Význam slova "rozhor" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozhorčene prísl.: r. protestovať;

rozhorčenosť -i ž.

rozhorčený príd. pobúrený z pocitu ublíženia, krivdy; svedčiaci o tom: r-í ľudia;
r. hlas, krik;

rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;

nedok. rozhorčovať

// rozhorčiť sa nadobudnúť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť sa: r. sa nad nespravodlivosťou;
vyvolať r-enie;

nedok. rozhorčovať sa

rozhorieť sa -í -ia dok. začať (intenzívne) horieť: vatra sa r-la;

rozhorliť sa dok. kniž.

1. rozohniť sa, nadchnúť sa, oduševniť sa: r-l sa nad krásou stavby;
r-ená deva

2. rozčúliť sa, rozhnevať sa, pobúriť sa: r-l sa, keď to videl;
hlas sa mu chvel od r-enia

rozhorúčiť sa -i dok. silno sa zohriať, rozohriať, rozpáliť sa: kachle sa r-li;
r-ený vzduch, r-ená dlážka;

nedok. rozhorúčovať sa