Význam slova "telefon" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

telefón -u m.

1. zariadenie na diaľkové prenášanie zvuku obyč. po drôte: domáci t., zavádzať t., zavolať niekoho t-om

2. telefónny prístroj: t. zvoní;
hovor. mať hluchý t. bez signálu;
(ne)dvíhať t. slúchadlo;
→ prenosný t.

3. hovor. telefonát: mať, prevziať t.;

telefonát -u m. telefonická správa, telefonický hovor: prevziať, vybaviť t.

telefónia -ie ž. prenášanie zvuku telefónom (význ. 1)

telefonický príd.: t-é spojenie, t. (roz)hovor;

telefonicky prísl.: dohovoriť sa t.;

telefónik -a m. zdrob.: detský t.

telefonista -u m. pracovník (telefónnej ústredne) obsluhujúci telefón;

telefonistka -y -tiek ž.

telefonizácia -ie ž. rozširovanie telefónnej siete, zavádzanie telefónu

telefónny príd.: t-a ústredňa, t. prístroj, t-e číslo, t. zoznam, t-a búdka;
t-a karta plastová karta na bezhotovostné používanie telefónnych automatov;

telefonovať nedok. dorozumievať sa pomocou telefónu; telefonicky volať: t. s priateľom, priateľovi;
t. na sekretariát, t. po lekára