Význam slova "rozhor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 10 výsledkov (1 strana)
-
rozhorčene prísl.: r. protestovať;
-
rozhorčenosť -i ž.
-
rozhorčený príd. pobúrený z pocitu ublíženia, krivdy; svedčiaci o tom: r-í ľudia;
r. hlas, krik; -
rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;
-
nedok. rozhorčovať
// rozhorčiť sa nadobudnúť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť sa: r. sa nad nespravodlivosťou;
vyvolať r-enie; -
nedok. rozhorčovať sa
-
rozhorieť sa -í -ia dok. začať (intenzívne) horieť: vatra sa r-la;
-
rozhorliť sa dok. kniž.
1. rozohniť sa, nadchnúť sa, oduševniť sa: r-l sa nad krásou stavby;
r-ená deva2. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa: r-l sa, keď to videl;
hlas sa mu chvel od r-enia -
rozhorúčiť sa -i dok. silno sa zohriať, rozohriať, rozpáliť sa: kachle sa r-li;
r-ený vzduch, r-ená dlážka; -
nedok. rozhorúčovať sa