Synonymá slova "et" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 70 výsledkov (1 strana)

  • etablovať sa p. usadiť sa 1


    usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sausídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v mestehovor. zakotviťexpr.: uviaznuťzaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrikepren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil koreneudomácniť sazabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnilikniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesorexpr.: usalašiť saupelešiť sazapelešiť saroztiahnuť sarozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom domeutáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji horyhovor.: nanosiť sananiesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komorykniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miestokniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukepousádzať sapousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

    p. aj ubytovať sa

    2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prachuložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperienavrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesoksadnúť: na stromy sadla hmlapousádzať sapousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

    3. p. sadnúť (si) 1


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    epocha 1. ohraničený dlhší časový úsek: nová historická epochaéra: predkresťanská éraobdobie: volebné obdobieetapa: vývinová etapadoba: v našej dobe prevláda technika

    2. p. časť


    etapa 1. p. časť 2. p. čas 1, epocha 1 3. p. stupeň 1


    obdobie vymedzený časový úsek, ktorý sa obyč. pravidelne opakuje • fázaštádiumperióda: rastlina je vo vegetačnom období, štádiu; nasledovala fáza hospodárskeho rozkvetu; dlhé obdobie, dlhá perióda suchaetapa: vývinová etapadobaepochaéra (dlhé obdobie): bronzová doba, kresťanská epocha, érakniž. údobie (Zúbek)sezóna (obdobie viažuce sa na časti roka): turistická sezóna, sezóna žatvyvek (obdobie niečím typické): vek počítačovkapitola (kratšie obdobie): bola to ťažká kapitola v mojom živote


    stupeň 1. obdobie vývinu • štádium: vysoký stupeň, vysoké štádium ťarchavostifáza (stupeň priebehu): fázy vývinového procesuetapa: etapy života

    2. dielec na stupnici ako jednotka miery • hovor. grád: slivovica má 50 stupňov, grádov

    3. p. schod 4. p. úroveň 2


    etapovite p. postupne 1


    postupne 1. nasledujúc v poradí jeden za druhým, podľa istého poradia • porade: navštívil postupne, porade všetkých známychradomzaradomrad-radomjeden po druhom: prečítal všetko radom, zaradom; brali rad-radom všetkých; všetci jeden po druhom opustili miestnosťpoporiadkuzastar. poriadkom (Tajovský)fraz. z kroka na krok: všetko musí ísť pekne poporiadkunáslednekniž. sukcesívne: také dielo sa tvorí následne, sukcesívne zo získaných informáciíchronologicky (v časovej následnosti): údaje sú zoradené chronologickyetapovoetapovite (po etapách) • štádiovoštadiálne (po štádiách)

    2. p. pomaly 2, voľne 4


    etapovitý p. postupný


    postupný založený na istej časovej postupnosti, nasledujúci v istom časovom poradí • stupňovitý: postupný, stupňovitý vývinetapovýetapovitý (robený po etapách): etapovitá výstavba bytovštádiovýštadiálny (po štádiách) • chronologický (podľa následnosti v čase): chronologické zaznamenávanie dejínodb. sukcesívny: sukcesívna nadväznosťpozvoľný (prebiehajúci pozvoľne, mierne, nie prudko): postupné, pozvoľné uskutočňovanie zmien (op. radikálne, rýchle); pozvoľné zabúdaniepomalý (op. rýchly): pomalé umieranie; všetko naznačovalo postupný, pomalý úpadokfyz. posuvný (o pohybe)


    etapovo p. postupne 1


    etapový p. postupný


    etáž p. poschodie


    poschodie časť domu na niektorom podlaží nad prízemím • kniž. zastar. etáž: bývať na treťom poschodí, na tretej etážisubšt. štok


    etažér p. polica


    polica kus nábytku al. jeho časť z vodorovnej dosky slúžiaci na uloženie niečoho • regál: police, regály plné kníhhovor. zastar.: štelážšteláža: ukladať zaváraniny na štelážetažér (polica s priehradkami)


    éterický 1. p. prchavý 1 2. p. krehký 3, jemný 6


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    krehký 1. ktorý sa ľahko láme, rozbíja; ktorý je málo odolný voči fyzickej sile; málo pevný • nepevný (op. pevný) • rozbitný (op. nerozbitný): krehký, nepevný materiál; krehké, rozbitné sklolámavýodb. fragilný: lámavé nechty, fragilné kostidrobivý (ktorý sa drobí): drobivé pečivojemný: súprava z jemného porcelánuchrumkavýchrupkavý (o pečive): chrumkavý, chrupkavý koláčexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký

