Význam slova "hluch" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hluchá ž. hluchá žena

hlucháň -a m.

1. pejor. hluchý človek, tvor

2. mn. N a A -e lesný vták so zaokrúhleným chvostom známy tokaním, zool. Tetrao;

hluchaňa -e ž. k 1

hluchaní, hluchání príd. k 2: h-ie pierko;

hluchastý príd. majúci slabý sluch, trocha hluchý, nahluchlý

hluchavka -y -viek ž. liečivá bylina s kvetmi v podobe pysku, bot. Lamium

hluchnúť -e -ú -chol nedok. stávať sa hluchým: na starosť h-e

hlucho prísl. k 2;

hluchonemá ž. hluchonemá žena, hluchonemé dievča

hluchonemosť -i ž.

II. hluchonemý m. hluchonemý človek: dorozumievanie h-ých;

hluchonemý

I. príd. hluchý a nemý: h-é dieťa;

hluchosť -i ž.

II. hluchý m. hluchý človek;

hluchota -y ž.

1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená h.

2. prázdnota, neplodnosť, pustota: duchovná h.

hluchý

I. príd.

1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek

2. prázdny, pustý; jalový: h. klas;
h-á hornina hlušina;
h-é miesto (v románe ap.);
hovor. h. telefón nefungujúci

● expr. h. ako peň, poleno úplne;
byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý;
byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;