Synonymá slova "hlo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 39 výsledkov (1 strana)

  • hlobiť 1. tlčením vrážať do niečoho • zatĺkaťvtĺkaťzabíjaťvbíjať: hlobiť, zatĺkať, vbíjať kôl do zeme, klin do steny

    2. zatĺkaním klincov spájať a tak zhotovovať • stĺkaťzbíjať: hlobí, stĺka, zbíja z dosák búdu


    hlobnúť p. udrieť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    hlodať 1. p. obhrýzať 2. p. trápiť


    obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    vŕtať 1. vrtákom vnikať do niečoho a tým robiť vyhĺbeninu • vyvrtávaťprevrtávaťprevŕtavať: vŕtali dieru do dreva, vyvrtávať, prevrtávať zubhĺbiťvyhlbovať: hĺbiť, vyhlbovať otvory do skaly

    2. (o zvieratách) rozrušovať povrch a vnikať do niečoho • zavrtávať sa: červy vŕtajú v dreve, červy sa zavrtávajú do drevahlodaťhrýzť: v drevených hradách hlodá, hryzie červotočryťrýpaťrozrývať (vŕtať v zemi): krt ryje v zemi; diviaky rozrývajú zem

    3. p. myslieť 2 4. p. znepokojovať 5. p. dobiedzať, zapárať 6. p. dobývať


    hlohyňa jedlý kôstkovitý plod okrasného kra (hlohyne) al. plod tŕnistého kra (hlohu) s bielymi al. ružovými kvetmi • hlôžka


    hložie p. hložina


    hložina hlohový porast • hložie


    hlôžka p. hlohyňa


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    guľato do tvaru gule • doguľatanaguľato, pís. i do guľata, na guľato: guľato, doguľata vystrúhaná hlavica; naguľato opracovať konce tyčeokrúhlookrúhlenaokrúhlodookrúhla, pís. i na okrúhlo, do okrúhla: guľato, okrúhlo zakončená časť páky; naokrúhlo, dookrúhla opracovaná súčiastka

    porov. aj guľatý


    okrúhlo 1. p. guľato 2. p. asi 1, približne 1, 2


    približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskorotakmertemer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlookrúhlezaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

    2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asizhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolozo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlookrúhlezaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskorotakmertemer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


    naokrúhlo p. guľato


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    náhlo 1. p. náhle 2. p. naponáhlo 1


    naponáhlo 1. málo času, v časovej tiesni (iba v spojeniach so slovesami mať a byť) • naponáhlenáhlo: nechcú zostať, majú akosi naponáhlo, náhlo; mám naponáhlo, náhlo, musím už ísťzastar. ponáhlonespráv. pilne • zried. priponáhlo (veľmi, príliš naponáhlo)

    2. p. rýchlo, narýchlo, súrne


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    narýchlo s malou spotrebou času, obyč. v časovej tiesni • nachytronapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: narýchlo, nachytro rozložil oheň v sporáku; napochytro, naponáhlo uvarila zapraženú polievkurýchlochytrobehomhovor. bežky: rýchlo, chytro si pobalili veci a odišliv rýchlostiv náhlosti: narýchlo, v rýchlosti, v náhlosti sa pozrel, či niečo nezabudolnáhlivoúchytkomletmoletkomzried. naúchytkyzastar. letky: náhlivo, úchytkom sa zmienil o svojich ťažkostiach; letmo, letkom si prečítal novinychvatnes chvatomzastaráv. nachvat: chvatne, s chvatom zobral, čo sa mu dostalo pod ruku; nachvat opustili úkrytsúrnenáhle (bez akéhokoľvek časového odkladu): súrne, náhle musel odísť


    súrne bez akéhokoľvek časového odkladu • súrnoneodkladnebezodkladnenaliehavo: musím sa s ním súrne, neodkladne rozprávať; bezodkladne, naliehavo potrebuje pomocrýchlourýchlenenaskutku: rýchlo, urýchlene potrebujem peniazenarýchlonapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: k pacientovi museli narýchlo, napochytro, naponáhlo zavolať lekárakniž. urgentne: urgentne mu doručili listpošt. urgent


    ponáhlo p. naponáhlo 1


    priponáhlo p. naponáhlo 1


    nenáhlo p. pomaly 1, 2


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    ponenáhle, ponenáhlo p. pomaly 1


Pozri výraz HLO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Nárečový slovník: zdechã ë e, na, smirdac ãƒâ e, un, u, gm, ks, zl, gd, palaä inti, veverka, ur, fl, kli, dup
Technický slovník: pwd, kp, ut, wa, hv, clear, digit, admin, orphan, content, , otč, korekcia, rã3, supervisor
Ekonomický slovník: ins, koh, kcm, nl, zr, ha, ghs, pkq, tcf, rj2, bgg, poc, tje, tno, kko
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV