Synonymá slova "šl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nepolitický ktorý nemá politický charakter, cieľ; ktorý je nevšímavý k politike (op. politický) • publ. apolitický: nepolitické, apolitické heslá; apolitický spolok • nezávislý • slobodomyseľný: (politicky) nezávislý denník; nepolitické, slobodomyseľné názory

slobodomyseľný ktorý je slobodný, voľný v myslení, názoroch; usilujúci sa o slobodné, voľné myslenie; uznávajúci, podporujúci aj iné názory • liberálny: slobodomyseľný, liberálny politik; slobodomyseľný, liberálny študentský spolok, program • znášanlivý • zmierlivý (v politike)

znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantný • nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek • pokojný • mierny • mierumilovný • pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy • slobodomyseľný • liberálny • zmierlivý • lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev • umiernený • zdržanlivý • rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko • kniž. konciliantný • zried. spratný • nár. úložný

čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina

šlóg, šlóga p. čistina

šlôg, šlôga p. čistina

heslo 1. dohovorený slovný poznávací znak • znamenie: heslo muselo byť utajené; tajné heslo, znamenie • kniž. parola: vojenská parola • slogan (vtipné náborové heslo): reklamný slogan

2. p. zásada

slogan p. heslo 1

drevorubač kto pracuje pri ťažbe a približovaní dreva • rubač • rubár • drevár • nár. šlogár (Rázus)

šlogár p. drevorubač

sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer

2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč

sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo • strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť • hovor. verš: druhý verš piesne

šlohnúť p. ukradnúť

sloj p. vrstva 1

vrstva 1. množstvo istej látky plošne rozložené na povrchu niečoho al. medzi niečím: ochranná vrstva tuku, vrstva piesku, snehu • sloj (vrstva nerastu, obyč. úžitkového): uhoľný sloj

2. p. skupina 2, trieda 1

slon najväčšie suchozemské zviera s chobotom a klami • zastar. elefant

slonovina žltkastá tvrdá látka zo sloních klov • slonová kosť • odb. ebur

pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitky • hrub.: chľast • chľastačka: dať sa na chľast • hrub.: slopanica • strebanica: naučil sa na strebanice • hrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)

2. p. liehovina

slopanica p. pijatika 1

logať hltavo, plnými dúškami, nahlas piť (o zvieratách, pren. expr., obyč. pejor. aj o ľuďoch) • slopať • chľastať: prasa logá, slope vodu; expr. rozhorúčený chlapec logá džús; pejor. slopať, chľastať pálenku • trocha hrub.: chleptať • strebať: pes strebe vodu z potoka; ešte je len ráno a už strebe pivo • expr.: glgať • chlípať • chlamtať • trocha hrub.: lôchať • lúchať: krava lôcha, lúcha z válova

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

slopať p. piť 1, 2

šlosiar p. zámočník

zámočník kto vyrába, opravuje al. montuje kovové predmety (pôvodne iba zámky), konštrukcie al. súčiastky: stavebný, umelecký zámočník • hovor. zastar.: šlosiar • slosiar

nečas zlé počasie • nepohoda: skryť sa pred nečasom, pred nepohodou • pľušť (sychravé, daždivé počasie): jesenné pľušte • slota: za suchom prišla slota

počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosť • čas: zajtra bude pekný čas • pohoda (pekné počasie) • pľušť • slota (zlé počasie)

slota p. počasie, nečas

slovakista odborník v slovakistike, poslucháč slovakistiky • slovenčinár

slovakizovať dávať niečomu slovenský ráz, slovenskú podobu • poslovenčovať • slovenčiť: slovakizovať, poslovenčovať názvy obcí; Bajza slovenčil jazyk svojich kníh

slovanofil milovník, obdivovateľ Slovanov a všetkého slovanského • zastaráv. slavianofil

slovenčinár p. slovakista

slovenčiť p. slovakizovať

literatúra 1. súhrn slovesných prác • slovesnosť: literatúra, slovesnosť stredoveku • kniž.: písomníctvo • spisba: vedecká spisba

2. p. bibliografia

literárny týkajúci sa (umeleckej) literatúry • slovesný: literárna, slovesná tvorba mladého autora; rozvoj literárneho, slovesného umenia národa • zastar. literný (vo vzťahu k písanej podobe umeleckej literatúry)

slovesný p. literárny

staroslovienčina stará cirkevná slovančina • zastar. staroslovančina • zried. slovienčina

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

sloviť p. hovoriť 1

slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár

2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka

lexikograf odborník na tvorbu slovníkov • slovnikár: renomovaný lexikograf, slovnikár

slovnikár kto sa zaoberá tvorbou slovníkov • lexikograf

lexikografia odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch • slovnikárstvo: lexikografia, slovnikárstvo si vyžaduje vytrvalosť

slovnikárstvo p. lexikografia

slovný ktorý je vyjadrený slovom, prostredníctvom slova, týkajúci sa slova al. slov • kniž. verbálny: slovné, verbálne vyjadrenie; slovná, verbálna realizácia • lingv. lexikálny: slovný, lexikálny význam; slovná, lexikálna zásoba jazyka • rečový • jazykový: dať niečomu rečový výraz; rečový, jazykový prejav

ústny vyjadrený ústne (op. písomný) • hovorený: ústny, hovorený prejav • nepísaný (op. písaný) • odb. orálny • rečový • slovný: rečový, slovný dohovor

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub

sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom

slovom p. skrátka 2, teda 1

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

3. p. vážený

slovutný p. slávny 1; vážený

vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. ctný (Timrava)

sľúbenec p. snúbenec

snúbenec kto sa zasnúbil • zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verenca • zastar.: sľúbenec (Kalinčiak) • zasnúbenec (Palárik) • oddanec • zverenec

sľúbenica p. snúbenica

snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo • zastaráv. verenica • zastar.: volenica (Dobšinský) • sľúbenica • oddanica • zverenica

sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať

zaručiť sa dať záväzný sľub, že sa niečo uskutoční • dať záruku • dať slovo: zaručiť sa za dodržanie termínu; dal mi slovo, preto mu verím • sľúbiť • prisľúbiť • zasľúbiť (záväzne) • kniž. al. hovor.: garantovať • dať garanciu: garantoval som im, dal som im garanciu, že podnik bude prosperovať • zaviazať sa (prevziať zodpovednosť za niečo): zaviazali sa, že výdavky zaplatia

sľúbiť sa p. zaviazať sa

zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)

p. aj zaprisahať sa

nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubný • mnohosľubný • zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy • perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka • kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad • veriaci • zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu

perspektívny ktorý má perspektívu, s ktorým sa ráta do budúcnosti; zameraný na budúcnosť (op. bezperspektívny, neperspektívny) • nádejný • sľubný: perspektívny, nádejný, sľubný športovec, vedec; perspektívny, sľubný začiatok • schopný • vývojaschopný: schopný, vývojaschopný pracovník, výskum; výhľadový, dlhodobý: perspektívne, výhľadové, dlhodobé plány

sľubný ktorý veľa sľubuje, od ktorého sa dá veľa čakať • mnohosľubný • nádejný: sľubný, mnohosľubný, nádejný začiatok; mnohosľubná, nádejná budúcnosť • perspektívny (schopný rastu, vývinu, zdokonaľovania): perspektívny talent • zried. veľasľubný

žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený

2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti

dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať

sľubovať si p. dúfať

sluch p. ucho 1

ucho 1. orgán na vnímanie zvuku; jeho vonkajšia časť: malé, odstávajúce uši, poškrabať sa za uchom • sluch: mať dobré uši, dobrý sluch • expr.: ucháľ • ušisko: chytil ho za uchále, ušiská • expr. lopúch (veľké ucho) • poľov. slang. pomn. sluchy (uši zvieraťa)

2. p. začiatočník 3. p. držadlo

slucha p. spánok²

spánok² obyč. mn. č. horná časť hlavy po bokoch čela • slucha: trieť si spánky, sluchy; štyridsiatnik s prešedivenými sluchami

poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuť • byť poslušný • byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušné • kniž. uposlúchnuť • zried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková) • zastar. slúchnuť • podrobiť sa • podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s nami • zastar. parírovať (nedok.)

slúchnuť p. poslúchnuť

audiometer prístroj na určovanie ostrosti sluchu • sluchomer

sluchomer p. audiometer

sluchový ktorý sa týka sluchu, ktorý sa vzťahuje na sluch • odb. auditívny: sluchový, auditívny vnem, dojem

sluchy p. ucho 1

oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero

pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepec • osídlo: vtáča sa chytilo do osídla • slučka • oko: pripraviť slučku • železo (železná pasca): líška sa chytila do železa • škripec (zariadenie na chytanie myší) • lapák • sklopec • zried. sklopka

2. p. úklady

slučka 1. p. oko 2 2. p. pasca 1 3. p. uzol 1

uzol 1. útvar, ktorý vznikol zviazaním, prevlečením nite, povrazu a pod.: urobiť uzol na konci nite, rozviazať uzol, horolezecký uzol • kosílka • slučka: spraviť kosílku, slučku

2. ženský účes z vlasov stočených a upevnených na tyle al. na temene: vyčesať si vlasy do uzla • drdol: nosiť drdol • hovor. kont: francúzsky kont

3. p. batoh 4. p. križovatka 5. p. hrča 2

pytliak kto bez povolenia loví zver, chytá ryby • poľov. slang. slučkár (pytliak chytajúci zver do slučiek)

slučkár p. pytliak

sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)

sluhovať p. slúžiť 1

slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)

sluhovka p. slúžka

slúžka žena slúžiaca niekomu, obyč. z povolania: najať si slúžku • zastar.: služobníčka • služobnica: mať doma služobníčku • zastar. služobná • posluha (Vajanský) • sluhovka (Tajovský) • pomocníčka • zastar. pomocnica (žena pomáhajúca v domácnosti obyč. za plat) • posluhovačka (žena na pomocné práce v domácnosti): pracovala ako posluhovačka v kuchyni • čeľadnica (slúžka na statku)

ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný

servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správanie • pejor.: pätolizačský • pochlebovačný • pochlebovačský • poklonkujúci • kniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiam • úlisný • klzký • zaliečavý • líškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklony • ponížený • otrocký: ponížená, otrocká poslušnosť • sluhovský • lokajský: sluhovské poklonkovanie

sluhovský p. servilný, ponížený

napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo

porov. aj vypiť 1

2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť

šluknúť si p. upiť si

upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mlieka • expr.: chlipnúť si • odchlipnúť si • srknúť si • usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávy • expr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéru • hovor. expr.: lognúť si • glgnúť si • strebnúť si • zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si ešte • hovor. expr.: drgnúť si • ďugnúť si • šuchnúť si • potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivovice • expr.: frcnúť si • šluknúť si (pálenky) • vypiť si • expr.: uhnúť si • hrknúť si • prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si

vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si • prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihli • expr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si • frcnúť si • potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágor • expr.: hrknúť si • trcnúť si • drcnúť si • drgnúť si • ďugnúť si • džugnúť si • šuchnúť si • šluknúť si • glgnúť si • vytnúť si • vyťať si • lognúť si • chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúť • expr. potúžiť sa • žart.: podkovať sa • podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestu • podnapiť sa (trocha sa opiť)

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

šlukovať p. fajčiť

hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum

šlus p. hotovo

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

slušať p. pristať 2

patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sa • svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať • svedčať • svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí • slušať sa • slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas • byť vhodný: je vhodné priniesť kvety

slušať sa, slušiť sa p. patriť sa

slušivý p. svedčný 1

svedčný 1. ktorý pristane, svedčí (obyč. o oblečení) • slušivý: kúpila si svedčné, slušivé šaty • apartný: apartný strih, apartný odev • hovor. akurátny: akurátny oblek

p. aj vkusný

2. p. pekný 1, šikovný 1

vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné veci • pekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šaty • elegantný: elegantné topánky • svedčný • slušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostým • estetický: estetická úprava bytu • páčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenie • ladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvary • uhladený: uhladený vonkajšok • úhľadný • hovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlo • hovor. šik: tá blúzka je šik • hovor. apartný: apartný klobúčik • hovor. expr. chutný: chutné detské šatôčky • hovor.: fešný • feš