Synonymá slova "žali" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 37 výsledkov (1 strana)

  • poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkoupopolievaťpooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkaťoprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodouokúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačkyexpr.: ošustnúťochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody

    2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiťzvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zemzaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvetypopolievaťpozalievať (postupne, viac vecí) • postriekaťostriekaťpofŕkaťofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listyzried. postreknúť


    zaliať naliať na niečo tekutinu (obyč. v množstve): zaliať šalát majonézoupoliaťobliať (po povrchu): poliať kvety; obliať stôl vínomzaplaviť (väčšiu plochu): voda zaplavila polia, pren.: zaliala, zaplavila ho radosť; slnko zalialo, zaplavilo krajinuzatopiť (celkom zaliať): povodeň zatopila domypodliať (pod niečo): podliať mäso vínom


    zaplaviť 1. rozliať po povrchu vo veľkom množstve (o vode al. o inej tekutine) • zatopiť: Dunaj zaplavil, zatopil množstvo úrodnej pôdyzaliať: prudká povodeň zaliala dvory a záhradyvytopiť (zaplaviť istý uzavretý priestor): neos. vytopilo nám pivnicupodplaviť (zaplaviť odspodu): výdatné dažde úrodu podplaviliodb. inundovať: inundovaná oblasť

    2. prísť, dostať sa niekam vo veľkom množstve, urobiť plným • nahrnúť sa: námestie zaplavil dav; do miestnosti sa nahrnuli zvedavcizahrnúť: zahrnúť dom deťmi; pren. zahrnúť, zaplaviť niekoho nežnosťouzaplniťobsadiť: deti zaplnili, obsadili domobliaťzaliať (po povrchu; často pri citových prejavoch): obliala, zaliala ju červeň, radosť


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    očervenieť stať sa červeným • sčervenieť: líca jej od mrazu očerveneli, sčerveneli; obloha pri západe slnka očervenela, sčervenelazahorieťpoet.: zabronieťzabronieť sazbronieť: lístie na stromoch už zahorelo, zabronelozačervenať sarozčervenieť saexpr. rozhorieť sa: tvár sa jej rozhorela od rozpakovkniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sazrumenieťzried. orumenieť (očervenieť obyč. v tvári od citového pohnutia): dievča sa od hanby začervenalo, zapýrilo; líca sa mu zarumenili, zrumenilizapáliť sazaliať sa červeňouexpr. zapŕliť sa: pri mužových slovách sa zapálila, zaliala červeňoupoet. zardieť sa


    začervenať sa nadobudnúť v tvári (zried. aj inde) červeň, červenú farbu, najmä od citového pohnutia • začervenieť sazapáliť sakniž.: zapýriť sazarumeniť sazrumeniť sa: dievča sa začervenalo, začervenelo, zapálilo od hanby; ľahko sa zapýri, z(a)rumeníexpr. zapŕliť sapoet. zardieť sa (Sládkovič, Hviezdoslav)zaliať sa červeňou: od rozpakov sa zaliala červeňouočervenieťsčervenieťzahorieť (stať sa červeným): oči mu od dymu očerveneli, sčerveneli; podvečer zahoreli zorepoet.: zabronieťzabronieť sa: stráň (sa) zabronela od jahôdrozčervenieť sa: na strome sa rozčerveneli čerešne; koža sa mu od páľavy začervenala, rozčervenelaspurpurovieť (začervenať sa do purpurova) • pren. expr. zblčať


    zalíciť p. zamieriť 1


    zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju


    cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

    2. p. smerovať 3


    zalícovať p. cieliť 1


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    líškať sa usilovať sa získať niečiu priazeň vychvaľovaním al. inými prejavmi • zaliečať sa: líškajú sa, zaliečajú sa vedúcemulichotiťrobiť poklonyhovor. robiť komplimenty: nelichoť mi toľko; robí ženám komplimentyhovor. cigániť sa (niekomu): dieťa sa cigáni, aby dostalo darčekpredchádzať sinadbiehať (líškať sa s cieľom mať z toho úžitok): predchádzať si vedúceho; nadbiehať vedúcemupodlizovať sa (pokrytecky): podlizuje sa riaditeľovihovor. kurizovaťexpr.: okiadzaťobkiadzať (niekoho) • pritierať sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sanár. podkiadzať: okiadza majstra s úmyslom získať výhody; pritiera sa, šmajchluje sa majstrovipejor.: pochlebovaťpodkladať sapoklonkovať (sa)službičkovaťprisluhovaťfraz. natierať/mazať niekomu med okolo ústfraz. lízať päty (niekomu; servilne sa líškať): podkladá sa, poklonkuje šéfovi; líže päty všetkým nadriadenýmzried. lízať: hoc ma lížeš, predsa ty nebudeš vicišpánom (Kalinčiak)nár. expr.: fatinkovať safatinovať sa: fatinkoval sa dievčaťupejor. krútichvostikovať (Hviezdoslav)


    podlizovať sa vychvaľovaním, lichôtkami a pod. si získavať niečiu priazeň • pochlebovaťpodkladať sa: podlizuje sa, pochlebuje, podkladá sa šéfovilíškať sazaliečať salichotiť: najprv ho urazil a teraz sa mu líška, zalieča; do očí jej lichotí a za chrbtom ju ohováraexpr. zried. pochlebkovaťfraz. expr. lízať pätypejor. poklonkovať (sa) (ponížene si získavať priazeň) • nadbiehaťpredchádzať si: nadbiehať významným ľuďom, predchádzať si významných ľudíhovor. pejor. krútichvostikovaťhovor. iron. komprdovaťhovor. expr. šmajchlovať savulg. pchať sa do zadku/do riti


    zaliečať sa pozorným správaním, prejavovaním obdivu usilovať sa získať priazeň, sympatiu, lásku niekoho (obyč. na vlastný prospech): zaliečať sa darmi, úsmevmihovor.: krútiť sa (okolo niekoho) • mať sa (okolo niekoho, k niekomu) • cigániť sa (niekomu) • hovor. expr. šmajchlovať sa: dieťa sa šmajchluje matke, aby mohlo ísť s kamarátmi vonexpr. obšmietať sa: obšmietať sa okolo vrchnostiflirtovať (nezáväzne prejavovať ľúbostný záujem): iba s ním flirtujedvoriťhovor. kurizovať (žene): dvorí jej, kurizuje, ale oženiť sa s ňou nechcelíškať sapodlizovať sapochlebovaťpodkladať sa (obyč. neúprimne a na vlastný prospech) • lichotiť (slovne) • nadbiehať (vnucovať svoj obdiv, uznanie): nadbieha predstavenýmpredchádzať si: predchádza si rodičov nevestyexpr. zastar.: fatinovať safatinkovať sa: Ako sa jej len fatin(k)uje!


    lichotník zaliečavý, lichotivý človek • zaliečavec: za dievčaťom chodili celé zástupy lichotníkov, zaliečavcovexpr. líškavechovor. expr.: šmajchlovníkšmajchliaršmajchlošpejor.: podlízavecpodlizačpodlizovačpochlebníkpochlebovačpätolizačpoklonkárpotrimiskár (najmä o tom, kto si zaliečaním chce získať priazeň nadriadeného, vyššie postaveného): dvere riaditeľa boli pre lichotníkov, zaliečavcov, líškavcov zatvorenéexpr. okiadzačpejor.: služobníkvrtichvostkniž. pejor. pritakávač


    lichotivý 1. obsahujúci lichôtky, často prehnanú chválu a pod.: hovoril o mne samé lichotivé sloválíškavýzaliečavýlichotnícky (majúci obyč. cieľ prehnanými lichôtkami vyvolať priazeň): líškavý, zaliečavý tón reči; žiak si chcel zaliečavým, lichotníckym správaním získať učiteľapodlízavýpejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (prehnane a pokrytecky lichotiaci s cieľom získať priazeň): hovoriť šéfovi samé podlízavé, pochlebovačné, poklonkárske frázypejor. servilný (ponížene lichotiaci): servilná úctivosťkniž. lichotnýpren. expr. medový: medové reči

    2. p. príjemný


    podlízavý ktorý si získava niečiu priazeň prehnaným vychvaľovaním, lichotením a pod.; svedčiaci o tom • zaliečavýlíškavý: podlízavé, zaliečavé, líškavé rečipejor.: podkladačnýpodkladavýslužbičkársky (ktorý sa podkladá slovami al. činmi, službami): podkladační, službičkárski podriadenípoklonkujúcipoklonkárskykniž. pejor. pritakávačský (ktorý poklonkuje, ktorý horlivo vyjadruje súhlas s niekým): poklonkujúce správanie; podlízavé, pritakávačské kývanie hlavoupejor.: pochlebovačnýpochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpätolizačský: pochlebovačné, pochlebovačské slová obdivu; pätolizačská povahaúlisný (neúprimne, podlízavo milý): úlisný úsmevpejor.: servilný (odpudzujúco podlízavý) • potrimiskársky: byť servilný voči vrchnostinár. pejor. podliezavý


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    úlisný neúprimne, dotieravo milý, prajný; svedčiaci o tom • klzkýpejor.: slizkýhladký: úlisný, klzký, slizký človek; úlisná, klzká, slizká tvár; hladké slovápodlízavýzaliečavýpejor. pochlebovačný: podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné typy ľudí; podlízavé, zaliečavé, pochlebovačné rečifalošnýľstivý (ktorý sa pretvaruje): falošný, ľstivý priateľ; falošná, ľstivá dobrosrdečnosťpejor.: sladkýsladkavýsladkastýpren. pejor. cukrový (kŕčovito, neprirodzene milý): sladký, sladkavý, sladkastý úsmev

    p. aj neúprimný


    zaliečavý ktorý sa usiluje získať niečiu priazeň lichôtkami, chválou a pod. • líškavý: zaliečavý, líškavý človeklichotivýlichotníckylichotiaci: rád počúva lichotivé, lichotiace slovákniž. lichotný (Sládkovič, Jesenský)sladkýsladkavýsladkastýexpr. medový (prehnane al. pokrytecky milý): sladké, medové rečipodlízavýpodliezavýpodkladavýpochlebovačnýpoklonkujúcipochlebovačskýpochlebníckypochlebnýpoklonkársky (zaliečavý pre vlastný prospech): má podlízavý charakter; pochlebnícka kritika; pochlebná reč; poklonkárske spôsobypejor.: servilnýpätolizačskýnadbiehavý: má servilných podriadených


    lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

    2. p. robiť 1


    zaliepať p. lepiť 1


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    zálievka p. výplň


    prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chladostrýtuhýzaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silnývýrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasompálčivýzried. pálivý (o bolesti) • piskľavýpískavýhvízdavýpiskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

    2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivýsliedivý: jastrivý, sliedivý pohľadpren.: pichľavýbodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

    3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2


    zaliezavý p. prenikavý 1


    vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť savsunúť savliezťzaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameňvstrčiť savtisnúť savtlačiť savopchať sašuchnúť (sa)všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do dieryvšmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštinyvošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka

    2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánokvtiahnuť savsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vakuexpr.: vliezťzaliezťšupnúťšupnúť sašuchnúťšuchnúť savšuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinuexpr.: vstrčiť savopchať savtisnúť savtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele

    3. vkradnúť sa, vojsť 1


    vliezť 1. lezením sa niekam dostať, obyč. dovnútra (op. vyliezť) • zaliezťvopchať sastrčiť savstrčiť sa: dieťa vliezlo pod stôl; hmyz zaliezol do škár; had sa vstrčil do dieryvplaziť sa (plazením): had sa vplazil pod skalu

    2. p. vojsť 1, vopchať sa 1 3. p. zmestiť sa


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť savstrčiť savliezťzaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinuvtisnúť savtlačiť sazried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kútavtesnať sa: do auta sa vtesnali šiestiexpr.: vpichnúť sašuchnúť savšuchnúť saštúriť savštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnuvsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľnatisnúť sanatlačiť saexpr.: vteperiť sanapchať savtrepať savpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člnakniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

    p. aj vojsť

    2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zaliezť p. vojsť 1, zájsť 1


    rozžiariť sa začať žiariť • rozsvietiť sarozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarilazažiariťzasvietiťzaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina moraexpr.: rozblesknúť sarozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozblesklirozjagať saroztrblietať sarozligotať sarozblýskať sarozjagotať saexpr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrilizaiskriť sazatrblietať sazaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčikexpr.: rozsršať sarozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilokniž.: rozsvitnúť sarozoskvieť sazried.: rozjasať sarozzrkadliť sa


    zablysknúť sa, zablysnúť sa náhle a nakrátko vydať intenzívne svetlo (neos. o blesku); náhle sa zjaviť • zablesknúť sazablesnúť sa: spod mrakov sa zablys(k)lo slnko; na oblohe sa zablys(k)lo, zables(k)lo lietadlo; zahrmelo a zablys(k)lo sablysnúť sablysknúť sakniž. zblýskať (sa): v oku sa mu blys(k)la slzablesknúťblesnúťmihnúť sa: bles(k)ol mu v ruke nôžzablýskať sazablyšťať saexpr.: zablyskotať sazblyskotaťzblyšťať (sa) (začať sa blýskať al. nakrátko sa blýskať): v ruke sa mu zablýskal, zablyšťal nôžkniž.: zblysnúťzblysknúť: zrazu mu čosi zblys(k)lo v očiachzalesknúť sazaligotať sazasvietiťzažiariťzajagať sazatrblietať sa (prejaviť sa svetlom): na prste sa mu zaleskol, zaligotal, zajagal, zatrblietal prsteň; oči jej zasvietili, zažiarili šťastímzaiskriť sakniž. zajasať sa (prejaviť sa iskrením, jasom): izba sa zaiskrila, zajasala lúčmi ranného slnkazakmitnúť sa: obloha sa zakmitla (Rázus)


    zaligotať sa p. rozžiariť sa, zablysknúť sa


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    záliv výbežok mora, jazera do pevniny: v zálive leží prístavzátokazátočina (malý záliv): mŕtva zátoka, kúpať sa v zátočineboka: Kotorská bokafjord (hlboko do pevniny siahajúci morský záliv): nórske fjordygolf (široký morský záliv)


Pozri výraz ŽALI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: zvt, zvf, zhz, zyu, zrf, zrh, zrp, zkp, zkm, ludé, gpv, mtf, gzs, jzk, hač
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV