Význam slova "zapaãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zapaľovač -a m. prístroj na zapaľovanie (význ. 1): plynový z.

zapaľovací príd. určený na zapaľovanie (význ. 1): tech. z-ia sviečka (v spaľovacom motore);
z-ia raketa, z-ia cievka

zapaľovanie -ia s. tech.: z. motora mechanizmus, ktorým sa uskutočňuje zápal (význ. 3): tranzistorové, tyristorové, elektrické z.

nedok. zapaľovať

● z-je mu to dobre a rýchlo myslí

// zapáliť sa

1. začať horieť, vzbĺknuť: plyn sa z-l

2. ochorieť na zápal (význ. 1): z-ené oči

3. začervenať sa (význ. 1, 2): z. sa od hanby;
z-ené zore

4. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa za pokrok;
z-ený vlastenec;

nedok. zapaľovať sa

// zapáliť si hovor. zafajčiť si: nie je rád, keď si v pracovni dakto z-i

zapažiť dok. tel. vystreté ruky uviesť do polohy vzad;

nedok. zapažovať