Význam slova "hlo" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlobiť nedok.

1. zatĺkať, vbíjať (kladivom ap.): h. kôl do zeme

2. stĺkať, zbíjať (z dreva): h. búdu

hlodať nedok. obhrýzať, ohlodávať: zajac h-á kôru;

opak. hlodávať -a

hlodavec -vca mn. N a A -e m. cicavec s hlodavými zubmi;
zool. hlodavce Rodentia: zajac, myš sú h-e

hlodavý príd. kt. hlodá, hlodajúci: h-é zviera;
h-é zuby uspôsobené na hlodanie a stále dorastajúce;

hloh -u m. tŕnitý ker al. strom s bielymi al. ružovými kvetmi, bot. Crataegus;

hlohový príd.

hlohyňa -e -hýň ž.

1. (okrasný) ker s jedlými plodmi, bot. Pyracantha

2. kôstkovitý plod hlohyne a hlohu;

hlohyňový príd.

hložie -ia s. hromad. hložina

hložina -y ž. hromad. hlohový porast, hložie

hlôžka -y -žok ž. kôstkovitý plod hlohu; hlohyňa

náhle, náhlo prísl.: n. odcestovať, n. sa zmenilo počasie;

náhlo vetná prísl.: mať n. mať málo času, ponáhľať sa;

naponáhlo, naponáhle prísl. i vetná prísl. v náhlosti, napochytro, náhle: n. sa vystrojiť;
mať n.;
je mu n. je v časovej tiesni

okrúhlo, okrúhle prísl.;

štíhlo prísl.: vyzerať š.;