Synonymá slova "dvo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 112 výsledkov (1 strana)

  • dvojačistý p. dvojitý


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    dvojaký 1. jeden i druhý • obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne

    2. p. falošný 1, neúprimný


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokryteckýpejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračskýzried. pretváravýpretvárnyzastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanieúlisnýľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmevdvojtvárnyexpr.: dvojakýobojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveďexpr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tvárepredstieranýneprirodzenýstrojenýhraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosťnásilnýsilenýnútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosťpren. expr.: sladkýcukrovýmedový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasompren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť


    pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošnýneúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovaniepretváračskýpretváravýpretváranýpretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé)dvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakterpejor.: farizejskýjudášsky: farizejská láskapejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokoraexpr. potmehúdsky


    dvojčatá, dvojčence spolu narodené deti jednej matky • hovor. dvojičky: narodili sa im dvojčatá, dvojčence, dvojičkyblíženceblizňatá: podobajú sa na seba ako blížence, blizňatá


    dvojčlen mat. algebraický súčin dvoch veličín • binóm


    dvojčlenný pozostávajúci z dvoch členov • odb. binárny: dvojčlenná, binárna množina; dvojčlenný, binárny protikladodb. dichotomický (delený na dvoje): dichotomický systém


    dichotómia delenie na dvoje • dvojdielnosť: dichotómia jazykov


    dvojdielnosť p. dichotómia


    dvojgarsoniéra p. dvojgarsónka


    dvojgarsónka dvojitá garsónka • zastaráv. dvojgarsoniéra


    dvojhláska spojenie dvoch samohláskových prvkov v jednej slabike fungujúce ako jedna dlhá samohláska • diftong: v slovenčine sú najčastejšie dvojhlásky, diftongy ia, ie


    duo 1. spev dvoch spevákov zároveň; skladba pre takýto spev • duetodvojspev

    2. hra dvoch nástrojov zároveň; skladba pre takúto hru • duetodvojhra

    3. p. dvojica


    dvojhra p. duo 2


    dvojica dve osoby al. veci ako jednotka: dvojica priateľov, ísť v dvojicipár (dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí): manželský pár, tri páry topánokdvojka: dvojka koníhovor.: duotandem: riaditeľ a jeho námestník tvoria vynikajúci tandem


    dvojičky p. dvojčatá


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    dvojiť p. deliť 1, poliť


    poliť krájať, rezať na polovice • rozpoľovať: polí, rozpoľuje marhule, slivkydeliťrozdeľovať (na dvoje) • rozdvojovaťzried. dvojiť: politicky deliť, rozdvojovať svetpoltiť (sekať na polovice): poltiť brava


    dvojito p. dvojnásobne


    dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)


    dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch • podvojnosťdvojitosť (op. monizmus)


    duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohydvojitosťzdvojenosťdvojnásobnosť


    dvojitosť p. dualizmus, duplicita


    bilingvizmus aktívne používanie dvoch jazykov • dvojjazyčnosť: bilingvizmus je bežný na národnostne zmiešaných územiach


    dvojjazyčnosť p. bilingvizmus


    dvojjazyčný súvisiaci s dvojjazyčnosťou, t. j. s uplatňovaním, ovládaním, používaním dvoch jazykov • dvojjazykový: dvojjazyčná, dvojjazyková kultúradvojrečový: dvojrečové prostrediebilingválnybilingvistický (hovoriaci, píšuci dvoma jazykmi): bilingválne, bilingvistické obyvateľstvoprekladový (tlmočiaci z jedného jazyka do druhého): prekladové slovníky


    dvojjazykový p. dvojjazyčný


    dvojka p. dvojica


    dvojklaný p. rozdvojený 2


    rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltenýrozpolenýrozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolenýpren. rozčesnutýrozoklaný; rozorvanýschizofrenickýrozštiepenýnevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosťdvojpólovýdvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

    2. rozdelený na dvoje • rozoklanýrozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená bradadvojklanýklaný: dvojklaný nerv

    3. p. nejednotný


    dvojkoľajný p. nejednotný


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    dvojmo p. dvojnásobne


    dvojmý p. dvojitý


    dvojnásobnosť p. duplicita


    dvojnásobný p. dvojitý


    dvojne, dvojno p. dvojnásobne


    dvojný p. dvojitý


    dvojpohlavnosť p. hermafroditizmus


    hermafroditizmus vyvinutie samčích a samičích rozmnožovacích orgánov na jednom organizme • dvojpohlavnosť


    dvojpohlavný p. obojpohlavný


    obojpohlavný ktorý má orgány, znaky obidvoch pohlaví • odb.: hermafroditnýhermafrodický: obojpohlavný, hermafroditný kvet, hmyzdvojpohlavnýodb. bisexuálny


    dvojpolárny p. rozdvojený 1


    dvojpólový odb. 1. majúci dva póly • odb. bipolárny: dvojpólový, bipolárny magnet; dvojpólové, bipolárne premietanie

    2. p. rozdvojený 1


    dvojrečový p. dvojjazyčný


    dvojrozmerný majúci dva rozmery • plošný: dvojrozmerný, plošný obrazec; plošné zobrazenie, videnie


    dvojručne p. obojručne


    obojručne obidvoma rukami (naraz) • obojruč: pri miernom zjazde sa obojručne, obojruč odpichoval palicamizried.: oberučneoberuč: pušku chytil oberučne, oberučdvojručne: učila sa hrať obojručne, dvojručne


    dvojspev p. duo 1


    dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvyobojstrannýkniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzkyodb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)

    p. aj vzájomný


    vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstrannýkniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosťrecipročný: vzájomný, recipročný obchoddvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak)zastar. zvratný: zvratný vzťah


    dubleta hláskovo al. tvarovo odlišné dve podoby toho istého slova al. tvaru • dvojtvar: príslovky trochu/trocha sú dubletami


    dvojtvar p. dubleta


    dvojtvárny p. falošný 1, neúprimný


    dvojtvarý odb. vyskytujúci sa v dvoch rozličných tvaroch • odb. dimorfný: dvojtvarý, dimorfný prvok


    bigamia manželstvo muža s dvoma ženami naraz • dvojženstvo: naše právne predpisy zakazujú bigamiu, dvojženstvo


    dvojzmyselný p. dvojznačný, neslušný


    dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmevnejednoznačnýnejasnýneurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážkykniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

    p. aj záhadný 2


    mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľadveľavýznamnýveľavravnýmnohovravnývýrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gestonejednoznačnýneurčitýnejasnýnepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmochdvojznačnýdvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy

    2. p. mnohovýznamový 1


    nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

    2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


    nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhypribližný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné cenychybnýnesprávnyzlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tónnejasnýnezreteľnýkniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojemneurčitývšeobecnýširoký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačnýmnohovýznamovýdvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    dvor 1. nezastavaný, obyč. ohradený priestor pri dome, budove: po dvore behajú husiexpr. dvorec (menší dvor): dom s dvorcom

    2. p. gazdovstvo


    gazdovstvo majetok roľníka • hospodárstvo: zdediť veľké gazdovstvo, hospodárstvozastar. dvor (rozsiahle gazdovstvo): panský dvorzastaráv. grunt: pracovať na gruntekniž.: usadlosťosadlosť: roľnícka usadlosťfarma (gazdovstvo obyč. v anglosaských krajinách): americká farmaranč (dobytkárske gazdovstvo v Amerike) • hacienda (gazdovstvo v Južnej al. Strednej Amerike)


    dvorana p. hala 1


    hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách al. budove • dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana palácavestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela

    2. p. predsieň


    dvorec 1. p. dvor 1 2. p. kurt


    kurt menšie ihrisko, najmä tenisové • dvorec: trávnatý, antukový kurt, dvorec


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    obletovať expr. uchádzať sa o náklonnosť niekoho • expr.: obletúvaťkrútiť satočiť safraz. mať sa okolo niekoho: obletuje vedúceho, krúti, točí sa okolo neho, aby získal prednosť; Musíte sa mať okolo našej mamy!hovor.: kurizovaťbrať na niekoho (pri prejavovaní ľúbostného citu): kurizoval spolužiačke, bral na susedudvoriť (vo vzťahu muža k žene): dvoriť dievčaťuexpr. hrkútať (okolo niekoho)


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


    dvormajster správca kráľovského al. šľachtického dvora • dvorník


    dvorník p. dvormajster


    dvornosť p. zdvorilosť


    zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťouúslužnosťslušnosť: slušnosť mu bola cudziadvornosťgalantnosťgavalierstvogavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťouuhladenosťpozornosť: je samá pozornosťúctivosťkniž. spôsobnosť


    dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantnýrytierskykniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie

    2. p. galantný 1, zdvorilý


    galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozornýzdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správaniedvornýgavalierskydžentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejavexpr. rytiersky: rytierske spôsobykniž. kurtoázny: kurtoázna poklona

    2. p. ľúbostný, dvorný 1


    uhladený 1. ktorý veľmi dbá na slušné správanie, na dobré spôsoby v spoločenskom styku; svedčiaci o tom • slušnýzdvorilýdvorný: uhladený, slušný, zdvorilý mladík; uhladené, slušné, zdvorilé, dvorné správanieúslužnýúctivý (správajúci sa podľa bontónu, prejavujúci slušnosť najmä voči starším): úslužná, úctivá osobakniž. spôsobný: spôsobné detidistingvovanýkultivovanýjemnýzastar. jemnomravný (op. drsný, hrubý): distingvovaná, kultivovaná, jemná dáma; mať distingvované, kultivované, jemné spôsobyvycibrenývybrúsenýkniž. salónny: vycibrená, vybrúsená reč; vybrúsený, salónny slovníkhovor.: fajnýfajnový: zakladal si na fajnovom, fajnom vystupovaní

    2. ktorý veľmi dbá na dokonalý vonkajšok (o človeku); vyznačujúci sa peknou úpravou, úhľadnosťou, vkusom • upravenýelegantný: vždy bola uhladená, upravená, elegantná, slovom ako zo škatuľky; uhladený, upravený vonkajšok; uhladené, upravené záhonyexpr. ulízaný (nápadne upravený): ulízaný oficier, ulízaný gymnazistaúhľadný: úhľadné písmo; tichá ulička pôsobila uhladeným, úhľadným dojmom

    3. starostlivo, hladko učesaný • expr. ulízanýexpr. zried. ulizkaný: mal namokro uhladenú, ulízanú, ulizkanú hlavu; ulízaní, ulizkaní pánkoviahladký (iba o vlasoch): dáma s uhladeným, hladkým účesom


    vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný) • slušnýkniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobnézdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavačdvornýgalantnýgavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženámzastar. edukovaný


    zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správaniepozornýúslužnýúctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdravdvornýuhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsobygavalierskydžentlmenskýgentlemanskýgalantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky darkniž.: kulantnýkurtoázny


    pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašohovor. expr. dvorný blázonharlekýn (komická postava starej talianskej komédie)

    2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašopejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašparapejor. komediant: neverte mu, komediantovi

    3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašoklaunhovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)

    4. p. panák 1


Pozri výraz DVO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV