Význam slova "hodnãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno² (obyč. iba v prís.)

1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o

2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa

3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom

● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie

náhodný príd. kt. sa vyskytol, stal náhodou: n. objav;
n-á kontrola neohlásená;
n-é stretnutie;

naničhodník -a mn. -ci m. pejor. naničhodný človek, ničomník, darebák;

naničhodný príd. expr.

1. zlý, ničomný: n. človek

2. kt. nie je na nič súci, bezcenný: n-é reči, haraburdy;

nepríhodný príd. nevyhovujúci, nevhodný: v n-om čase;
n-é slová;

nevýhodný príd. neposkytujúci výhodu, (okolnosťami) nepriaznivý, op. výhodný: n-é postavenie, n-á kúpa;

príhodný príd. vhodný, primeraný: p-á chvíľa, p-é miesto

výhodný príd. poskytujúci výhodu, op. nevýhodný: v-á pozícia, v-á kúpa;
pokladal to za v-é;