Synonymá slova "ŕož" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 4357 výsledkov (37 strán)

  • špatnieť stávať sa špatným, škaredým • ošpatnievaťoškaredievať: tvár jej rokmi špatnie, ošpatnieva; hora v novembri oškaredieva


    šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať satrieť saotierať saobtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohudrieť saodierať sazadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú


    tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


    ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na športexpr.: ťarbavecťapajťapáknekaľavníkmedveďmacomotovidlohovor.: nemotorníknešikovníkhovor. expr.: neogabanecneohrabanecneokresanecneokrôchanecneotesanecpejor.: hebedokvargľanemehlohromotĺkskydoň (Jesenská)hovor. pejor.: ťuťmákťuťoťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • polenodrevolekvár


    tu 1. ukazuje na miesto v blízkosti hovoriaceho (op. tam); hovor. poukazuje na blízkosť osoby • tuto (op. tamto) • tuhľatutohľa: tu, tuto je tá kniha; tuhľa, tutohľa sa mi to stalo; tu(to), tuhľa chlapec vám ukáže cestuhovor.: tunátoť: tuná, toť mi to podpíšnár. tutoká (Ondrejov)tunáka

    2. p. sem


    tuto p. tu 1


    ťuťo p. ťarbák


    ťažieť stávať sa ťažším, ťažkým • oťažievaťťažknúť: hlava mu ťažela, oťažievala; brucho jej ťažkloexpr. ťažkavieť: viečka mu ťažkavejú


    tmavnúť stávať sa tmavším, tmavým, temným • tmavieťtemnieť: krvavé škvrny rýchlo tmavli, tmaveli; obloha temnieexpr. temravieť: mrak temraviečernieťočernievať: striebro černie, očernievakniž. bronieťexpr. brnieť: hrozno začína bronieť, brnieťkniž.: šerieťšeriť sa (stávať sa šerým, strácať svetlosť): ulica postupne šerela; je neskoro, už sa šerípotemnievaťstemnievať: chĺpky pod nosom mu potemnievali, stemnievalihnednúťpočernievať: pokožka na slnku hnedne, počernievazried. pritmievať sa: tvár sa pritmieva od červene


    tratiť 1. ostávať bez nejakého predmetu (pri nepozornej, neopatrnej manipulácii) al. bez súčasti tela, bez duševnej al. inej danosti • strácať: je zábudlivý, tratí, stráca veci; tratí, stráca zuby, vlasy, pamäťvytrácať (o predmetoch): vytráca všetko z vreckaprichádzať o niečo: prichádza o všetky svoje sily

    2. prichádzať o zisk, mať materiálnu škodu • mať škodumať ujmubyť poškodenýškodovaťprichádzať o niečo: tratiť, škodovať peniaze; prichádzať o výhodystrácaťprerábať: na všetkom iba strácame, prerábame


    vyobliekať sa pekne, starostlivo, slávnostne a pod. sa obliecť • vystrojiť sa: vyobliekali sa, vystrojili sa ako do kostolapristrojiť saustrojiť sa: pekne sa pristrojila, ustrojila a šlaexpr.: vyparádiť sanaparádiť savyzrúbiť sahovor. expr.: vytiahnuť savyštafírovať savyštramandiť sa: na svadbe boli všetci vyparádení, vytiahnutí, vyštafírovaníexpr.: vyfintiť savyfrndiť savyfrndoliť sanafrndoliť savycifrovať savycipkať savyčačkať saočačkať saobyč. iron. vymódiť sa (nápadne, módne sa obliecť) • subšt.: nahodiť sa • oháknuť sa


    vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivoexpr.: vyžobraťvyžobroniťvydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre synapožičať sivypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

    p. aj vyprosiť

    2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tancapožiadať o ruku (vypýtať za ženu)


    vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špiónagent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentovšpehsliedičexpr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliedičihovor. pejor. špiceľpejor. kopovslang. očkokniž. zvedzastar. špehár (Dobšinský)zried. výzvedník (Jégé)


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    začo, začože p. prečo


    zadriemať začať driemať al. upadnúť chvíľu do driemot • zadriemnuť: zadriemal, zadriemol od únavyzdriemnuť (si)pospať si (chvíľu, krátky čas spať): po obede (si) otec zdriemol, pospal sizaspaťusnúť (na chvíľu): celú noc nemohla ani na chvíľu zaspať, usnúťexpr. zavrieť oči: matka bdela pri chorom, ani nezavrela očiexpr. zadriemkať: dieťa v perinke zadriemkalo


    zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izbyhovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduchexpr. zaúdenývyúdený: zaúdená, vyúdená krčmazačadenýočadenýzakadenýokadený: začadená povala; okadené stenyexpr.: začmudenýočmudený


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zarosiť sa pokryť sa rosou, vlhkosťou • orosiť sa: topánky sa zarosili, orosili v trávezrosiť sa: oči sa od žiaľu zrosili slzamizahmliť sazvlhnúť: obloky sa od pary zahmlili, zvlhlizájsťzatiahnuť sa: okuliare mu zašli; zrak sa mu zatiahol slzamihovor. expr.: ošťať sazapotiť sa: sklá sa ošťali, zapotili


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízaťnakúkaťnakukávaťnakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncovexpr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

    2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať očivypliešťať očivyvaľovať očivypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňaexpr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výkladexpr. civieť: civieť do prázdnanespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    zlenivieť stať sa lenivým, záhaľčivým • zleňošiť sa: chlapec v ostatnom čase zlenivel, zleňošil saexpr.: zdarebáčiť sazdarebnieť: dáva na syna pozor, aby sa nezdarebáčil, aby nezdarebnelhovor. zlajdáčiť sa (stať sa lajdáckym, lenivým): žiaci sa na prázdninách zlajdáčilispohodlnieťoťarbavieť (stať sa pohodlným, nečinným, ťarbavým): na starosť celkom spohodlnel, oťarbavelhovor. pejor. zhniť: za pár dní voľna som celkom zhnilpren. expr.: splesnivieťsplesnieť: od ničnerobenia načisto splesnivelzhlivieť (Hagara)


    zleňošiť sa p. zlenivieť


    zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostníkzúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďosrdoňsrdošsrďúchjedošpajedošsršozried. hnevlivec (Dobšinský)expr. zried. srdúch (Jesenská)expr. zbesneneckniž. zastaráv. zbesilec


    zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sazbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskorozastar. vzbudiť sa (Záborský)otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnieprebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupeniaprecitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromeniazastar. precítiť sa (Ondrejov)expr. zduriť sa: zduriť sa zo snastrhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

    2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť savzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomieobjaviť sazjaviť saohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba


    ženatý ktorý sa oženil (op. slobodný) • oženený: boli tam samí ženatí, oženení mužižart. ovrabčený


    živný bohatý na živiny • výživný: živná, dobrá pôda; strava s vysokou živnou, výživnou hodnotoužírny: žírne seno, žírny syrdobrýživotodarnýoživujúci (potrebný na život): životodarná vlaha; oživujúce teplo


    životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúciživný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zemživý: živá vodabiol. biogénny: biogénne prvkyexpr. požehnaný: požehnaný dážďkniž.: živototvornýživotonosný: živototvorný, životonosný dážďkniž. zastar. životvorný (Botto)

    2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírodypriaznivýkladnýpozitívny: priaznivé účinky teplapodnetnýkonštruktívnyplodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvyživý: živá moc lásky


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


Pozri výraz ŔOŽ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV