Význam slova "neprãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neprávo -a s. obyč. v spoj. byť v n-e nemať nárok na niečo

neprávom prísl. bez opodstatnenia, bezdôvodne, neoprávnene: n. tvrdiť;
n. trpieť nezaslúžene

nepríčetne prísl.;

nepríčetnosť -i ž.: zúriť do n-i

nepríčetný príd. kt. neovláda svoje konanie, zbavený rozumu; svedčiaci o tom: n. človek;
kričať ako n.;
n. výraz tváre;
urobil to v n-om stave;

nepríhodne prísl.

nepríhodný príd. nevyhovujúci, nevhodný: v n-om čase;
n-é slová;

nepríjemne prísl. i vetná prísl.: n. prekvapiť;
je tu n.;

nepríjemnosť -i ž.

1. iba jedn. k nepríjemný

2. nepríjemná situácia, udalosť, mrzutosť: mať, robiť n-i

nepríjemný príd. kt. pôsobí nemilo, odpudzujúco, protivný, nesympatický: n. spoločník, zápach, n-á situácia;

neprípustne prísl.;

neprípustnosť -i ž.

neprípustný príd. kt. nemožno pripustiť, nedovolený; zakázaný: n-á rýchlosť;
pokladať niečo za n-é;

neprístojne prísl.;

neprístojnosť -i ž.

neprístojný príd. (spoločensky) nenáležitý, nevhodný, neslušný, nemiestny: n. žart, n-é správanie;

neprístupne prísl.: n. sa tváriť;

neprístupnosť -i ž.

neprístupný príd. kt. nie je (dosť dobre) prístupný (fyzicky, citovo, na pochopenie, získanie ap.), nedostupný: n. končiar, človek;
mládeži n. (film);
n. prosbám;
n. výraz tváre uzavretý;
n-á literatúra;

neprítomne prísl. k 2: n. hľadieť;

neprítomnosť -i ž.: hlásiť n. (žiaka)

II. neprítomný m. neprítomný človek: ospravedlniť n-ých

neprítomný

I. príd.

1. kt. nie je práve na danom mieste, vzdialený, op. prítomný: zastupovať n-ého spolupracovníka

2. ukazujúci neúčasť vedomia, nevšímavý: n. pohľad, výzor

● byť → duchom n.;

neprízvučnosť -i ž.

neprízvučný príd.

1. nemajúci prízvuk: odb. n-á slabika

2. poet. nevyužívajúci prízvuk: n. verš;