Význam slova "deš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

des -u m. veľký strach, hrôza, zdesenie: vojnový d., pocítiť d., mať v očiach d. a utrpenie

desať, m. živ. i desiati -ich čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 10: d. korún;
o d. minút, po d-ich rokoch;
d-i muži

2. expr. vyj. neurč. počet, veľa: robiť d. vecí odrazu, mať d. výhovoriek

● (tvári sa, vyzerá,) akoby nevedel do d. narátať naivne, hlúpo;
brať niekoho, niečo, byť za niekoho, niečo všetkými d-mi veľmi chcieť, podporovať ap.

desaťboj -a m. ľahkoatletická súťaž zložená z 10 disciplín;

desaťbojár -a m. pretekár v desaťboji

desaťdenný príd. trvajúci 10 dní, desaťdňový (význ. 1): d-á dovolenka

desaťdňový príd.

1. trvajúci 10 dní, desaťdenný: d. zájazd

2. 10 dní starý: d-é jahňa

desaťhaliernik -a m. desaťhalierová minca

desaťhalierový príd. kt. má platnosť 10 halierov: d-á minca

desatina -y -tín ž. čísl. zlom. desiata časť celku: tri d-y litra;
jedna celá päť d-ín 1,5;

desatinka -y -niek ž. zdrob. expr.: zaostať o d-u sekundy

desatinný príd.: d-é číslo;
d. zlomok (napr. 3,42);
d-á čiarka;
d-é triedenie kt. rozdeľuje ľudské poznanie do 10 hlav. tried delených rovnako ďalej;

desaťkorunáčka -y -čok ž. desaťkorunová bankovka: vo vrecku našiel starú d-u

desaťkorunák -a m. desaťkorunová minca

desaťkorunový príd. kt. má platnosť 10 korún: d-á minca

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

desaťmesačný príd.

1. trvajúci 10 mesiacov: d. kurz

2. 10 mesiacov starý: d-é dieťa

desaťminútovka -y -viek ž. krátky časový úsek venovaný aktuálnym prac. otázkam, športu ap.: ranná d.

desaťminútový príd. kt. trvá 10 minút: d-á prestávka

desaťnásobne čísl. nás. príslov.

desaťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 10 ráz: d-á presila, rýchlosť;
d. majster sveta;

desaťnásobok -bku m. desaťnásobná hodnota, desaťnásobné množstvo: d. čísla, sumy

desatorák -a mn. N a A -y m. jeleň s 10 hrotmi na parohoch

desatorako čísl. druh. príslov.

desatoraký čísl. druh. desiatich druhov: d-é oblečenie;

desatoro

I. neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 10; pri iných podst. m. vyj. počet 10 ako súhrn: d. dvier, d. rúk;
d. zápaliek 10 škatuliek;
d. detí

II. desatoro -a s. súbor pravidiel, návodov ap. (v počte 10): poľovnícke, bezpečnostné d.;
D. desať Božích prikázaní

desaťposchodový príd. kt. má 10 poschodí: d-á budova

desaťročie -ia s. desaťročné obdobie, decénium: prvé, posledné d. nášho storočia

desaťročný príd.

1. trvajúci 10 rokov: d-á školská dochádzka;
d. rozdiel;
d. plán na 10 rokov

2. 10 rokov starý: d. chlapec;
d-é jubileum desiate výročie

desaťtisíc neskl. čísl. zákl. vyj.

1. číslo a počet 10 000: d. korún;
ubytovať d. detí

2. i mn. expr. veľký počet: mať d. chýb;
d-e demonštrantov

● horných d. zámožné vrstvy;

desaťtisícový príd.: d. zárobok

desiata -ej ž.

1. desiata hodina: prísť o d-ej

2. jedenie medzi raňajkami a obedom; príslušné jedlo: prestávka na d-u;
zabaliť deťom d-u;

desiatar -a m. kto na pracovisku roznáša desiatu al. olovrant;

desiatarka -y -riek ž.

desiatka -y -tok ž.

1. číslo 10

2. niečo označené číslom 10 (izba, električka ap.); takto vyjadrujúce istú hodnotu (pivo, body ap.)

3. 10 kusov, členov ap. tvoriacich celok: d. rokov;
d. členov organizácie

4. obyč. mn. trocha expr. neurč. (väčší) počet: prišli d-y záujemcov;
rozletieť sa na d-y kusov;

desiatkový príd. k 1 – 3: d-á sústava v kt. základom je číslo 10, dekadická

desiatnička -y -čiek ž.

desiatnik -a mn. -ci m. druhý st. poddôstojníckej hodnosti;

desiatok -tku/-tka m.

1. hist. desatina poľnohosp. produktov odvádzaná (za feud.) ako cirk. daň: vymáhať d-y od poddaných

2. desať Zdravasov v ruženci: pomodliť sa d.

desiatovať nedok. jesť (ako) desiatu

desiatový príd. k 2: d-á polievka

desiaty čísl. rad. k 10: d. rok vlády;
otvoriť (obchod) o d-ej hodine;
mat. d-a mocnina troch 3¹⁰

dešifrovať dok. rozlúštiť (niečo zašifrované, tajné písmo ap.), rozšifrovať: d. rozkaz;

designovať nedok. i dok. určovať, určiť, ustanovovať, ustanoviť, navrhovať, navrhnúť niekoho do funkcie, úradu ap.: d-ný minister

desiť nedok. vyvolávať des, strašiť: samota ho d-í

// desiť sa pociťovať des, báť sa: d. sa smrti

desivo prísl.;

desivosť -i ž.

desivý príd. vyvolávajúci des, strašný, hrozivý: d. obraz, d-á predstava;

deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;

deskriptívny príd. opisný: d. postup;
d-a geometria kt. zobrazuje priestorové útvary premietaním

desne prísl.: d. vyzerať;
d. plakať

desný príd.

