Význam slova "kovaã æ ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

balíčkovať nedok. baliť do balíčkov: b. mäso

bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.

drážkovať nedok. robiť, hĺbiť drážky

háčkovať nedok.

1. ručne zhotovovať háčikom (význ. 3): h. sveter, dečku

2. z hydiny háčikom vyťahovať črevá: h. kurence

hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kolíkovať nedok. vyznačovať kolíkmi: k. trasu

konfiškovať nedok. i dok. (z)habať v prospech štátu; úradne odnímať, odňať: k. pôdu;
k. noviny nedovoliť ich rozširovanie

kovať kuje kujú koval kovaný, kuť -je -jú kul kutý nedok.

1. údermi spracúvať (tvárny) kov: k. železo;
k. kosu vyklepávať, klepať

2. takto zhotovovať: k. klince, náradie

3. podkúvať: k. koňa

4. kovom ozdobovať, okúvať: k-ná truhlica

● kuť plány, zradu tajne pripravovať;
kuť železo zahorúca veci treba riešiť hneď, kým sú aktuálne

krúžkovať nedok. označovať (vtáky) krúžkami na nohe (na výskumné ciele): k-nie poštových holubov

laškovať nedok. expr. robiť samopaš, huncútstva, zabávať sa, špásovať: deti l-jú, l. s dievčaťom

loďkovať sa nedok. člnkovať sa

miškovať nedok. kastrovať (domáce zvieratá): m. prasa

mriežkovať nedok. zried. štopkať: m. pančuchy

nákova -y -kov ž. podložka z kujnej zliatiny, na kt. sa kuje;

naočkovať dok.

1. preniesť očkovaním: n. morčaťu záškrt;

2. zaštepiť očkom: n. na stromček novú sortu;

očkovať nedok.

1. dávať ochrannú látku (do tela), štepiť: o. deti (proti obrne);
povinné o-nie

2. štepiť očkom (význ. 3): o. strom

odviečkovať dok. odstrániť včelí vosk z plástov

okrúžkovať dok. označiť krúžkom: o. stromy, vtáky

označkovať dok. dať na niečo značku: o. horské chodníky vyznačkovať;
o. výrobok, zásielku

paličkovať nedok. zhotovovať pomocou čipkárskych paličiek: p-né čipky

panáčkovať nedok. (o štvornohých zvieratách) stavať sa na zadné nohy: psík p-je

plečkovať nedok. plieť plečkou: p. kukuricu

posmeškovať (koho), posmeškovať sa (komu) nedok. expr. robiť si posmešky, vysmievať sa: p. kolegov;
p. sa slabšiemu

práškovať nedok.

1. posýpať práškom;
ban. poprašovať banské diela kamenným práškom;
poľnohosp. hnojiť práškovými hnojivami

2. odb. mlieť, drobiť na prášok: p-né kakao

preočkovať dok.

1. znova zaočkovať: lek. p. deti;
záhr. p. marhuľu

2. biol., lek. očkovaním preniesť: p. mikróby

prišpendlíkovať dok. špendlíkom pripevniť, prišpendliť: p. rukáv na sako

ráčkovať nedok. chybne, nezreteľne vyslovovať hlásku r: odučiť sa r.

rozškatuľkovať dok. hovor. veľmi podrobne (a mechanicky) roztriediť: r. autorov;
r-né práce

rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore

sáčkovať nedok. subšt. vreckovať

sieťkovať nedok. sieťovať

škatuľkovať nedok. hovor. rozdeľovať (význ. 3), zaraďovať, triediť (obyč. neprimerane, násilne): š. ľudí

skonfiškovať dok. zhabať (význ. 1): s. majetok, náklad časopisu, s-né vydanie diela

službičkovať nedok. pejor. prisluhovať

strečkovať nedok.

1. (o rožnom statku) splašene utekať (pred hmyzom): voly s-jú

2. expr. splašene pobehávať; vyvádzať, blázniť sa: deti s-jú na dvore;

uháčkovať dok. háčkovaním zhotoviť: u. dečku

vykachličkovať dok. vyložiť, obložiť kachličkami: v. kúpeľňu

vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa

vykolíkovať dok. kolíkmi vyznačiť, ohraničiť: v. pozemok, ihrisko

vymiškovať dok. vykastrovať (zvieratá): v. brava

vyzauškovať dok. dať veľa zaúch, vyfackať, vyfliaskať: bez milosti ho v-l

vyznačkovať dok. opatriť značkou, označkovať: v. turistický chodník

zagombičkovať, zagombíkovať dok. zapnúť na gombičky, gombíky: z. kabát

zakrúžkovať dok. označiť krúžkom: z. správne odpovede

zaočkovať dok. k očkovať, zaštepiť: z. deti proti obrne;
záhr. z. ruže, jablone

zaškatuľkovať dok. hovor. presne (a mechanicky) zaradiť, zatriediť: ľudí nemožno z.

zauškovať nedok. dávať zauchá, fackať

značkovač -a m. značkovacia pomôcka: z. ingotov

značkovať nedok. značiť (význ. 1): z. cesty, z. bielizeň v práčovni, z. dobytok;
z-ná trať