Synonymá slova "ko" v Synonymickom slovníku slovenčiny

komisariát názov úradu vedeného komisárom; budova tohto úradu • komisárstvo: policajný komisariát, policajné komisárstvo

komisárstvo p. komisariát

komisný 1. p. štátny 2. p. strohý 1, hrubý 2

komitát p. župa

komitét p. výbor 1

komnata p. izba

komoda p. skriňa

komoliť p. pliesť 4

komora menšia vedľajšia miestnosť v dome, v byte, obyč. na odkladanie potravín • špajza: chladná, tmavá komora, špajza; hromadiť zásoby v komore, v špajze

komorný 1. ktorý sa vyznačuje jemnosťou, citlivosťou vo výraze, spracovaní a pod. (obyč. o umeleckej tvorbe): komorná poviedka • jemný • intímny: jemné, intímne ladenie príbehu • poetický • lyrický: poetický, lyrický poviedkový film • tichý • zvnútornený (o umeleckom prednese a pod.): recitátorov tichý, zvnútornený monológ; tichá, zvnútornená interpretácia

2. nie veľký, nie nápadný • intímny • príjemný: komorné, intímne, príjemné prostredie • malý • uzavretý (nie verejný, obmedzený na istý okruh ľudí): malá, uzavretá spoločnosť

komótne 1. porov. pohodlný 1, 2 2. p. voľne 4

komótny p. pohodlný 1, 2

kompa ploché plavidlo na prevážanie cez rieku • prievoz: cez Dunaj sme sa previezli na kompe, na prievoze

kompaktný p. celistvý 1, súdržný, pevný 1

kompán p. priateľ 1, partner

kompánia p. skupina 2

komparačný, komparatistický, komparatívny p. porovnávací

komparzista p. štatista

kompatibilný p. zlučiteľný

kompenzácia p. náhrada 1

kompenzovať dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú al. podobnú hodnotu • vyvažovať: nešikovnosť kompenzuje, vyvažuje vtipom • vyrovnávať • nahrádzať: škodu vyrovnávame, nahrádzame peniazmi

kompetencia p. pôsobnosť 2

kompetentne 1. porov. kompetentný 2. p. oprávnene 1

kompetentnosť p. pôsobnosť 2

kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečom • príslušný • povolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osoby • zodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach

komplementárny p. doplnkový

komplet¹ p. súbor 1, zostava

komplet² 1. p. celý 1, úplný 1 2. p. celkom 1, úplne

kompletizovať urobiť kompletným, urobiť z niečoho celok • skompletizovať • doplniť: (s)kompletizovať, doplniť obedovú súpravu

kompletne 1. porov. celý, úplný 2. p. celkom 1, úplne

kompletný p. celý 1, úplný 1

komplex 1. súbor pocitov ovplyvňujúcich správanie človeka: komplex menejcennosti • subšt. mindrák: mať mindráky

2. p. súbor 1

komplexne 1. porov. celkový, úplný 2. p. súhrnne

komplexný p. celkový, úplný 1

komplic p. partner

komplikovaný p. zložitý, ťažký 3

komplikovať porov. zapliesť 4

kompliment p. lichôtka

komplot p. vzbura

komponent p. zložka, časť

komponista p. skladateľ

komponovať dávať vznik dielu, najmä umeleckému • skladať (obyč. hudobné diela): komponuje, skladá opery a symfónie • tvoriť: postavu tvoril, komponoval ako tragickú • zostavovať: výstavu zostavoval z diel súčasných grafikov • kniž. osnúvať (myšlienkovo rozvrhovať): román osnúval v polstoročnom zábere

kompost p. hnojivo

kompostovať p. hnojiť

kompót p. zaváranina

kompozícia 1. p. skladba 1 2. p. zloženie

kompozitum p. zloženina

komprdovať p. podlizovať sa

komprimovať porov. stlačiť

kompromisnícky p. ústupčivý

kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis • zried.: ústupčivec • bezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovec • oportunista (obyč. politik)

kompromisný p. ústupčivý

kompromitovať sa p. blamovať sa

komputer p. počítač 2

komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecný • miestny • mestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby

komunikačný 1. p. dopravný 2. p. dorozumievací

komunikatívny 1. p. dorozumievací 2. p. zhovorčivý, spoločenský 3, prístupný 3

komuniké p. správa¹

komunikovať 1. nadväzovať s niekým spojenie, obyč. prostredníctvom reči • dorozumievať sa • byť v spojení: komunikujeme, dorozumievame sa, sme v spojení telefonicky

p. aj hovoriť

2. p. oznámiť 1

komunita p. spoločenstvo 1

komutačný, komutatívny p. zameniteľný 1

koňacina konské mäso • hovor. konina

koňacinec p. výkal

koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovica • brandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy

konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik

konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)

konáristý p. košatý

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne

konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?

koncentrácia 1. množstvo jednotlivín v istej meranej jednotke • hustota: koncentrácia, hustota roztoku

2. p. sústredenie

koncentrák hovor. koncentračný tábor • subšt. láger (najmä v nemeckom prostredí) • gulag (v sovietskom prostredí)

koncentrický p. sústredný

koncentrovanosť p. sústredenie

koncentrovaný 1. p. pozorný 1, sústredený 1, 2, napätý 1 2. p. zhustený 1

koncentrovať p. sústrediť 1, 2, zhustiť

koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejín • kniž.: ponímanie • poňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnova • plán • rozvrh: urbanistický plán, rozvrh • kniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