1. desivý, strašný, hrozivý: d. sen, výkrik

2. hovor. expr. ohromný, veľký: d-á búrka;

dešpekt -u m. pohŕdanie, opovrhovanie, opovrhnutie: odhodiť knihu s d-om

despota -u m. kto uplatňuje despotizmus, tyran, krutovládca: krvavý d.;

despotickosť -i ž.

despotický príd.: d. režim, útlak;
d. vládca;

despoticky prísl.: d. vládnuť;

despotizmus -mu m. neobmedzené, násilnícke vládnutie al. zaobchádzanie, tyrania, krutovláda;

destabilizácia -ie ž. destabilizovanie;
op. stabilizácia: d. vlády, pomerov;

destabilizačný príd.: d-é kroky extrémistov

destabilizovať nedok. i dok. narúšať, narušiť stabilitu, (u)robiť nestabilným: d. štát

destilácia -ie ž. destilovanie: d. nafty;
rozkladná d. (dreva);

destilačný príd.: d-á stanica

destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia

destilovať nedok. spracúvať tak, že sa navzájom oddeľujú zložky kvapalných homogénnych zmesí: d. lieh, olej;
d-ná voda

deštrukcia -ie ž. rozvrat, rozklad, skaza: hospodárska d.;
d. osobnosti;

deštrukčne, deštruktívne prísl.;

deštrukčnosť, deštruktívnosť -i ž.

deštrukčný, deštruktívny príd.: d-čný postup;
d-ívna kritika, op. konštruktívna;

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

de facto [-kt-] kniž.

I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

deľba -y ž. delenie, rozdeľovanie: spoločenská, medzinárodná d. práce, d. majetku

deň dňa L dni mn. dni dní m.

1. časová jednotka 24 hodín: týždeň má 7 dní;
d. narodenia;
prežiť (ťažký) d.;
pracovný, sviatočný d.;
Štedrý d. 24. december;
D. matiek

2. čas od rána do večera, op. noc: slnečný, teplý d.;
vo dne za svetla;
dobrý d.! pozdrav

3. obyč. mn. časy, obdobie: vojnové dni;
naše dni súčasnosť;
je to úloha dňa veľmi aktuálna

● za bieleho dňa cez deň;
vo dne v noci stále;
nemať dňa ani noci nemať nikdy pokoj;
byť celý d. na nohách;
d. čo d. a) stále b) čoraz (väčšmi);
zo dňa na d. a) zrazu b) čoraz (väčšmi);
→ žiť zo dňa na d.;
aj → zajtra je d.;
→ nechváľ d. pred večerom;
(u)robiť si z niekoho, z niečoho dobrý d. (u)robiť si posmech, žart(y);
jeho dni sú spočítané umrie;
expr.: (až) do → súdneho dňa;
ani do súdneho dňa nikdy;
je tam (hotový) súdny d., ako súdny d., ako na súdnom dni zmätok;

deň-noc prísl. bez prestania, ustavične, neprestajne, stále: pracovať d.

deťúrence -niec s. mn. expr. deti: mať okolo seba kŕdeľ d-iec

dežma [ď-] -y -žiem ž. hist. desiatok: vymáhať d-u

krádež -e ž. neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: k. cenností, materiálu, dopustiť sa k-e

kŕdeľ -dľa m. väčšia skupina vtákov al. niekt. zvierat: k. husí;
k. oviec črieda;
expr. k. detí;

kúdeľ -e ž. vyčesané vlákna ľanu al. konopí pripravené na pradenie

● vlasy ako k. svetlé a a) husté b) strapaté;

kúdeľový príd.: k. povraz

mládež -e ž. hromad. mladí ľudia: dospievajúca, študujúca m., vychovávať m.;
kluby m-e

● m. i stárež všetci;

mládežníčka -y -čok ž.;

mládežnícky príd.: m. parlament, m-e aktivity

mládežnícky príd.: m. kolektív, m-e hnutie

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

stredtýždeň -dňa m.

1. dni v strede týždňa (streda, štvrtok)

2. dni medzi dvoma nedeľami; všedné dni týždňa: múzeum navštevujú aj v s-i

svätokrádež -e ž. náb. znesvätenie al. zneuctenie sviatostí al. osôb, predmetov, miest zasvätených Bohu: dopustiť sa s-e;

svätokrádežne prísl.

svätokrádežný príd.: s. čin;

týždeň -dňa m.

1. obdobie 7 dní (od pondelka do nedele): prvý t. v mesiaci, na budúci t., o niekoľko týždňov, raz do t-a;
cirk. Veľký t. pred Veľkou nocou

2. sled, súbor pracovných dní: päťdňový pracovný t.;
vybaviť veci cez t., v t-i

3. iba mn. väčší časový úsek: prešli t-e, kým napísal odpoveď;
medové t-e čas po svadbe;