Význam slova "dedí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 17 výsledkov (1 strana)
-
dedič -a mn. -ia/-i m.
1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a
2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií; -
dedička -y -čiek ž.;
-
dedične prísl.: d. sa prenášať;
-
dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo
-
dedičný príd.
1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch -
dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah; -
dedičstvo -a s.
1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om
2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.
3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.
-
dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi
-
dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
pochádzať z d-y;
prišla celá d.2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
to je (preňho) → španielska d.; -
dedinčan -a mn. -ia m.
1. obyvateľ dediny
2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;
-
dedinčanka -y -niek ž.
-
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
-
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
-
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
-
dediť nedok.
1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch
2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu
// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í
-
ded -a mn. -ovia m. kniž.
1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo
2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia