Význam slova "veriã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šúveriť nedok. skrúcať (význ. 1), krčiť (význ. 1), kriviť: š. lístok

// šúveriť sa: list, papier, dyha sa š-í

veriť nedok.

1. byť presvedčený o jestvovaní niekoho, niečoho: v. na sny, na duchov;
v. v zázraky, na zázraky i pren. pripúšťať nemožné;
v., že vo vesmíre je život

2. náb. byť presvedčený o jestvovaní Boha a slobodne súhlasiť so všetkými pravdami, kt. zjavil; mať náboženskú vieru, byť veriaci, op. neveriť, byť ateista: v. v Boha, v. vo večný život;
celá rodina v-í

3. byť presvedčený o pravdovravnosti niekoho, o pravdivosti niečoho: treba mu v., hovorí pravdu;
nev-í mu ani slovo;
ja tým rečiam nev-m

4. dôverovať: viac v-í cudzím ako svojim, slepo v. každému

5. dúfať: pevne v-m, že nakoniec zvíťazíme

6. hovor. v zápore s neurč. má modálny význ., nebyť schopný, nemôcť: nev-í sa už dočkať konca

● sýty hladnému, lačnému nev-í;
nev-l vlastným očiam, ušiam bol prekvapený, čo vidí, počuje

veriť sa nedok. prisahať sa, zaverovať sa, zaprisahávať sa, božiť sa: v-l sa, že neprekročí prah toho domu

zdôveriť sa dok. prezradiť dôverné veci: z-l sa mu so svojimi starosťami;

zošúveriť dok. skrútiť (význ. 1), pokrčiť, skrčiť; skriviť: z. papier, čelo;
staroba ho z-la

// zošúveriť sa: suché lístie sa z-í, doska sa z-la;
z-ená tvár vráskavá