Význam slova "vok" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vokál -u L -i mn. -y m. lingv. samohláska;

vokalický príd.

vokalizácia -ie ž. lingv.

1. zmena hlásky na samohlásku: v. jerov

2. pridanie samohlásky k spoluhláske pri predl. al. pri predpone (napr. zo, zo-): v. predložiek, predpôn

vokálne prísl.

vokálny príd. vzťahujúci sa na prednes spevom, op. inštrumentálny: v-a skladba, v-e teleso;

vokáň -a m. diakritické znamienko pri písmene ô, kt. v slovenčine označ. dvojhlásku uo

vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);

vokatívny príd.

vôkol

I. prísl. a) okolo (význ. 1, 2), naokolo, dookola: v. sa rozprestierajú lesy b) často ako súčasť prísl. → zôkol-v.

II. predl. s G okolo (význ. 1): v. dediny samé vrchy