Význam slova "hovoriãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hovoriť nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna;
h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi;
h-ená podoba spisovného jazyka

2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu;
prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa

3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;

4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu

5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente;
fakty h-ia, štatistika h-í

6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku;
ako h-m, vstal a odišiel;
h-m vám, je to isté

● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne;
h. z cesty blúzniť;
h. k veci byť vecný;
škoda h.! výraz rezignácie;
o tom ani neh-iac to je samozrejmé;
to mi nič neh-í nič mi to nepripomína;
h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti;
→ zlé jazyky h-ia;
→ reči sa h-ia, chlieb sa je;
h. striebro, mlčať zlato;