3. p. počatie

koncept 1. prvé spracovanie istého textu • náčrt: koncept, náčrt prednášky, sťažnosti

2. p. koncepcia 2, plán 2

konceptuálny p. pojmový

koncertovať 1. p. hrať 1 2. p. plakať

koncesia p. oprávnenie 1

koncil p. schôdzka 1

konciliantný p. znášanlivý, zmierlivý

koncipient p. uchádzač

koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realisticky • kniž. ponímať • chápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím

koncízny p. stručný, zhustený 2

koncom vyjadruje čas pri konci istého časového úseku • na konci • ku koncu: koncom týždňa pôjdu do Tatier; na konci vyučovania rozdala zošity; ku koncu mesiaca sa oteplí

koncovka p. koniec 1

koncový p. posledný 1

konča vyjadruje priestor nachádzajúci sa v blízkosti konca nejakého priestoru al. predmetu • pri konci: konča dvora rástla stará lipa; pri konci poľa tiekol malý potôčik • popri konci: prebehol popri konci lesa • zried. pokonča (Švantner, Krčméry)

končatina odb. párovité výbežky tela článkonožcov a stavovcov slúžiace na pohyb • úd • expr. hnát: povystierať si hnáty

konček 1. p. hrot 2. p. odrezok

končiar p. vrchol 1

končina p. kraj¹ 2

končisto p. ostro 2, špicato

končistý p. ostrý 2, špicatý

končiť privádzať niečo do konca, robiť niečomu koniec • dokončievať • dokončovať • ukončovať: štúdium končil, dokončoval, ukončoval tohto roku; prácu sme dokončievali s vypätím síl • zakončovať • završovať: prednášku zakončoval, završoval výzvou všetkým prítomným • dovršovať (dosahovať koniec niečoho): tohto roku dovršuje päťdesiatku • uzatvárať • uzavierať • kniž. zakľučovať: uzatvárať, zakľučovať diskusiu, prejav, reč; uzavierať účty • hovor. finišovať (usilovať sa so zvýšeným úsilím urobiť niečo načas): finišujú so stavbou • dorábať (končiť robotu): stavbu už dorábajú

končiť sa blížiť sa ku koncu • mať koniec • prestávať: zábava sa končí, má koniec o polnoci; kvasenie sa končí, pomaly prestáva • zakončievať sa • završovať sa • dokončievať sa • dokončovať sa: vývin sa zakončuje, dokončieva • uzatvárať sa • uzavierať sa • kniž. zakľučovať sa: životná kapitola sa uzatvára, zakľučuje • prechádzať • zanikať • miznúť: hnevy už prechádzajú, zanikajú, miznú • ustávať • utíchať • povoľovať (o poveternostných javoch): búrka prestáva, utícha; dážď povoľuje

končito p. ostro 2, špicato

končitý p. ostrý 2, špicatý

kondenzovať 1. zvýšiť hustotu • zhustiť: kondenzované mlieko • koncentrovať • zahustiť: koncentrovať, zahustiť šťavu

2. urobiť kvapalným • skvapalniť

kondícia p. stav¹ 1

kondolenčný p. sústrastný

kondolovať dať niekomu najavo spoluúčasť pri umretí blízkeho človeka • vysloviť sústrasť • prejaviť sústrasť

kondukt p. sprievod 1

konduktor p. sprievodca 1

konduktorka p. sprievodkyňa 1

konečne 1. p. nakoniec 2 2. p. teda 1 3. p. už 5

konečník vývod hrubého čreva • odb. rektum • zadok • hrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti

konečný 1. ktorý je na konci (op. začiatočný, počiatočný): konečný cieľ, výsledok • výsledný • ekon. finálny: konečná, výsledná hodnota; výsledný, finálny produkt • celkový: konečné, celkové hodnotenie športovca • posledný • ostatný (ktorý ešte zostáva na koniec, po ktorom už nie je ďalší): vystúpiť na poslednej zastávke; posledná, ostatná fáza procesu

2. ktorý je vopred ohraničený v trvaní, počte, rozmeroch a pod., ktorý má koniec • ohraničený • obmedzený • kniž. limitovaný: konečný, ohraničený priestor (op. nekonečný); obmedzený, limitovaný počet členov radu

3. ktorý už nemožno zmeniť, posledný platný • definitívny (op. predbežný): to je konečné, definitívne stanovisko, rozhodnutie • trvalý • stály (op. dočasný, provizórny): trvalá, stála platnosť • neodvolateľný • nemenný: neodvolateľný, nemenný rozsudok

konfederácia p. spoločnosť 2

konfekčný hromadne vyrobený v továrni (o oblečení) • hovor. hotový: konfekčné, hotové šaty • sériový: sériové výrobky

konferencia 1. p. schôdzka 1 2. p. spoločnosť 2

konfesia p. viera 2

konfesijný, konfesionálny p. náboženský

konfident p. udavač

konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdy • rekvirácia: rekvirácia potravín, dobytka • hovor. rekviračka

konfiškovať p. habať 1; skonfiškovať