    2. ktorý je telesne slabý (o človeku) • neodolnýchúlostivýháklivý: krehký, neodolný, chúlostivý, háklivý organizmusslabý (op. silný): slabý starecexpr. cintľavý: cintľavé dieťaexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký (úplne, veľmi krehký)

    3. vyznačujúci sa jemnosťou • jemný: krehká, jemná práca; krehký, jemný kvietokútlykniž. subtílnyéterický: útla, subtílna tvár; subtílny šperk; éterická bytosťpren. expr. skleníkový: krehká, skleníková kráskacitlivýútlocitnýjemnocitný: citlivá, útlocitná, jemnocitná dušazraniteľnýzried. raniteľnýexpr.: krehučkýkrehunkýkrehulinký


    nehmotný ktorý nepozostáva z hmoty; vytvorený duševnou činnosťou (myslením a pod.); týkajúci sa vedomia (op. hmotný, materiálny, fyzický) • nemateriálnyideálny: nehmotný, nemateriálny svet ľudských predstáv; priniesť nemateriálne, ideálne dôkazyimateriálnynetelesný (op. telesný) • zried. beztelesnýéterický: beztelesná, éterická bytosťnadzmyslový (ktorý nemožno vnímať zmyslami): nadzmyslové javynehmatateľný (ktorý nemožno chytiť; op. hmatateľný, rukolapný): mám nehmatateľnú istotu, že sa nemýlimneskutočnýnereálnykniž. fiktívny (jestvujúci iba vo vedomí; op. skutočný, reálny): Lomidrevo je neskutočná, nereálna, fiktívna postavaduchovný (patriaci do oblasti ľudského vedomia): nehmotná, duchovná kultúra národa


    prchavý 1. odb. ktorý sa vyparuje, rozptyľuje, uniká • odb. éterický: prchavé, éterické látky, oleje

    2. p. nestály 2, pominuteľný, dočasný


    etický p. mravný 1, morálny 1


    morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny) • etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípymravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravnýzastar. moralitný (Štúr)

    p. aj mravný 1

    2. p. duchovný1 1


    mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonnýčistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý životcnostnýčnostnýkniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievčaexpr. svätý: žiť svätým životommravnostný: mravnostné deliktymorálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok

    p. aj morálny 1

    2. p. duchovný1 1


    etika 1. filozofická disciplína zaoberajúca sa morálnymi javmi • mravouka (učenie o mravnosti): kresťanská etika, mravoukazastar. mravoveda

    2. sústava mravných noriem • morálkamravnosť: ohrozovať etiku, morálku, mravnosť


    morálka sústava (neprávnych, obyč. náboženských) noriem upravujúca správanie sa ľudí v spoločnosti • mravnosť: morálka, mravnosť často prevyšuje platnosť zákonovetika (najmä ak ide o užšiu skupinu ľudí): etika lekárovzastar. móresy

    p. aj etika


    etiketa p. nálepka


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    etnický p. národnostný, národný 1


    národnostný ktorý sa týka národnosti: národnostná menšinanacionálny: národnostný, nacionálny útlaketnický (týkajúci sa určitého etnika): etnické boje, konflikty


    národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúranacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomievlasteneckýkniž. patriotickýzastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápalnárodniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politikaetnický: etnická skupina

    2. p. našský


    etnikum p. národ 1


    národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etnikákniž. plemeno: slovanské plemenápoet. rodzastar. al. expr. nácia

    2. p. ľud 1 3. p. ľudia


    etnograf odborník v etnografii • národopisecetnológ


    etnografia veda zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou ľudovou kultúrou • národopisetnológia


    etnografický p. folklórny


    folklórny týkajúci sa folklóru • ľudový: zachovanie folklórnych tradícií; folklórne, ľudové umenieľudovoumelecký: ľudovoumelecký súbor, ľudovoumelecká tvorivosťkrojovýkrojovaný (pre ktorý je príznačný folklórny, ľudový odev): krojová kultúra; krojovaná skupina prechádzala mestomfolkloristickýnárodopisnýetnografickýetnologický (zameraný na folklór): folkloristický, národopisný výskum


    etnológ p. etnograf


    etnológia p. etnografia


    etui p. puzdro


    obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdrohovor. futrálzastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálufascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsulahovor. kapsľa (obal na liek) • vreckovrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľaškatuľkaschránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatulezried. zábal (Figuli)


    puzdro pevná schránka, obal na uloženie a ochranu • hovor. futrál: puzdro, futrál na okuliaresumka (malé kožené puzdro na náboje) • pošva (aj puzdro na zbraň): puzdro, pošva šľachy; zasunúť šabľu do pošvykniž. zastar. etui: drevené etui (Vajanský)


    etylalkohol p. lieh


    lieh horľavá tekutina vyrobená kvasením sacharidov al. synteticky • alkohol: čistý lieh, alkoholchem. etylalkoholhovor. špirituszastar. kvithovor. denaturák (denaturovaný lieh) • subšt.: gajst • špirák


    kmitočet počet kmitov za sekundu • frekvencia


    letopočet sústava počítania rokov od istého časového rozhrania • éra: na začiatku kresťanského letopočtu, kresťanskej éryzastar. časomiera


    množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

    2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

    p. aj kopa 2


    počet 1. p. množstvo 1 2. p. účet 1


    účet 1. listina s vyjadrením finančného nároku za niečo: vystaviť účetfaktúra: predložiť faktúru, vyplatiť faktúruzastar. počet

    2. odb. zápis o stave a zmenách hospodárskych prostriedkov: bankový účet, vyčerpať účetkonto: pripísať na konto


    odhad približné určenie veľkosti množstva, hodnoty a pod. niečoho • odhadnutie: odhad, odhadnutie škôdodb. taxácia (určenie ceny, hodnoty niečoho) • výpočet (odhad zisku): urobiť správny výpočettip (odhad výsledku niečoho): tip nám nevyšiel


    predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že…požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyneočakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrýdanosťvlohaschopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnostivýpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtochzastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

    2. p. domnienka


    súpis spísanie niečoho • zápis: súpis, zápis voličovvýkaz (prehľadný súpis údajov): štatistický výkazvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkovsumár (súpis obsahujúci súhrnný počet niečoho): sumár rozpočtusylabus (prehľadný súpis) • konspekt (krátky obsažný zápis): vypracovať konspekt

    p. aj zoznam


    výpočet 1. zisťovanie, obyč. výsledku počítaním, rátaním • prepočet: výpočet, prepočet miezd, dôchodkovkalkulácia (prepočítavanie a určovanie cien podľa rozličných údajov): výrobná kalkulácia

    2. p. predpoklad 1 3. p. súpis, zoznam


    zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný indexsúpis (systematický písomný zoznam): súpis inventárasúpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčovkatalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavyinventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventárregister (abecedný zoznam): podnikový register, register trestovukazovateľ: abecedný ukazovateľnomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúryvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktovevidencia (vedenie záznamov): mzdová evidenciazried. zrkadlo: spovedné zrkadlo


    odpočet p. zrážka 4


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    rozpočet p. plán 2


    prepočet p. výpočet 1


    súčet výsledok sčítania: súčet príjmovsúhrn (zhrnujúci výpočet): súhrn znakovkniž. suma: suma poznatkovkniž. sumáciaodb. úhrn: úhrn nákladov


    zúčtovať 1. vybaviť účty • vyúčtovať: dovezený tovar treba zúčtovať, vyúčtovaťzrátaťspočítať (počítaním zistiť účet): zrátajte, spočítajte si všetko a my zaplatímevyrovnať savyrovnať si účty/účet (zaplatiť veriteľovi): Kedy sa vyrovnáme? Kedy si vyrovnám s tebou účet?

    2. uviesť do poriadku niečo problematické, nepríjemné, zaujať k tomu zásadný, definitívny postoj • expr. porátať sa: zúčtovať s minulosťou; porátať sa so zradcamivyrovnať savyrovnať si účty: nevedel sa vyrovnať, nevedel si vyrovnať účty s minulosťouskoncovaťskončiť (urobiť koniec niečomu neželateľnému): skoncovať, skončiť s neporiadkami, so zradcamizanechaťopustiť: zanechať, opustiť hnevy


Pozri výraz ET v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: iot, pfk, paãƒâ ãƒâ, pvv, cri, rsr, miš, vvs, pa, tacis, komã, bo, imt, minúť, sqk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV