Synonymá slova "d" v Synonymickom slovníku slovenčiny

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia

záves 1. funkčne zavesený kus látky: brokátové závesy, roztiahnuť záves • opona (záves oddeľujúci hľadisko od javiska): spustiť oponu • záclona (jemný záves na zastieranie oblokov): naškrobené záclony • drapéria (zriasený, obyč. dekoratívny záves) • zried. závesnica (Figuli)

p. aj zástena

2. kovové zariadenie na zavesenie pohyblivých predmetov: kĺbové závesy; vybrať okno zo závesov • pánt (kovové závesy na dvere, obloky): zvesiť dvere z pántov • čap: čapy na dverách vŕzgajú

3. vozidlo pripojené za vozidlo s pohonom: autobus so závesom • príves: obytný príves • karavan (obytný záves k automobilu) • vlek: kamióny s vlekmi • hovor. vlečka

zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)

p. aj zaprisahať sa

zaviesť 1. vedením, sprevádzaním dostať niekoho niekam • odviesť: zaviesť, odviesť chorého do nemocnice • vyviesť (obyč. hore): vyviesť skupinu na vrchol • doviesť • priviesť (v smere k hovoriacemu): Čo vás k nám doviedlo, priviedlo? • hovor. zastar.: zašikovať • odšikovať: zlodejov hneď zašikovali, odšikovali do väzenia • hovor. expr. zašupovať (zaviesť šupom, postrkom): zašupovala syna do škôlky • uviesť (usmerniť vstup niekam): uveďte hostí do izby • zavliecť (násilím): zavliekli ho do domu

2. vedením dopraviť • inštalovať: dať si zaviesť, inštalovať telefón, plyn • pozavádzať (postupne)

3. postarať sa o realizáciu v praxi • uviesť (do praxe): zaviesť v priemysle väčšiu konkurenciu; uviesť do praxe novú techniku • vniesť • uplatniť: vniesť do odboru, uplatniť v odbore počítačovú techniku • pozavádzať (postupne): pozavádzať novoty • nastoliť (zaviesť do platnosti, do funkcie): nastoliť diktatúru, novú vládu

4. p. oklamať 2

zavolať 1. výzvou al. iným signálom spôsobiť príchod niekoho, niečoho • privolať • prizvať: museli rýchlo zavolať, privolať, prizvať lekára; zavolať, privolať výťah • zried. dovolať (Ondrejov) • povolať (obyč. úradne): povolali ho na vojenčinu • pozvať (zdvorilo vyzvať zúčastniť sa na niečom): pozvať niekoho na návštevu, na konferenciu • hovor. ohlásiť (oslovením zavolať): ohlás ma, keď pôjdeš na stanicu; ohlásiť niekoho na hostinu • predvolať • docitovať (zavolať v úradnej veci): predvolať pred súd

2. p. zakričať, zvolať 1, 2 3. p. zatelefonovať

zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu

zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednášky • zapísať • vpísať (písmom): zapíš si všetko presne • zachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počul • poznačiť • poznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendára • zaregistrovať • registrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovali • admin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovali • zakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graf • tech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiť • začiarknuť • zaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvo • ukázať • preukázať • dosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spev • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefón • odznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietky • kniž. zazunieť • zacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžala • zazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonil • kniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostola • rozihrať sa: zvonkohra sa rozihrala • zarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovali • zahučať • zadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopád • zried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horou • doľahnúť • doletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech

zázračný 1. robiaci zázraky; pôsobiaci dojmom neskutočnosti, nadprirodzenosti • čarodejný • čarovný: zázračný, čarovný prútik; čarodejný, čarovný svet rozprávok • kniž.: kúzelný • divotvorný • mirakulózny: divotvorné svetlo • neskutočný • fantastický • tajomný • snový: mala neskutočné, tajomné, snové vidiny • rozprávkový (pripomínajúci rozprávku): talizmany majú rozprávkovú moc • vysnívaný • vybájený • romantický: prežila vysnívaný, romantický príbeh lásky • nadpozemský • nadprirodzený • nadzemský: nadprirodzené javy, bytosti v rozprávkach • expr. prezázračný

2. ktorý veľmi prevyšuje priemer • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný: má zázračné, neobyčajné schopnosti • mimoriadny • výnimočný • nadpriemerný: mimoriadna sila • zvláštny • jedinečný • unikátny • vzácny: má jedinečnú, vzácnu pamäť • nadpozemský • nadzemský • neopísateľný: nadpozemská moc lásky a dobra; neopísateľná krása • nevídaný • neslýchaný • nebývalý: nevídaný záujem čitateľov; nebývalý úspech • expr. prezázračný

zázrak niečo neobyčajné, zvláštne: Tatry sú prírodným zázrakom; chlapec je spevácky zázrak • div: robiť divy • čudo • čudeso: rozprával o čudách ďalekých krajín

zbaviť¹ vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod • pripraviť • priniesť • doniesť • priviesť • hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť • obrať (o čo) • odobrať • odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz • oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť • odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky • hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravca • oslobodiť sa • vyslobodiť sa • vymaniť sa • dostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhov • uniknúť • ujsť • utiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnosti • striasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarma • kniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienok • kniž. zastar.: sprostiť sa • oprostiť sa • hovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady

zbeh vojak, ktorý zbehol • dezertér: chytiť zbeha, dezertéra • ubehlík (Urban) • zastar. úskočník (Tajovský)

zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

3. p. hnisať

zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinku • zhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličku • pozbíjať • postĺkať • pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať • strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnu • hovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť • otĺcť • oráňať • obráňať • zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť • postĺkať • pozbíjať • pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeň • poobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrť • vybiť • nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicou • expr.: stĺcť • sťať • zlátať • zmlátiť • zdrať • sprať • zrúbať • zrezať • zmastiť • zmaľovať • spráskať • zmangľovať • zmydliť • strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamaráta • hovor. expr.: zrýpať • zriadiť • zrichtovať • doriadiť • dokrvaviť • dorichtovať • dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovali • dobiť • dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať • zmasírovať • zmacerovať • zlúpať • vyplatiť: mama ho vyplatila metlou • expr.: vyťať • vysekať • vyrafať • vymlátiť • vydrviť • vyšibať • vyšľahať • vypráskať • vytrieskať • vyšvácať • vylátať • vytrepať • vybuchnátovať • vybúchať • vybuchtovať • vyčapcovať • vyobšívať • vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadku • expr. vyobháňať: vyobháňal deti palicou • expr.: vyonačiť • vylupkať (Šoltésová) • expr.: vymydliť • vyprať • vydrať • vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkli • expr.: vyplieskať • vypliaskať • vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadku • expr. utĺcť • zastaráv. umlátiť • expr.: natĺcť • natrepať • nasekať • namastiť • nacápať • narezať • nasoliť • natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš! • hovor. expr.: nalátať • namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukne • expr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestilo • expr. naprať • expr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbte • zbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať • spliaskať • vypáckať • nafliaskať • vyfliaskať • sfackať • nafackať • vyfackať • vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať • zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahať • expr.: nakopať • skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá • spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebrá • nár. zgebriť (F. Hečko) • nár. vyknošiť (Kukučín) • pootĺkať • poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinne • expr.: poobšívať • poobťahovať • poobháňať

zblízka 1. z malej al. neveľkej vzdialenosti (op. zďaleka) • zried. zblíza • zneďaleka: zblízka, zblíza, zneďaleka sa ozvalo tiché stonanie • zopodiaľ (z neveľkej vzdialenosti): pozeral sa zopodiaľ, čo sa stalo • zbližša (z menšej vzdialenosti): pozrime sa na to zbližša

2. bez sprostredkovania a do detailov • dôverne • osobne: poznám ho zblízka, dôverne, osobne

zbožštiť povýšiť niekoho, niečo na božstvo, slepo uctiť • zbožstviť: mnohí si peniaze, majetok zbožštili, zbožstvili • zried. zbožniť (Dobšinský) • kniž. deifikovať • kniž. fetišizovať (nedok.; prepiato uctievať)

zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

porov. aj zbytočný

zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

zdanie 1. čo sa zdá, čo sa iba na pohľad javí ako skutočnosť: to všetko bolo iba zdanie, skutočnosť bola celkom iná • dojem: je to iba sluchový dojem • efekt: vypočítať niečo na efekt • predstava (klamlivý obraz): fantastické predstavy o vesmíre • vidina: bola to len vidina • klam (obraz nezodpovedajúci skutočnosti): optický klam • prelud: vo sne ho prenasledovali preludy • ilúzia: všetko sú iba ilúzie • mámenie • kniž. mam: mam a klam • kniž. vízia: prorocké vízie • kniž. mámor (Vajanský) • videnie: mať videnie • zjavenie • halucinácia: zrakové halucinácie • sen: uskutočniť svoj sen • fikcia (klamný obraz o skutočnosti): prišiel o všetky ilúzie • fatamorgána: fatamorgána šťastia • fantóm: fantóm slávy • kniž.: chiméra • fantazmagória • kniž.: fantazma (Vajanský) • omam • marivo (Podjavorinská) • omar (Figuli)

2. minimálne vedomosti: má o veci iba matné zdanie • potucha • poňatie • pochop: nemať ani potuchy, poňatia, pochopu o niečom • hovor. šajn (iba v istých spojeniach): mať o niečom šajn

zdanlivo vzbudzujúc zdanie, nie v skutočnosti, nie naozaj (op. skutočne, naozaj) • naoko • navonok • očistom: zdanlivo, naoko je s výsledkom spokojný; navonok, očistom súhlasil s návrhom • kniž.: domnele • domnelo: iba domnelo je všetko v poriadku • fiktívne • iluzórne • iluzívne: do spolupráce sa zapája iba fiktívne, iluzórne • kniž. imaginárne: pohybuje sa iba tak imaginárne • práv. prezumptívne • nár.: naprezrok • naprezrek (Mináč) • fraz.: (len) pre formu • pro forma • (iba) na pohľad

zdanlivý založený na zdaní, vidine, ilúzii • iluzórny • iluzívny: zdanlivý, iluzórny pokoj • kniž. domnelý: zdanlivá, domnelá zrada • klamlivý • klamný (založený na klame): bola to len klamlivá nádej; klamná predstava • kniž. kvázi: kvázi pomoc • údajný (pokladaný za niekoho, niečo na základe istých údajov): údajný nepriateľ, vrah • fiktívny: fiktívna jednota • kniž. pomyselný: pomyselný priestor

p. aj neskutočný

zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasie • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať • myslieť si • mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadku • mať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa • javiť sa • pripadať • prichodiť • prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známa • zastaráv. predchodiť: predchodí si všemocný • ukazovať sa • predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinná • vyzerať • pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa • vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidí • páčiť sa • ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počul • pliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

zdeprimovať vziať duševnú silu, optimizmus • deprimovať • expr.: ubiť • zdeptať: (z)deprimoval, ubil, zdeptal ho neúspech • hovor. expr.: zdegviť • zgniaviť: zdegvil, zgniavil ho až do čiernej zeme • umoriť • skľúčiť • udupať: usilovali sa nás umoriť, udupať stálymi výčitkami; skľúčila ma matkina smrť • znechutiť • expr.: skrušiť • skváriť: výsledok nás skrušil, skváril • zlomiť • podlomiť • zničiť (vo veľkej miere): neúspech ho celkom zlomil, podlomil, zničil

zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý

zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom

zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok

2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života

zdrobnenina odvodené slovo, ktoré označuje jav menší ako základné slovo al. vyjadruje citový vzťah k označovanému javu • lingv. deminutívum

zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

zdrvený psychicky veľmi bolestne dotknutý • otrasený: mužstvo bolo zdrvené, otrasené porážkou • zranený • skľúčený • sklesnutý • podlomený • oslabený • zronený: bola skľúčená, zronená jeho odchodom; bol celkom podlomený, oslabený chorobou • kniž. skleslý: skleslý človek • deprimovaný • zdeprimovaný • zdecimovaný • zlomený • expr. zničený (ovládnutý bezútešnosťou): deprimovaný, zničený neúspechom • zmorený • umorený • utrápený • strápený (zdrvený dlhodobým žiaľom): zmorená, strápená matka

p. aj strápený

zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

zdvíhadlo nástroj na zdvíhanie bremien: hydraulické zdvíhadlo • zdvihák (jednoduché zdvíhadlo na dvíhanie menších bremien): hrebeňový zdvihák • hovor. hever: nadvihnúť auto heverom • dvíhadlo • zried. dvihák (Kukučín)

zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúť • dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia • vydvihnúť • vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý • udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor • podvihnúť • nadvihnúť • naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk • pridvihnúť • podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam • kniž.: pozdvihnúť • povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku • pozbierať • vziať • zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku • postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp • pozdvíhať • pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky

2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúť • zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku • pozdvihnúť • povzniesť • zvýšiť • povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň • zlepšiť • zdokonaliť • zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky

zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť

zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť

zdvorilý ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania; ktorý je prejavom takého správania • slušný: zdvorilý, slušný predavač; slušné správanie • pozorný • úslužný • úctivý (prejavujúci úctu, pozornosť, obyč. voči starším, predstaveným, ženám a pod.): pozorný manžel, úctivý pozdrav • dvorný • uhladený (ktorý veľmi dbá na dobré spôsoby; svedčiaci o tom): dvorný, uhladený mládenec; uhladené spôsoby • gavaliersky • džentlmenský • gentlemanský • galantný (zdvorilý k ženám): bol k žene vždy galantný; gavaliersky dar • kniž.: kulantný • kurtoázny

zeleno majúc zelenú farbu, farbu ako tráva; na zelenú farbu, zelenou farbou • nazeleno • dozelena, pís. i na zeleno, do zelena • zastar. zelene: zeleno, nazeleno natretý plot; dozelena zafarbená látka • trávovo: trávovo sfarbené nite • zelenavo • zelenasto • zelenkavo • zelenkasto (trocha zeleno): zelen(k)avo, zelen(k)asto namaľované oči • nazelenavo • nazelenkavo • nazelenasto • nazelenkasto • dozelenava • dozelenkava • dozelenasta • dozelenkasta, pís. i na zelenavo, do zelenava atď: zafarbiť šaty nazelen(k)avo, dozelen(k)asta

porov. aj zelený

zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus

2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu

3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem

4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska

5. p. pole 1 6. p. štát

zháňačka hovor. veľký záujem o získanie niečoho (obyč. kúpou) • hovor. zhánka: zháňačka, zhánka za bytmi • honba (úsilie dosiahnuť niečo): honba za peniazmi • dopyt: dopyt po tovare

zhasnúť 1. prestať vydávať žiaru, plameň, svetlo; pren. prestať jestvovať • vyhasnúť: lampa zhasla, vyhasla • kniž. pohasnúť: plameň pohasol • poet. vytlieť (zhorieť do tla) • dohorieť • vyhorieť (prestať horieť): sviečka už vyhorí • kniž. utuchnúť: pahreba utuchla • oslabnúť (takmer prestať jestvovať) • zaniknúť (prestať jestvovať): túžba naraz oslabla, zanikla

2. prerušiť horenie, svietenie (op. zapáliť) • zhasiť • zahasiť • uhasiť: zhasnúť sviečku; z(a)hasiť plameň, svetlo; uhasiť cigaretu • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť pahrebu • zastar. potuchnúť (Vajanský, Vansová) • pozhášať • pozhasínať (postupne)

zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia

2. p. pokoj 4

zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhone • chvat: v chvate stratil kľúče • ruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbou • náhlivosť • vír (neusporiadaný sled): vír veľkomesta • hovor.: pohon • naháňačka: od rána máme pohon, naháňačku • hovor. behačka • expr. súra: v súre na to celkom zabudol • expr. kolotoč: každodenný kolotoč • expr. haravara: strhla sa haravara • expr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrma • hovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodoch • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračka • hovor. expr. harmatanec • kniž. mumraj (Zúbek) • kniž. zastar. spech (J. Horák) • kniž. zastaráv.: surma • surmia: okolo šatní nastala surma • zastar. surmita: bojová surmita (Zúbek) • hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín) • zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

p. aj zháňačka

zhovievavý málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných; svedčiaci o tom (op. prísny) • povoľný • mäkký (op. tvrdý): učiteľ je veľmi zhovievavý, povoľný, mäkký voči žiakom; zhovievavý, mäkký úsmev • kniž. benevolentný: benevolentný rozhodca, posudok • blahosklonný • blahovoľný • žoviálny (priaznivo naklonený): blahosklonné gesto; žoviálny človek • chápavý • uznanlivý • tolerantný (prejavujúci pochopenie): chápavý, tolerantný človek, postoj • trpezlivý (prejavujúci trpezlivosť): trpezlivá matka • citlivý • vnímavý • prístupný • dostupný (podliehajúci citom, prejavujúci cit): vnímavý, prístupný profesor • expr. čujný: má čujné srdce • protektorský (povýšenecky zhovievavý): protektorský tón, protektorské správanie

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chyba • viditeľný • badateľný • zbadateľný • znateľný • sledovateľný • pozorovateľný • spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov • priezračný • priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné • zreteľný • nápadný • expr. okatý • výrazný • zrejmý • jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel • rukolapný • markantný • hmatateľný • presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz • neodtajiteľný • neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo • neskrývaný • netajený • otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj • evidentný • kniž.: eklatantný • frapantný • flagrantný • fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona • hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel

zjednať sa jednaním sa uzhodnúť na cene al. na prenajatí do služby • dojednať sa: zjednali sa, dojednali sa na nižšej cene • pojednať sa: pojednali sa tak, že bol hneď oldomáš • pokonať sa • pohodnúť sa • dohodnúť sa • dohovoriť sa (dosiahnuť zmierlivý výsledok; nielen o financiách): v tichosti sa o dedičstve pokonali, pohodli; dohodnúť sa, dohovoriť sa na termíne skúšky

zlatisto na farbu ako zlato, na zlatú farbu, na zlatý lesk • zlato: zlatisto, zlato sfarbené vlasy • dozlatista • nazlatisto • dozlata • nazlato, pís. i do zlatista, na zlatisto, do zlata, na zlato: dozlatista, nazlatisto, dozlata zafarbené nite; rám natretý nazlato

zlatý² zlatá minca: sto kremnických zlatých • zlatka (v minulosti minca, bankovka v hodnote jedného zlatého) • dukát: od starého otca som dostal dva dukáty • zastar.: zlatovka (Jégé) • zlaták (Tajovský) • zlatník (Kukučín) • hovor. zastar. žlták (Vajanský)

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniť • zdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup práce • zakostniť: zakostniť výrobu • subšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopis • polepšiť • zried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšili • zveľadiť • povzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobu • zmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosť • pozdvihnúť • dvihnúť • zdvihnúť • zvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľudu • prehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdium • odb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódy • skultivovať • vybrúsiť • vycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyk • napraviť: napravil si náladu hudbou • ozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti

zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť sa • skvalitňovať sa • zdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilo • napredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovanie • polepšovať sa • poprávať sa • popravovať sa • subšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, popráva • zveľaďovať sa • povznášať sa • pozdvihovať sa • dvíhať sa • zvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšuje • prehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacuje • ozdravovať sa • ozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravieva • hovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdruje • kultivovať sa • cibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí

zlodej kto kradne, okráda: vlakový zlodej, chytiť zlodeja • vykrádač (kto vykráda): vykrádači chát • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji): bojovať proti okrádačom • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok): rozkrádači stavebného materiálu • lupič (kto kradne s použitím násilia): maskovaný lupič • hovor. vreckár • zried. vačkár (vreckový zlodej) • žart. lapikurkár • hovor.: kmín • zbojník • hovor. expr.: straka • kradoš (Hviezdoslav) • hovor. expr. dlhoprstý

zlodejský zameraný na kradnutie; tak založený (o človeku); svedčiaci o tom • zbojnícky • lupičský: zlodejské, zbojnícke, lupičské bandy; zlodejské, lupičské úmysly • žart. lapikurkársky: lapikurkárska povaha • expr. dlhoprstý: dlhoprstá pokladníčka • pren. lepkavý: mať lepkavé prsty

zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditý • hnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé reči • hnevný • zlobný • jedovatý • jedovitý • jedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlase • prchký • popudlivý • expr.: pajedlivý • pajedivý • pajedný • žlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človek • expr. prezlostný: mal prezlostného suseda • zried. zlostiplný • srdnatý • kniž. srdný • expr. zried. srdovitý • kraj. zázrivý • nár.: jedlivý • durný • kniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlas • expr. roziskrený: roziskrené oči • pren. supí

