Význam slova "účinné" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

účinne prísl.;

činný príd. vyvíjajúci činnosť (význ. 1); kt. je v činnosti (význ. 2): verejne, politicky, publikačne, zárobkovo č.;
č-á služba aktívna;
č-á sopka, op. vyhasnutá;
gram. č. rod aktívum, op. trpný rod;

dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;

nečinný príd. kt. nič nerobí; trpný, pasívny: n. človek;
n. život, n-é postávanie;

nížinný príd.: n-á oblasť

polosamočinný príd. poloautomatický

príčinný príd.: p-á súvislosť;

samočinný príd.

1. prebiehajúci bez zásahu človeka, živelný: s. vývin, s-á kontrola (organizmu)

2. poháňaný vlastnou silou, automatický: s. počítač, s-á brzda, s-é napájadlo;

účinný príd. majúci žiadaný účinok: ú-é opatrenie, ú-á pomoc;
práv. ú-á ľútosť;

vysočinový, vysočinný príd.

zločinný príd.

1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia

2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;