Synonymá slova "dvoj" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 90 výsledkov (1 strana)
-
dvojačistý p. dvojitý
dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý
dvojaký 1. jeden i druhý • obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne
2. p. falošný 1, neúprimný
falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev
p. aj neverný
2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis
3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový
4. p. chybný 2, nesprávny
neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť
pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky
dvojčatá, dvojčence spolu narodené deti jednej matky • hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičky • blížence • blizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá
dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm
dvojčlenný pozostávajúci z dvoch členov • odb. binárny: dvojčlenná, binárna množina; dvojčlenný, binárny protiklad • odb. dichotomický (delený na dvoje): dichotomický systém
dichotómia delenie na dvoje • dvojdielnosť: dichotómia jazykov
dvojdielnosť p. dichotómia
dvojgarsoniéra p. dvojgarsónka
dvojgarsónka dvojitá garsónka • zastaráv. dvojgarsoniéra
dvojhláska spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska • diftong: v slovenčine sú najčastejšie dvojhlásky, diftongy ia, ie
duo 1. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre takýto spev • dueto • dvojspev
2. hra dvoch nástrojov zároveň; skladba pre takúto hru • dueto • dvojhra
3. p. dvojica
dvojhra p. duo 2
dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojici • pár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánok • dvojka: dvojka koní • hovor.: duo • tandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem
dvojičky p. dvojčatá
deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia
2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť
dvojiť p. deliť 1, poliť
poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivky • deliť • rozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovať • zried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svet • poltiť (sekať na polovice): poltiť brava
dvojito p. dvojnásobne
dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)
dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch • podvojnosť • dvojitosť (op. monizmus)
duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohy • dvojitosť • zdvojenosť • dvojnásobnosť
dvojitosť p. dualizmus, duplicita
bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach
dvojjazyčnosť p. bilingvizmus
dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúra • dvojrečový: dvojrečové prostredie • bilingválny • bilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvo • prekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky
dvojjazykový p. dvojjazyčný
dvojka p. dvojica
dvojklaný p. rozdvojený 2
rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltený • rozpolený • rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený • pren. rozčesnutý • rozoklaný; rozorvaný • schizofrenický • rozštiepený • nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť • dvojpólový • dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie
2. rozdelený na dvoje • rozoklaný • rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada • dvojklaný • klaný: dvojklaný nerv
3. p. nejednotný
dvojkoľajný p. nejednotný
nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť
dvojmo p. dvojnásobne
dvojmý p. dvojitý
dvojnásobnosť p. duplicita
dvojnásobný p. dvojitý
dvojne, dvojno p. dvojnásobne
dvojný p. dvojitý
dvojpohlavnosť p. hermafroditizmus
hermafroditizmus vyvinutie samčích a samičích rozmnožovacích orgánov na jednom organizme • dvojpohlavnosť
dvojpohlavný p. obojpohlavný
obojpohlavný ktorý má orgány, znaky obidvoch pohlaví • odb.: hermafroditný • hermafrodický: obojpohlavný, hermafroditný kvet, hmyz • dvojpohlavný • odb. bisexuálny
dvojpolárny p. rozdvojený 1
dvojpólový odb. 1. majúci dva póly • odb. bipolárny: dvojpólový, bipolárny magnet; dvojpólové, bipolárne premietanie
2. p. rozdvojený 1
dvojrečový p. dvojjazyčný
dvojrozmerný majúci dva rozmery • plošný: dvojrozmerný, plošný obrazec; plošné zobrazenie, videnie
dvojručne p. obojručne
obojručne obidvoma rukami (naraz) • obojruč: pri miernom zjazde sa obojručne, obojruč odpichoval palicami • zried.: oberučne • oberuč: pušku chytil oberučne, oberuč • dvojručne: učila sa hrať obojručne, dvojručne
dvojspev p. duo 1
dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)
p. aj vzájomný
vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah
dubleta hláskovo al. tvarovo odlišné dve podoby toho istého slova al. tvaru • dvojtvar: príslovky trochu/trocha sú dubletami
dvojtvar p. dubleta
dvojtvárny p. falošný 1, neúprimný
dvojtvarý odb. vyskytujúci sa v dvoch rozličných tvaroch • odb. dimorfný: dvojtvarý, dimorfný prvok
bigamia manželstvo muža s dvoma ženami naraz • dvojženstvo: naše právne predpisy zakazujú bigamiu, dvojženstvo
dvojzmyselný p. dvojznačný, neslušný
dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmev • nejednoznačný • nejasný • neurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážky • kniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď
p. aj záhadný 2
mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľad • veľavýznamný • veľavravný • mnohovravný • výrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gesto • nejednoznačný • neurčitý • nejasný • nepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmoch • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy
2. p. mnohovýznamový 1
nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temný • tmavý • špinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľný • rozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvuky • nevýrazný • mdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevom • rozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazané • zrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasom • zamračený • zatiahnutý (o oblohe)
2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakoch • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavy • nevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postoj • nezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výklad • difúzny • rozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvuky • nejednoznačný • vágny • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význam • popletený • pomotaný • zmotaný • prekrútený • hovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenie • neujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnosti • nevyjasnený • nevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia
nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhy • približný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné ceny • chybný • nesprávny • zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tón • nejasný • nezreteľný • kniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojem • neurčitý • všeobecný • široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačný • mnohovýznamový • dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok
neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanie • nevychovaný • kniž. nespôsobný • netaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanie • nezdvorilý • neúctivý • negalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveď • hovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsoby • nemravný • neporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievča • neprístojný • nemiestny • kniž. impertinentný • zastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žarty • uličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúsky • necudný • lascívny • pejor.: obscénny • oplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavy • dvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážky • hrubý • drsný • vulgárny • ordinárny • expr.: klzký • šmykľavý • mastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slová • hovor.: mrzký • škaredý • ošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy! • surový • expr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávky • pren. pejor.: svinský • sviniarsky
vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský
2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery
3. p. primitívny 2
záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)
2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh
3. p. zvláštny 1