2. p. nahnevaný

zlovestný kniž. 1. veštiaci, oznamujúci niečo zlé • kniž.: zlopovestný • zloveštiaci: zlovestné, zlopovestné ticho • zlý • temný • hrozivý • osudný: zlá, temná predtucha; hrozivé, osudné hučanie rakiet • kniž. ominózny (Vlček)

2. prinášajúci niečo zlé • zlý • ničivý: zlovestná, zlá, ničivá vojna • kniž. skazonosný: skazonosná noc • zlodušský • zlodušný • zloprajný • diabolský • démonický: zlodušský, zloprajný čin; diabolský, démonický smiech • poet. zastar. zlokotný (Hviezdoslav, Sládkovič)

zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

zmätený 1. vyvedený z duševnej rovnováhy a pokoja; svedčiaci o tom • pomýlený • popletený: bol celý zmätený, popletený • zmýlený • expr.: zmátaný • zmotaný • hovor. expr. pomotaný: má zmátanú, pomotanú hlavu • bezradný • nerozhodný • dezorientovaný • rozpačitý (nevediaci si rady): stál tam celkom bezradný; dezorientovaný, rozpačitý turista • chaotický • kniž. konfúzny: chaotické, konfúzne myšlienky • hovor. expr.: zmítorený • zmagorený; zarazený • zháčený • začudovaný (zároveň prekvapený): po prednáške zostal zarazený, zháčený • expr.: ohlúpený • osprostený • ohúrený • ohromený (zmätený vo veľkej miere) • hovor. expr. zmútený • kniž. mätežný

2. p. neusporiadaný

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú

zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku

zmluva záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí al. strán o istej veci: podpísať obchodnú zmluvu, ratifikovať medzištátnu zmluvu • dohoda (ústne al. písomné dorozumenie sa o niečom): dohoda o vykonaní práce • kontrakt: kontrakt na dodávku ropy • dohovor (ústne dorozumenie sa o niečom): postupovať podľa dohovoru • aliancia (spojenecká zmluva) • pakt (medzinárodná zmluva): pakt o neútočení • konvencia (obyč. medzinárodná zmluva): Ženevská konvencia

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

zmôcť sa 1. prejaviť al. nadobudnúť schopnosť urobiť niečo, čo vyžaduje odvahu al. niečo si takto zadovážiť • vzchopiť sa • odvážiť sa • dodať si odvahu: nezmôže sa, neodváži sa na nič; musíš sa vzchopiť, dodať si odvahu a ísť • vzmôcť sa: (v)zmôcť sa na odpor, na útok; (v)zmôcť sa na dom, na auto • vzmužiť sa • expr.: pochlapiť sa • zozbierať sa • zobrať sa: vzmuží sa, pochlapí sa, zozbiera sa a povie nepríjemnú pravdu; musíš sa predsa zobrať a dajako nepríjemnosť vyriešiť

2. hospodársky zosilnieť • vzmôcť sa: podnik sa (v)zmohol • zbohatnúť • fraz. postaviť sa na nohy: rodina zbohatla, postavila sa na nohy obchodovaním • pozdvihnúť sa • povzniesť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): krajina sa priemyselne, kultúrne musí pozdvihnúť, povzniesť • zveľadiť sa (stať sa bohatším, väčším): majetok sa zveľadil • pomôcť si: pomohol si dedičstvom

zmrzačený zbavený normálnej, zdravej, prirodzenej podoby • zdeformovaný • deformovaný: zmrzačené, zdeformované, deformované telo • dokaličený • skaličený • znetvorený • dochrámaný • dodrúzganý • dorantaný • ožobráčený: tvrdou prácou dokaličené, znetvorené ruky; vrátil sa z boja dochrámaný, dorantaný, ožobráčený • zohyzdený • zohavený • ohyzdný • ohavný (esteticky hlboko narušený): tvár má zohyzdenú popáleninami; ohyzdná tvár od popálenín • kyptavý • okyptený (zmrzačený odrezaním časti tela): má kyptavé, okyptené ruky • expr.: spotvorený • kurtavý • krchňavý • doriadený • dorichtovaný • dokatovaný • dokľavený

zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť • dokaličiť • expr.: okaličiť • pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti • znetvoriť • zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár • expr. ožobráčiť • expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov • okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky • dobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal • expr.: dochrámať • dodrúzgať • dorantať • dokatovať • domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

2. p. pokaziť 1