Synonymá slova "cíp" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
cip 1. vyjadruje volanie na kurčatá, sliepky • cip-cip • pi-pi • pí-pí • pipi-ná • pipi-ná-ná • na pipi: zobrala zrno do hrsti, rozsýpala ho a volala: cip, cip, pipi-ná-ná
2. p. čip
cíp p. roh 2, výbežok
čip napodobňuje zvuk, ktorý vydávajú drobné vtáky, hydina; napodobňuje štebotanie drobných vtákov, kurčiat a pod. • číp • čiv • čim: čip, číp, čiv, čiv, ozývali sa vtáčiky zo stromu • cip • čiap • pí: cip, cip, čiap, čiap, pí, pí, pišťali malé kurčiatka hľadajúce matku • zried. ču-ču (Hviezdoslav)
roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží • uhol: uhol ulice
2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • hrana: hrana stola • cíp: cíp vreckovky
3. p. kút 1 4. p. rohovina
výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)
cipčať p. pišťať 1
pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatko • expr.: čipčať • čipotať • čiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčat • expr.: čivčať • čivkať • čivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčence • expr.: ciepkať • ciepčať • cipčať • ciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezde • expr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažiti • expr.: kvíkať • kvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali
2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískať • hvižďať • hvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlave • expr.: piskotať • fičať: vo vzduchu fičali granáty
čipčať p. pišťať 1
štebotať vydávať jemný, tichý, príjemný zvuk (o vtákoch; pren. expr. i hovoriť) • švitoriť: v kroví štebocú, švitoria drobné vtáčiky; deti štebocú, švitoria • šveholiť (spevavo): škovránok šveholí rannú pieseň • expr. ševeliť: vtáča ševelí • expr.: čvikotať • čikotať: lastovičky č(v)ikocú • expr. čipčať (vydávať piskľavý zvuk; aj o drobnej hydine): kurence čipčia; mladé v hniezde čipčia • čvirikať • čvrlikať (o vrabcoch) • džavotať (aj o ľuďoch) • trilkovať • tidlikať • poet. klokotať (vydávať trilky): sláviky trilkujú, klokotajú
čiperný p. správ. živý 3, svižný; bystrý 1
cipka 1. p. sliepka, kura2 2. p. dievča 1
dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka
2. p. milá 3. p. žena 1
kura2 mláďa kury • kurča: chovať kurence, kurčatá; vyprážané kurča • expr.: cipka • pipka
sliepka druh hydiny chovaný pre vajcia a na mäso • kura: jarabatá sliepka, kura; zarezať sliepku, kuru • expr. al. det.: pipka • cipka
čipkovaný 1. ktorý je z čipiek • čipkový: čipkovaná látka; čipkované, čipkové šaty
2. ktorý je ozdobený čipkami • čipkastý • čipkavý: čipkovaná, čipkastá, čipkavá zástera
čipkastý, čipkavý p. čipkovaný 2
čipkový p. čipkovaný 1
čipotať p. pišťať 1
bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)
p. aj buch, švác, prask
2. p. ach 1
cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci
fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku
pac p. cap
pác p. bác 1, paf1
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti