Význam slova "dedí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dedič -a mn. -ia/-i m.

1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií;

dedička -y -čiek ž.;

dedične prísl.: d. sa prenášať;

dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

dedičný príd.

1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch

2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah;

dedičstvo -a s.

1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi

dedina -y -dín ž.

1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
pochádzať z d-y;
prišla celá d.

2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier

● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
to je (preňho) → španielska d.;

dedinčan -a mn. -ia m.

1. obyvateľ dediny

2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

dedinčanka -y -niek ž.

dedinka -y -niek ž. zdrob.;

dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dedinský príd.

1. k 1: d. človek, d-á chudoba

2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;

dedinsky prísl.;

dediť nedok.

1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í

ded -a mn. -ovia m. kniž.

1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo

2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia

3. starý muž, starec, starček: starý, sivý d.;