Synonymá slova "dup" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 66 výsledkov (1 strana)

  • dup napodobňuje al. naznačuje dupnutie, dupot • dupi, pís. i dupyzried.: dupsdupsa: dup, dup, dupi, dupi, dupotala nohami po holej dlážkecupi-dupicupi-cupicupi-lupicupi-rupi, pís. i cupy-dupy atď. (napodobňuje opakujúci sa zvuk): cupi-dupi, ozývalo sa z chodby


    brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležiskoležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviskádieranora (podzemný brloh): líška je už v norepelechkniž. dúpä: pes snoril v dúpätiskrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

    2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdopelechpelešdúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

    3. p. posteľ 4. p. obydlie


    dúpä p. brloh 1, 2


    tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať savrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tancihovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parketehovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťomexpr.: natriasať sanadŕdať sahopsaťhopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajúpreberaťprepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbouexpr.: dubasiťdupčiťdrboliťdubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčianár.: dupancovaťdupajčiť (Kálal)expr.: drepčiťkrepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radostizastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať


    dupancovať p. dupať 1


    dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbevydupávaťvydupkávaťpodupávaťpodupkávať (chvíľami): podupával v čakárniexpr.: dupkaťdupčiťcupkaťcupotaťcapkaťlupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbeexpr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovaťdupsiť

    2. p. šliapať 1


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    dupčiť p. dupať 1


    dupi p. dup


    dupkať p. dupať 1, cupotať 2


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • horenahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahordovrchu: rýchlo kráčal dovrchunavrch: vystrčila ruku dlaňou navrchdovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysokaexpr.: stĺpomstĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dymdupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

    2. p. hore 2, 3


    dupkom 1. p. dohora 1 2. p. bystro 1


    naježiť sa 1. (o vlasoch, srsti a pod.) postaviť sa do kolmej polohy • zježiť sarozježiť sa: naježili, zježili sa mu obrvy; rozježené vlasyfraz. dupkom stáť (nedok.)

    2. p. nahnevať sa


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    duplexný, duplexový p. dvojitý


    duplicita znásobenosť al. opakovanosť dva razy: duplicita v riešení úlohydvojitosťzdvojenosťdvojnásobnosť


    duplicitne p. dvojnásobne


    dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojitodvojmozdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojenedvakrátdva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho bratduplicitnehovor.: dupľomdupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovanezastar.: dvojnodvojne (Sládkovič, Vajanský)


    duplicitný p. dvojitý


    duplikovaný p. opakovaný


    opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraňhovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozorneniesústavnýneustályjednostajnýsystematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťounávratnýchronický (často sa opakujúci): chronické ochorenieodb. recidívny: recidívny záchvatodb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia


    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvukprízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabikyzdôrazňovaťpodčiarkovaťvyzdvihovaťpodťahovaťvypichovaťhovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienkuexpr. priklincúvaťhovor. pritláčať


    duplikovať porov. pripomenúť 2


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    dupľom, dupľovane p. dvojnásobne


    dupľovaný p. dvojitý


    dupľovať 1. porov. zdvojnásobiť 2. p. opakovať 2


    dupľovka p. podrážka


    podrážka hrubá vrstva kože, gumy a pod. na spodku obuvi • podošva: kožené podrážky, podošvy; mať zodraté podrážky, podošvyhovor. zastar. dupľovka


    bútľavý ktorý sa zvnútra rozpadáva, práchnivie (obyč. o dreve) • práchnivýspráchnivený: bútľavé, práchnivé, spráchnivené stromyzried. bútly: bútly peňzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotletá hruškakniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpny; dutý (po spráchnivení): dutý peň


    dúpnatý p. bútľavý


    práchnivý ktorý práchnivie, rozpadáva sa (obyč. o dreve a organických látkach) • spráchnivenýbútľavý: práchnivý, spráchnivený, bútľavý peňzried. bútly: bútly stromzhnitýnahnitý (rozpadávajúci sa hnilobou): zhnité, nahnité drevozotletý: zotleté lístie, zotleté kostizastar.: trúchlytrúchnivýstrúchnatenýstrúchnivenýkniž. zastar. spuchrenýnár.: dutľavýdúpnatýdúpnypoet. zried. práchny (Žáry)


    báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

    2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


    dúpnieť p. meravieť


    meravieť stávať sa meravým, nehybným (z fyziologických al. duševných príčin) • tŕpnuť: nohy mu meravejú, tŕpnu od státiakniž. trnúť: trnúť hrôzoutuhnúťdrevenieť: prsty mi tuhnú, drevenejúexpr.: drepenieťbrnieťbrňať (vyvolávať pritom pocit chvenia): brní mu v kolenáchexpr. mrieť: mrieť strachomkamenieťexpr. dúpnieť (meravieť od silných pocitov): kamenel od údivu; dúpnel od strachukrehnúťkľavieťmrznúťkniž. stydnúť (meravieť od zimy): celý kľavel na mraze; ruky mu mrzli, stydlizried. hluchnúť: kultúrny život meravie, hluchne


    dupnúť (si) p. vzoprieť sa 1


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    dúpny p. bútľavý


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázkynedôvtipnýnechápavýtupýťažkopádnyťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľobmedzený (rozumovo) • kniž. stupídnyexpr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákovpejor.: primitívnybezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táranímnerozumnýnemúdrykniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienkaneinteligentnýnevzdelanýnekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správaniezaostalýexpr.: zadebnenýzadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človekprázdnyexpr. vykradnutýpren. pejor.: dutýdúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpnypren. expr.: debilnýimbecilnýidiotskýkreténskyexpr., často pejor.: somárskysprostáckychumajskýlajošskýsubšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučkýsprostulinkýsprostunkýhlúpučký; nasprostastýsprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplyhovor. expr. pripečenýsubšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostenýnár. expr. krepýhovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

    2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1


    dupot p. lomoz


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    dupotať p. dupať 1


    dups, dupsa p. dup


    dupsiť p. dupať 1


    dupy p. dup


Pozri výraz DUP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV