali, vyťali staré stromy; vyrúbať, vyťať celú pláň; vyrúbať, vyťať priechod cez húštinu • vyklčovať (vyrúbať zo zeme): vyklčovať práchnivý peň • vysekať (sekaním): vysekať krovie • prerúbať • presekať (rúbaním utvoriť al. miestami vyrúbať): vysekali, prerúbali, presekali si otvor v ľade; v hore prerúbať priesek • prekliesniť v spoj. prekliesniť si cestu (i pren.) • povytínať • povyrúbavať • povysekávať (postupne, viac vecí)

2. p. vyslobodiť 2

vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenia • náb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatratenia • vymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnosti • hovor.: vytrhnúť • vytiahnuť: vytrhli nás z biedy • zachrániť (pred niečím)

2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniť • vytiahnuť • oslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prst • vymaniť • vymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremena • vymotať • expr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukáva • expr.: vyrúbať • vysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčenia • expr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť

vyťať 1. rúbaním, sekaním, ťatím odstrániť; takto zbaviť porastu al. utvoriť niečo • vyrúbať • vysekať: vyťať, vyrúbať starý dub; vyťať, vysekať cestičku cez húštinu • vyklčovať (ťatím vybrať zo zeme): vyklčovať práchnivý strom • zoťať • sťať (ťatím odstrániť): zoťať, sťať starú hrušku • vyseknúť: vyseknúť starú haluz • prerúbať • presekať (rúbaním, ťatím utvoriť al. miestami vyťať): prerúbať si otvor v ľade; prerúbať, presekať si cestu • povytínať • pozotínať • postínať • povysekávať (postupne)

2. p. vylepiť 2 3. p. zbiť 3

robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

6. p. pokračovať 1

vyrábať 1. prácou (obyč. na stroji) dávať vznik novému výrobku, produktu • produkovať: vyrábať, produkovať oceľ, elektrickú energiu, mäso • robiť • zhotovovať: vo fabrike robia, zhotovujú dielce • fabrikovať (vyrábať vo veľkom množstve): fabrikovať lacnú obuv • dobývať (vyrábať ťažbou): dobývať uhlie • pestovať (vyrábať sadením a ošetrovaním): pestovanie pšenice, obilia

2. prácou al. nejakou inou činnosťou získavať peniaze • zarábať: v štátnom podniku málo vyrába, zarába; tvrdo si vyrába, zarába na chlieb